Tvár známeho speváka ako výraz nespokojnosti s pandemickou politikou českej vlády.
Tvár známeho speváka ako výraz nespokojnosti s pandemickou politikou českej vlády.
„Moc, to jsi Ty, jen musíš z ulity,“ spieva skupina českých hudobníkov v refréne pesničky „Blanický manifest“. Od zverejnenia začiatkom januára má na YouTube už 2,3-milióna zhliadnutí.
Naspieval ju Daniel Landa spolu s Františkom Černým z Čechomoru, Josefom Vojtekom zo skupiny Kabát, Václavom Bláhom z Divokého Billa, Romanom Izaiášom z Dogy a s Protheusom z Dymytry. „Táto bizarná doba dala dohromady šesť osobností nespokojných so súčasným dianím v spoločnosti, ktoré sa odhodlali vyjadriť verejne svoje postoje,“ píše sa pod videoklipom. V skutočnosti dala tých ľudí dohromady oveľa viac.
Protestsong Blanický manifest. Zdroj: YouTube/Daniel Landa
Blanický manifest je totiž viac ako len jeden protestsong. Svojrázny spevák, skladateľ, scenárista, automobilový pretekár a herec Daniel Landa už niekoľko mesiacov vstupuje v susednom Česku do debaty o pandemických opatreniach. Stal sa tvárou nespokojnosti s politikou vlády premiéra Andreja Babiša.
„My, dole podpísaní slobodní muži a ženy, s nevôľou sledujeme vývoj v našich i v okolitých krajinách,“ píše sa v Blaníckom manifeste, ktorý podpísalo vyše 17-tisíc ľudí. „S obavou hľadíme na prenáhlené, nepremyslené a neodborné príkazy a zákazy z pera úradníkov, ktoré dopadajú na naše hlavy a ovplyvňujú naše životy. Znepokojení sledujeme, ako sa pojem sloboda doslova stenčuje pred očami a absolútnu dominanciu preberá pojem kontrola. Toto nepripustíme.“
Manifest, v ktorom nechýba odvolávka na Jana Husa, volá po obnovení slobody zhromažďovania, ale spomína aj preventívne opatrenia proti suchu či pokus aspoň o čiastočnú potravinovú a spotrebiteľskú sebestačnosť ČR. Autorom prekáža, že pod rôznymi zámienkami, najčastejšie bezpečnosti, sa pozvoľna ukrajuje zo slobôd občanov. A časť expertov je z debaty ako čeliť pandémii vytláčaná, aj vtedy, keď má odborný kredit.
„Naše práva sú nám predstavované ako relatívne a dočasné privilégiá,“ píše sa v prílohe k manifestu, ktorá má názov Štyri artikuly. Dokument brojí proti vládnemu poručníctvu nad občanmi aj proti snahám vlády kupovať si voličské skupiny prostredníctvom verejných peňazí.
„Zdrojom všetkej moci v štáte je ľud, vykonávateľom moci táto moc nepatrí. Máme toho plné zuby. Nie sme deti. Štát je sluha. Moc vychádza z nás. Žime podľa toho,“ píše sa v závere…
Daniel Landa vystúpil začiatkom januára na základe petície k manifestu aj v českom parlamente. Vytkol vláde bezohľadnosť voči viacerým zložkám českého obyvateľstva, papalášstvo, ktoré zničilo súdržnosť a dôveru verejnosti zo začiatku minulého roka, ba dokonca zavádzanie „vírusového protektorátu“.
Andrej Babiš kontroval, že žiadnu slobodu občanov vláda neobmedzuje, všetci si rozprávajú, čo len chcú, a parlamentné voľby v októbri vystavia jeho kabinetu účet. Na rozdiel od Igora Matoviča na Slovensku, ktorý sa pre siahodlhé tlačovky a svoju posadnutosť testovaním stáva čoraz väčším hromozvodom hnevu nespokojných občanov, českému premiérovi sa dlho darilo politicky prečkávať pandémiu v relatívnom závetrí. Toto sa však pozvoľna mení.
Napríklad volebný prieskum z januára naznačuje oslabenie Babišovho hnutia ANO z 30 percent pred rokom na terajších 26,5 percenta. Oproti preferenčnému zosuvu Matovičovho OĽaNO je to nič. Babišovo ANO stále z prieskumu vychádza ako najsilnejší subjekt českej politickej scény. No pomaly ho dobieha zoskupenie Piráti a Starostové s 25 percentami.
Podobne ako v iných krajinách vrátane Slovenska aj českú pandemickú každodennosť tvorí mix náporu chorých a zomierajúcich, ďalej vládnych obmedzení, únavy celej verejnosti, kverulantstva jej časti a to všetko ešte okorenené správami o chybách zodpovedných pri riadení pandémie či príbehmi o živnostníkoch, ktorí museli ukončiť svoje podnikanie. Ide o žriedla, z ktorých sa prirodzene napája občianska nespokojnosť.
Daniel Landa vystúpil nielen v českom parlamente, ale aj na demonštrácii na Staromestskom námestí v Prahe, ktorú 10. januára zvolala iniciatíva Chcípl PES. Spevák vyzval jej účastníkov, aby si protesty proti vládnym obmedzeniam zachovali pokojný charakter: „Sme sila, ale nie sme násilie.“ Na podujatí vystúpil aj exprezident Václav Klaus, herec Michal Suchánek (poznať ho môžete zo satirickej relácie Tele Tele) či zástupcovia podnikateľov a študentov, ktorí chcú otvoriť ekonomiku, respektíve školy.
Minulý týždeň sa mal Landa stretnúť s Babišom, no premiér na poslednú chvíľu schôdzku zrušil pre vyjednávanie s opozíciou o predĺžení núdzového stavu. Na tomto mieste je však dôležité podčiarknuť, že známy spevák nemá ambíciu hovoriť len za seba alebo za anonymných nespokojných občanov. Podľa vlastných slov chce „byť zosilňovačom“ hlasu expertov, ktorých vláda ignoruje.
Ide najmä o vakcinológa Jiřího Berana, imunológa Jaroslava Svobodu, liberálneho ekonóma Miroslava Ševčíka či zástupcu podnikateľov Radomila Bábeka. Tieto hlasy nemožno len tak odbaviť ako nepodstatné. Napríklad imunológa Jaroslava Svobodu ešte pred rokom český Deník N označil za tamojšieho „Dr. Housa“. Rozhovor s ním o tom, ako v pandémii posilňovať imunitu, prevzalo aj slovenské eNko.
Landa chce využiť svoju popularitu, aby dotlačil Babišov kabinet rozprávať sa s týmito odborníkmi. No ide o dvojsečnú zbraň. Pre časť českej verejnosti totiž spevák nemusí byť dôveryhodný a môžu k nemu pristupovať s nedôverou – nielen pre jeho dobre známu minulosť skína na prelome 80. a 90. rokov, od ktorej sa Landa už opakovane dištancoval. Landovu serióznosť narušujú aj niektoré jeho umelecké extravagancie z posledných rokov ako angažovanie sa v rytierskom ráde či prehlásenie sa za „kúzelníka Žito 44“ pri odovzdávaní hudobnej ceny Český slavík v roku 2012.
Verejnosť si však sama môže utvoriť názor vďaka desaťbodovému plánu pre cestu z pandémie, ktorú Landova iniciatíva predstavila koncom minulého týždňa. Plošné obmedzenia chce jednak nahradiť cielenou ochranou rizikových skupín a jednak chce otvárať školy, športoviská, obchody, reštaurácie, hotely a, samozrejme, kultúrne podujatia pri dodržiavaní 4R (ruky, rozostupy, rúška, rozum).
Pre pandemických jastrabov bude znieť takýto návrh ako nezodpovedný hazard. Napríklad o ochrane rizikových skupín namiesto plošných obmedzení sa diskutuje už rok a nie iba v ČR či SR. Skôr je praktickou výzvou tie rizikové skupiny presne ohraničiť a potom tie hranice strážiť, aby sa nenakazili. Nehovoriac, že napríklad ani dôchodcov ako ohrozenú skupinu nemôžeme držať doma pod zámkom. A ani pre mladých ľudí nie je koronavírus bez hrozby.
Na druhej strane, po postupnom otváraní nepochybne existuje vo verejnosti dopyt. Jeho hlasom nie je len Daniel Landa. V Česku napríklad funguje iniciatíva Zdravé fórum, ktorá tiež požaduje otvorenie škôl, cielenú ochranu rizikových skupín a postupný návrat krajiny do normálu. Pod ich petíciu sa zatiaľ podpísalo cez 10-tisíc ľudí a podporujú ju aj niektoré známe osobnosti ako matematik a protikorupčný mecenáš Karel Janeček či speváčka Bára Basiková.
Kým na Slovensku umelci zostali so svojimi požiadavkami odkázaní viac-menej sami na seba, v susednom Česku sa časť umelcov dokázala spojiť s nespokojnými podnikateľmi a ďalšími zložkami spoločnosti, ktoré vládnymi obmedzeniami trpia. Lenže do akej miery budú schopní vyvinúť účinný tlak na vládu a reálne otvoriť krajinu, sa ešte ukáže. Isté nie je ani to, či neprehĺbia prebiehajúcu zdravotnícku katastrofu, ak vláda ich rady prijme za svoje.
V niečom je však fascinujúce sledovať českú verejnú rozpravu, kde sa široko zdieľaná nespokojnosť preklopila do relatívne mierumilovných občianskych iniciatív a zoznamov požiadaviek, o ktorých sa politicky dá vyjednávať.