V demokracii rozhodujú hlasy

O politikovi a prezidentskom kandidátovi Františkovi Mikloškovi sa tvrdí, že do politiky vstupoval s disidentskými ideálmi. Tieto ideály – či ich už nazveme disidentské alebo neskôr kresťanskodemokratické – nikdy nezradil. Dnes predstavuje jedného z mála zástancov „slušnej politiky“.

Politické začiatky Františka Mikloška siahajú do roku 1990, kedy sa stal predsedom Slovenskej národnej rady. Známy český novinár Daniel Raus s Františkom Mikloškom spravil rozhovor v septembri 1992. Vtedy Mikloško povedal: „Ako postupne do politiky vnikám, zisťujem, že ona je skutočne povolaním v pravom slova zmysle. Človek jej celkom musí žiť, aby sa dokázal orientovať vo veľmi osobitnom svete, ktorý je svetom o sebe.“

Po viac ako šestnástich rokoch od vyslovenia týchto slov je potvrdené, že Mikloško žil celý ponovembrový čas len politikou. Hlavne v KDH, teraz už v KDS. „Politik sa musí starať o druhých. Nie je to len prechádzanie životom, ale veľmi reálne rozmýšľanie o svete okolo nás,“ vraví v rozhovore s Danielom Rausom v knihe Politika a ideál (Návrat, Praha 1992).

V tých časoch si ako začínajúci politik všímal aj obrovskú moc politiky. „Kým moc alebo sláva je vecou osobnou, faktom zostáva, že v demokracii rozhodujú hlasy. Musíte teda hľadať vplyv na verejnosť.“ Nepáčilo sa mu, že sa pri získavaní voličov používajú moderné marketingové techniky, no súčasne priznával, že ich v určitej správnej miere treba. „Musíte vedieť predať svoje myšlienky a postupne, až vedecky spracovávať verejnú mienku. Ak chcete byť zvolený, musíte namaľovať všetko na ružovo. Ináč volič uverí inému, ktorý mu to namaľuje.“

V súčasnosti sa František Mikloško uchádza o post prezidenta Slovenskej republiky. Maľuje všetko naružovo? Dokáže získať voličov? Sám Mikloško uviedol: „Charizma vodcu je pre politiku nevyhnutná. Ak ju niekto nemá, nevie osloviť ľudí a vtlačiť pečať svojmu spoločenstvu.“ Má Mikloško túto charizmu? Je vodca?

A ešte ďalšia otázka: má František Mikloško čo ponúknuť? Slovensko by v ňom mohlo získať na prezidentskom poste osobnosť, ktorá vzdorovala komunizmu, dokázala sa vzdať práce vedeckého pracovníka a obliecť si montérky. Predstavuje vytrvalého zástancu kresťanských a demokratických hodnôt. Svedčí o tom aj jeho vyjadrenie, že nechce byť prezidentom všetkých občanov – nechce niekomu pritakávať, aj keď s ním nesúhlasí. „Ako prezident chcem byť ku každému rovnako spravodlivý, každému byť priateľom, teda - obrazne povedané - podať každému ruku. Názorovo však nemôžem byť prezidentom všetkých občanov. To sa nedá. Sú totiž situácie, keď prezident nesmie stratiť svoju tvár.“ (SME.sk, 2.9.2008)

Momentálne František Mikloško reprezentuje stranu Konzervatívnych demokratov Slovenska (KDS). Táto strana pôsobí na okraji politického spektra a výrazne nenarušila preferencie KDH, od ktorého sa „odštiepila“. Je možné, že František Mikloško sa prezidentom nestane a že jeho KDS sa neprebojuje do parlamentu v roku 2010. To by znamenalo, že by ako 63-ročný odišiel do politického dôchodku. Sám sa s tým pravdepodobne zmieri. Bola by však škoda, ak by v politike on sám nefiguroval alebo ak by neboli iní politici, ktorí by sa ako on vyslovili: „Kresťania cez celé dejiny nesú svoje základné hodnoty a základný zdroj sily, ktorým je Kristus. V tejto veľmi vážnej dobe, kedy človek až cíti mraky, ktoré sa začínajú sťahovať nad našu krajinu, musia doniesť nádej, nájsť východisko.“

Mraky, o ktorých hovoril František Mikloško v roku 1992, sú síce iné ako dnešné, ale naša obloha ostáva zatiahnutá. Aj Karel Kryl o tom zaspieval: "Na politickém barometru setrvává níže a dokud trvá, svět se nezmění".

Matúš Demko

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo