Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
23. február 2021

Pád najúspešnejších

Ako sa farmaceutickí giganti ocitli mimo hry v pretekoch o covid vakcínu

Strojom na peniaze v rámci farmácie sú aktuálne lieky na rakovinu, a nie vakcíny. Aj to môže byť dôvod, prečo veľké firmy zaostali.

Ako sa farmaceutickí giganti ocitli mimo hry v pretekoch o covid vakcínu

FOTO TASR/AP

Písal sa rok 1885 a francúzsky vedec Louis Pasteur experimentálne zaočkoval malého chlapca proti besnote. Experiment sa podaril, chlapec sa uzdravil a Pasteur sa dostal na výslnie. V skutočnosti na očkovaní pracoval už dlhšie a dodnes je pokladaný za otca imunológie.

Vďaka úspechu s besnotou založil Pasteurov inštitút, ktorý sa stal významnou organizáciou v odvetví farmácie a dlhé roky stál na čele boja proti infekčným chorobám. Dokazuje to aj fakt, že za celú jeho históriu získali jeho vedci 10 Nobelových cien.

Dnes je však rok 2021, sme uprostred pandémie koronavírusu a ten istý inštitút iba pred niekoľkými týždňami oznámil, že končí so svojím výskumom vakcíny proti covidu, pretože sa ukázalo, že nie je dobrý.

Problémy má aj francúzska farmaceutická firma Sanofi, ktorá patrí k najväčším producentom vakcín na svete. Aj spolu s ďalším farmaceutickým gigantom – britským GSK – pracovali na proteínovej vakcíne.

Ide o klasickú a dobre overenú technológiu. Vakcína by do tela voviedla bielkoviny, ktoré začnú ľudské bunky produkovať po infikovaní vírusom. Vďaka tomu imunitný systém aj bez nakazenia spustí reakciu a vytvorí si vopred protilátky. 

Okrem proteínov mala táto vakcína obsahovať aj takzvaný posilňovač imunity od britskej GSK, vďaka ktorému by bola ešte účinnejšia. Na konci minulého roka sa však ukázalo, že táto vakcína vyvolá iba slabú imunitnú reakciu. Celý projekt preto musia firmy prepracovať a očkovacia látka bude pripravená najskôr koncom tohto roka. 

Pre Francúzsko bol tento neúspech veľkou ranou alebo, ako sa píše na portáli francúzskej televízie France 24, veľkým ponížením. „Je to symbolom úpadku našej krajiny a tento úpadok je neakceptovateľný,“ uviedol François Bayrou, blízky politický spojenec francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. 

Prvé sídlo Pasteurovho inštitútu, ktorý má na konte 10 Nobelových cien. Dnes má desiatky sídiel po celom svete. Foto: Luca Borgh Wikimedia Commons

Tento neúspech bol prekvapením v podstate pre celú Európu. Ešte v lete si totiž Európska únia v rámci spoločného obstarávania vakcín predobjednala od firmy Sanofi milióny dávok. Bolo totiž vysoko pravdepodobné, že práve ona príde s vakcínou medzi prvými. 

No nestalo sa tak – a ani v prípade ďalších obrovských farmaceutických spoločností, ktoré až doteraz patrili medzi jednotky na trhu. 

Celosvetový trh s vakcínami majú v podstate v rukách štyri obrovské farmaceutické firmy: americký Merck, francúzsky Sanofi, britský GSK a americký Pfizer. Teraz, keď na jednu konkrétnu vakcínu čaká celý svet, však tieto zvučné mená s výnimkou Pfizeru v zozname firiem, ktoré ju už vyrábajú, chýbajú. 

Niežeby sa o očkovanie proti covidu nezaujímali, predbehli ich však iné, menšie, ale inovatívnejšie firmy. Ako je možné, že títo molochovia, ktorých ročný obrat sa pohybuje v desiatkach miliárd dolárov, zaspali na vavrínoch a neboli schopní prísť s riešením? 

Stávka na tradíciu sa neoplatila

Hneď ako sa pandémia začala a bolo jasné, že pôjde o vážny celosvetový problém, vedci na celom svete sa pustili do skúmania nového patogénu a krátko po začiatku šírenia rozlúštili jeho genetickú sekvenciu. 

Vďaka tomu sa mohlo začať s vývojom vakcíny, čo aj urobilo množstvo farmaceutických firiem na celom svete. Aktuálne je tak v obehu alebo vo vývoji dokopy približne 200 rôznych vakcín na covid. 

Urobili tak aj veľké spoločnosti a zo začiatku sa zdalo, že sú vo veľmi výhodnej pozícii. Mali skúsenosti s rôznymi technológiami, v zásuvkách mali nedokončené projekty vakcín na iné koronavírusy, ako napríklad SARS, a zároveň mali k dispozícii veľké množstvo peňazí. 

Veď iba ročný obrat dvoch zo spomínaných firiem je porovnateľný so sumou, ktorú vyprodukuje celé slovenské hospodárstvo za jeden rok. 

Ešte horšie ako vakcíny od Sanofi a GSK dopadol projekt amerického farmaceutického giganta Merck. Ten stojí aj za dnes často skloňovaným ivermektínom a iba nedávno sa dostal na výslnie – ako prvý na svete totiž prišiel s vakcínou na jednu z najsmrtnejších chorôb na svete, ebolu. 

Merck pôvodne začal hneď s dvomi projektmi vakcín a jeden z nich sa inšpiroval práve vakcínou na ebolu. Minulý mesiac však Merck ohlásil, že vo vývoji už ďalej nebude pokračovať a sústredí sa radšej na vývoj liekov na covid. V procese už má dva typy: v jednom prípade ide protizápalový liek, v druhom o antivirotikum. 

