Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
22. február 2021

Čo je nové o korone

Prečo sa britská mutácia šíri rýchlejšie ako iné

Z Izraela prichádza skvelá správa: zdá sa, že vakcíny chránia pred ďalším šírením infekcie značne efektívnejšie, než sa myslelo. 

Prečo sa britská mutácia šíri rýchlejšie ako iné

Ilustračné FOTO TASR/AP

Vyššia rýchlosť šírenia britskej mutácie koronavírusu pravdepodobne súvisí s tým, že nakazený človek je dlhšie infekčný. Zistili to vedci z Harvardovej univerzity. Pomocou PCR testov sledovali celý „cyklus“ priebehu nákazy u 65 ľudí, z nich sedem malo britskú mutáciu. Pri nákaze pôvodným kmeňom či inými mutáciami trvala infekcia priemerne 8,2 dňa a v prípade britskej mutácie v priemere 13,3 dňa.

Zároveň zistili, že v prípade britskej mutácie je vrcholová vírusová nálož o čosi nižšia ako pri iných variantoch. To, že ak sa britská mutácia v populácii objaví, začne po čase dominovať, teda nie je výsledkom toho, že by boli jeho nositelia infekčnejší množstvom vírusu, ktorý do okolia uvoľňujú.

Ak však táto britská mutácia dokáže byť v tele aktívna o viac ako 5 dní oproti iným variantom, znamená to, že infikovaný šíri vírus dlhšie, môže sa potenciálne stretnúť s väčším počtom ľudí a je infekčný aj po uplynutí 10-dňovej karantény, ktorá bola odporúčaná pred objavením tejto mutácie. Pre britskú mutáciu sa teda odporúča minimálne 14-dňová karanténa.

Prežiť

Podľa výskumu viacerých mutácií sa vedci domnievajú, že vírus zväčša mutuje na tom istom mieste, hoci mutácie samotné môžu vyzerať mierne odlišne. Najčastejšie zmeny, ktoré vedú k odlišnostiam v šírení, odolnosti voči očkovaniu či liečbe, sa dejú na tzv. spike proteíne – teda na mieste, ktoré vírusu slúži na to, aby dokázal preniknúť do bunky a tam sa množiť.

Evolúcia vírusu teda podľa týchto poznatkov smeruje k čo najefektívnejšiemu spôsobu prieniku do buniek. Laicky povedané, vírus sa snaží prežiť a čo najviac sa rozmnožiť, a preto hľadá najľahšiu cestu tam, kde sa mu to darí – do ľudských buniek. Správa sa teda ako akákoľvek iná živá forma, hľadá najlepší zdroj potravy a miesto, kde môže priviesť na svet „potomstvo“.

Otázkou zostáva, či súčasťou mutácií bude aj environmentálne najefektívnejší spôsob prežitia, čiže bez likvidácie hostiteľa, inak povedané, bez zabitia človeka.

Izraelské skúsenosti s očkovaním

Keďže Izrael je krajinou, ktorá má pred ostatným svetom výrazný náskok v očkovaní, priťahuje pozornosť nielen odborníkov, ale aj širokej verejnosti. Izraelská skúsenosť a výsledky s účinnosťou vakcín sú cenné pre všetkých.

Najmenej jednu dávku vakcíny už dostali 4 milióny Izraelčanov, 2,2 milióna absolvovalo celý dvojdávkový cyklus. Výskumov je už niekoľko, uvádzajú účinnosť vakcíny od 70 do 94 percent. O takejto vysokej účinnosti informoval Clalit Health Service, jeden z izrealských úradov zdravotnej starostlivosti.

U očkovaných pacientov bolo o 94 percent menej symptomatických infekcií ako v prípade neočkovanej skupiny. V porovnaní s neočkovanou populáciou štúdia preukázala 91 až 99-percentné zníženie počtu závažných prípadov COVID-19, ktoré začínajú sedem dní po druhej dávke vo všetkých vekových skupinách vrátane starších osôb. Štúdia porovnávala veľké skupiny ľudí – 600-tisíc očkovaných a 600-tisíc neočkovaných.

Iný izraelský úrad - Maccabi Healthcare Services zverejnil údaje, ktoré ukazujú, že iba 544 z 523-tisíc jeho pacientov, ktorí dostali svoju druhú dávku týždeň predtým, zistilo, že dostali COVID-19, čo je miera infekcie iba 0,1%. Väčšina infikovaných mala mierne príznaky alebo boli bez príznakov a iba 15 z nich muselo byť hospitalizovaných. Naopak, z 628-tisíc pacientov, ktorí neboli očkovaní, bolo v rovnakom období infikovaných viac ako 18-tisíc ľudí, teda 2,9%.

Pri inej metodike – sledovaní skupiny 195-tisíc očkovaných vo veku 60 rokov a viac a zaznamenávaní ich rizika hospitalizácie predbežné zistenia ukázali pokles hospitalizácií o 67 percent oproti hospitalizáciám po prvom očkovaní.

Ďalšie výskumy ukazujú, že vysoká miera ochrany pred infekciou vzniká až niekoľko týždňov po druhej dávke.

Inzercia

Po tom, čo bola zaočkovaná väčšina ľudí v kategórii nad 60 rokov, tvoria títo ľudia už len 6,3 percenta nových prípadov, oproti viac ako 14 percentám pred očkovaním.

Výskumy však nehovoria o vakcinácii ako o zázraku, ktorý odstráni koronavírus. Aj po očkovaní existuje riziko infekcie. To je však omnoho nižšie a aj po prípadnej infekcii je priebeh ochorenia miernejší. Infikovaní majú v sebe nižšiu vírusovú nálož, potenciálne teda nakazia omnoho menší počet ďalších ľudí.

Aj v Izraeli, podobne ako v iných krajinách, však existuje debata o tom, či je správne a ospravedlniteľné zavádzať obmedzenia pre ľudí, ktorí očkovanie odmietajú. Takéto opatrenia totiž ešte viac prehlbujú nedôveru týchto ľudí voči vláde, ktorá sa ich snaží presvedčiť, aby sa dali zaočkovať.

Šíri sa vírus aj po očkovaní?

Postvakcinačný výskum sa chce zamerať aj na zodpovedanie otázky, do akej miery môžu byť očkovaní šíriteľmi vírusu. Prvotným cieľom vakcíny totiž je zabrániť ochoreniu. Ako ukazujú aj prvé širšie skúsenosti z terénu, tento cieľ sa čiastočne napĺňa. Druhým cieľom je, aby v prípade ochorenia bol jeho priebeh mierny – a aj tento efekt vakcíny prinášajú. Ani v jednom prípade to však neznamená, že človek, ktorý neochorie, resp. má len mierny priebeh, nie je potenciálnym šíriteľom vírusu. V prípade bezpríznakových je riziko ešte väčšie – tí totiž nebadajú žiadne problémy, navyše s vedomím svojho zaočkovania rozširujú svoje sociálne interakcie.

To môže predstavovať riziko najmä pre ľudí, ktorí nemôžu byť očkovaní kvôli rôznym autoimunitným ochoreniam. A masy tých, ktorí očkovanie odmietajú principiálne, sa tomuto riziku vystavujú dobrovoľne.

Viaceré krajiny s výraznejším postupom očkovania volia rôzne prístupy, ako zistiť reálnu mieru infekčnosti zaočkovaných.

V Spojených štátoch preverovali takúto účinnosť vakcíny Moderna. Výsledky dvojtretinového poklesu asymptomatických pacientov však skreslil fakt, že očkovaným robili testy až po mesiaci, a teda medzičasom mohla asymptomatická infekcia odznieť. Pfizer chce očkovaných testovať na dvojtýždňovej báze v USA a v Argentíne. AstraZeneca vo Veľkej Británii testovala každý týždeň a zistila 49 percentný pokles asymptomatických pacientov.

Izraelskí výskumníci sa sústreďujú na zisťovanie vírusovej nálože u tých, ktorí sa aj po očkovaní ukážu ako pozitívni. Takisto budú sledovať domácnosti pozitívne testovaných očkovaných, ktorí žijú s neočkovanými.

V Británii takisto prebieha podobný výskum u zdravotníckych pracovníkov, ktorých zaočkovali ako prvých. Budú sledovať ich blízke kontakty a ľudí v spoločnej domácnosti, aby zistili, či sa v tejto skupine zníži miera nových prípadov.

Na väčší sociálny experiment sa chystá Brazília. Čínsku vakcínu Sinovac chce distribuovať v meste Serrana a bude sledovať, či klesne počet prípadov aj v okolitých neočkovaných častiach krajiny.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame