Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
16. február 2021

Akcia Búrka

Jankovská mieri na slobodu. No asi nie nadlho

Rozhodnutie súdu, po ktorom môže Jankovská skončiť na slobode, možno mnohých pobúrilo. No dalo sa očakávať.

Jankovská mieri na slobodu. No asi nie nadlho

TASR

Keď minulý rok sudkyňu Jankovskú zadržali a posadili do väzby, vyzeralo to ako naplnenie spravodlivosti. Takmer ukážkové, na aké sme neboli zvyknutí… Dnes, po necelom roku, má Jankovská blízko k prepusteniu a stíhaniu na slobode. Sudca jej odmietol predĺžiť väzbu (posledné slovo bude mať Najvyšší súd).

Predstava, že Jankovská dosiahne svoje a prepustia ju, nepatrí medzi tie fotogenické. No nepatrí ani medzi znepokojujúce. Stále môžeme byť optimisti. Celkom postačí, ak si pripomenieme dva dôvody.

Prvý: väzba nemá nič spoločné s trestom či prípravkou na basu. Takisto nesmie slúžiť ako nátlaková zbraň prokuratúry, cez ktorú sa vynucuje priznanie obvinených – a udávanie iných. Väzba je len dočasné a krajné opatrenie, ktoré má zabrániť, aby obvinený ušiel, maril vyšetrovanie alebo pokračoval v zločinoch. Jej trvanie musí byť určené len na nevyhnutné obdobie.

Ak bude Jankovská monitorovaná, jej stíhanie by nemalo nič ohroziť. Vyšetrovatelia mali dostatok času, aby dali dokopy dôkazy a svedecké výpovede.

Mimochodom, ak by chcel niekto zistiť, prečo je vlastne Jankovská vo väzbe, dosť by sa narobil. Väčšina médií ani verejnosť sa o to veľmi nezaujímali (do väzby išla pre obavy z pokračovania v trestnej činnosti a ovplyvňovania svedkov).

Druhý dôvod pre optimizmus: pri Jankovskej bude stíhanie pravdepodobne úspešné. Z práce pre Kočnera ju usvedčuje jej vlastná komunikácia cez aplikáciu Threema. Plus výpovede jej kolegýň a kolegov (sudcov). A napokon aj čiastočné priznanie Jankovskej.

Jednoducho: zasahovanie Jankovskej do rozhodovania súdov v kauze zmenky je aj objasnené, aj preukázané. Dokonca nadmieru, za čo vďačíme Kočnerovmu zlozvyku archivovať si správy a nahrávky. Odsúdenie a potrestanie Jankovskej by mala byť už len otázka času.

Pri stíhaní Jankovskej nie je až také podstatné, dokedy bude vo väzbe.

Znepokojovať nás môže niečo iné. Pomenovala to prokurátorka: Jankovská má podľa nej manipulatívny postoj k trestnému konaniu. Išlo jej o získanie výhod (čiastočnou spoluprácou) a o prepustenie na slobodu.

A manipulatívna zrejme bude aj jej obranná stratégia pred súdom.

Jankovská sa zrejme pokúsi poprieť zneužívanie právomoci. Jej priznanie smerovalo len k potvrdeniu nepriamej korupcie, za čo je podstatne nižšia trestná sadzba.

V čom je rozdiel? Jankovská na sudkyne naliehala z pozície štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti. Ako nominantka vládnej strany Smer. Inými slovami, zneužívala svoju moc – v prospech Kočnera a prisľúbenej odmeny v čase, keď Kočner zbohatne na kauze zmenky (išlo o 70 miliónov eur).

V Trestnom zákone sa zneužitie moci volá zneužívanie právomoci verejného činiteľa. V prípade Jankovskej by mohlo ísť o trest do 10 rokov.

Inzercia

Jankovská však odmieta, že by zneužívala právomoc, a priznáva len nepriamu korupciu, teda snahu vybaviť službu za protislužbu (odmenu). Na sudkyne vraj nemohla naliehať ako štátna tajomníčka, lebo neboli jej podriadené a nemala na ne dosah. Súčasťou korupcie vraj bola len ako súkromná osoba. V takom prípade by mohla mať trestnú sadzbu od troch rokov (pričom rok má už odsedený vo väzbe). 

Tento trik zvyknú úradníci používať pomerne často. A pomerne úspešne. Pamätáme si to aj z čias Dzurindovej vlády. Ministrovi dopravy hrozilo stíhanie za manipulácie tendrov na vlaky. Nakoniec však stíhanie padlo s tým, že jeho zasahovanie do tendrov nebolo možné, lebo to nemal v právomoci.

Podobne obvinenia zo zneužívania moci odbíjali aj šéfovia poslaneckých klubov v samospráve (konkrétne na bratislavskom magistráte). Tvrdili, že nemohli manipulovať územnými rozhodnutiami a povoleniami, lebo takúto právomoc nikdy nemali.

Po 30 rokoch hry na slepú babu by sme sa však mohli konečne posunúť.

Pri striktne formálnom pohľade na „právomoc“ by predsa nikdy nemohol byť za manipulácie stíhaný predseda vlády či ministri. Pretože ich právomoci sú obmedzené, nerozhodujú o tendroch ani o štátnych zákazkách.

Hoci v skutočnosti o nich rozhodujú. A úradník (áno, ten s formálnou právomocou) ich len vykoná.

Pri zneužívaní moci je totiž najpodstatnejší politický vplyv.

A ten Jankovská mala – ako zástupca vlády a najsilnejšej vládnej strany.

Ak by nebola štátnou tajomníčkou za Smer, ale len súkromná osoba, sudkyne by sa s ňou ani sekundu nebavili o svojich rozhodnutiach. Z komunikácie Threema medzi Jankovskou a Kočnerom je to celkom zrejmé. Jankovská údajne na sudkyne naliehala z pozície sily. A vplyvu. Ako „šéfka“ (hoci len neformálna).

Práve na tomto fronte sa bude rozhodovať, ako bude vyzerať súdny proces a prípadný trest pre Jankovskú.

Či bude vo väzbe rok alebo rok a pol, je druhoradé.

Ráta sa výkon trestu. A ten by mal byť pri Jankovskej primeraný jej charakteru. Čiže drsný.

Odporúčame