Inzercia

Oba príbehy majú spoločnú jednu črtu a práve tá mohla prispieť k ich neúspechu. Sanofi aj Merck totiž stavili na osvedčené metódy, jednoznačný víťaz závodu o vakcínu proti covidu je však BioNTech s Pfizerom, ktorých očkovacia látka je založená na inovatívnej, doteraz nepoužitej mRNA technológii.

S mRNA technológiou koketoval v skutočnosti aj francúzsky Sanofi a ešte pred pandémiou rozbehol spoluprácu s americkým biotechnologickým startupom Bio Translate. Ukázalo sa však, že jeho konkurenti boli v mRNA vývoji oveľa ďalej ako on. 

Prvá vakcína, ktorá priniesla dostatočnú účinnosť aj bezpečnosť, pochádzala z dielne nemeckej biotechnologickej firmy BioNTech v spojení s americkým Pfizerom. Foto TASR/AP

Vakcíny sú drahé a riskantné

Ako zároveň upozorňuje Financial Times, existujú podozrenia, že veľké farmafirmy sa v skutočnosti do vývoja vakcíny na covid veľmi nehrnuli, s týmto biznisom totiž majú zlé skúsenosti z minulosti. Aj americký minister zdravotníctva Alex Azar portálu Bloomberg uviedol, že tomu rozumie, keďže výskum vakcín je náročný a riskantný.

„Tieto spoločnosti vidia multimiliardové investície do výskumu, vývoja a výrobnej kapacity, ktoré to so sebou prináša. Zároveň však majú čerstvo za sebou Ziku, SARS, prešli si MERS-om,“ hovorí.

Spomínané ochorenia boli vírusy, proti ktorým tieto firmy skúmali možné vakcíny, no skôr ako sa im podarilo dokončiť klinické skúšky, spomínané pandémie, prípadne epidémie samy odzneli. Takto prišli o veľké peniaze a pri covide sa rozhodli dvakrát si premyslieť, či do toho pôjdu opäť. 

K týmto trpkým skúsenostiam sa pridali aj neúspešné projekty vývoja iných vakcín. Sanofi sa napríklad dlho venoval vakcíne proti horúčke dengue, no nakoniec musel projekt opustiť, pretože sa ukázalo, že vakcína v skutočnosti u niektorých detí zvyšovala riziko nákazy. 

GSK priniesol vakcínu na maláriu, trvalo to však 30 rokov a Merck síce zahviezdil so svojou vakcínou na ebolu, no ako konštatuje Financial Times, išlo o veľký objav, ale veľké peniaze firme neprinesie.  

No peniaze sú pre tieto spoločnosti veľmi dôležité, obzvlášť preto, že všetky sú kótované na burze. Vakcíny však nikdy nepatrili k sektorom, ktoré by farmaceutickým firmám prinášali veľké zisky. V roku 2019 svetový trh s vakcínami priniesol tržby vo výške 33 miliárd dolárov. Kombinované tržby iba desiatich najziskovejších firiem dosiahli pritom v rovnakom roku viac ako 360 miliárd dolárov.

 
 

Peniaze dáva rakovina, nie vakcíny

Ako zároveň pripomína Financial Times, oproti iným rokom bol toto stále veľmi dobrý výsledok. Ešte 15 rokov dozadu išlo totiž skôr o stagnujúci biznis. Až v posledných rokoch, keď prišli vakcíny na ľudský papilomavírus (známe u nás ako očkovanie proti rakovine krčka maternice) či očkovanie proti herpesu, začalo byť toto odvetvie finančne zaujímavejším.

Namiesto výskumu v tejto oblasti sa preto veľké farmaceutické firmy sústredili skôr na trhové „trháky“, ktorými sú lieky na rakovinu či zriedkavé choroby. Práve tie priniesli v posledných rokoch najväčšie zisky.

Ako upresňuje konzultačná spoločnosť Proclinical, jedna z najväčších farmaceutických spoločností, švajčiarsky Roche v roku 2019 rástol vďaka lieku Ocrevus na sklerózu multiplex a Tecentriq používaný napríklad na liečbu rakoviny prsníka či pľúc. 

Aj pre Pfizer je najziskovejší liek Irbrance, ktorý sa používa pri liečbe rakoviny prsníka. Podobne je na tom aj Merck, ktorého hviezdnym produktom je aj u nás známy Keytruda na liečbu rakoviny. 

Niektorí preto majú podozrenie, že najväčšie farmaceutické firmy si dávali pozor, aby sa nedali príliš vyrušiť od svojho najväčšieho biznisu tým, že by sa naplno a s rizikami pustili do vývoja covidovej vakcíny. 

„To, ako traja z najväčších producentov vakcín na svete zlyhali pri prístupe ku kríze a pri odpovedi na pandémiu, ilustruje väčšie zlyhanie celého biznis modelu tohto odvetvia pri priorizácii potrieb verejného zdravia,“ skonštatoval pre Financial Times odborník na famaceutické odvetvie Zain Rizvi z americkej neziskovky Public Citizen.

Tento postup sa im však zrejme nakoniec nevyplatí ani z finančného hľadiska. Vedecká dátová platforma Airfinity totiž predpokladá, že tento rok Pfizer strojnásobí tržby z očkovania práve vďaka vakcíne proti covidu a predaje očkovacích látok Novavaxu a Moderny prevýšia predaje doterajších šampiónov Mercku, GSK aj Sanofi.

Odporúčame