Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
16. február 2021

Vírus

Nemocnice potichu kolabujú, no zdá sa, že aj na to sme si už zvykli

Sanitky prichádzajú neskôr, o pacientov sa nemá kto starať a zdravotníci už mesiace idú na doraz. Pomôcť majú medici zo škôl.

Nemocnice potichu kolabujú, no zdá sa, že aj na to sme si už zvykli

FOTO TASR/AP

Už v polovici novembra hrozil v Bratislavskom kraji kolaps zdravotníctva. Vyhlásil to vtedy na tlačovej konferencii bratislavský župan Juraj Droba s tým, že treba riešiť situáciu v nemocniciach. Keď sa však pozeráme na november dnes, situácia bola v porovnaní s aktuálnym stavom takmer bezproblémová.

Kým 18. novembra – deň spomínanej tlačovej konferencie – bolo v nemocniciach s covidom v rámci Bratislavského kraja 126 pacientov, aktuálne je ich už 522.

Podobná situácia je pritom aj v mnohých iných slovenských regiónoch a už niekoľko mesiacov zdravotný personál pracuje na doraz. No kým v novembri sa vo veľkom riešil blížiaci sa kolaps nemocníc, dnes sa už nad stavom v nemocniciach nepozastavuje takmer nikto.

V minulosti minister zdravotníctva Marek Krajčí na tlačových konferenciách zvykol hovorievať – aby upokojil divákov –, že nemocnice môžu reprofilizovať a dokážu zvládnuť 3500 pacientov, čo vtedy bolo omnoho viac, ako sme potrebovali.

Tie časy však už pominuli a podľa dnes zverejnených dát sa v tejto chvíli kvôli covidu nachádza v nemocniciach po celom Slovensku takmer 4000 pacientov, čo je za kritickou hranicou, o ktorej sa ešte prednedávnom hovorilo.

Najhoršia situácia, čo sa naplnenosti nemocníc týka, je tak dnes v Bratislave, Košiciach, Michalovciach či Galante. Problémy majú veľké i malé nemocnice.

Mapa obsadenosti nemocníc vytvorená v rámci iniciatívy Veda pomáha. Zdroj: covidsk.sk

Všetky však stále fungujú, pacientov naďalej prijímajú a i keď je známe, že pracujú pod náporom a majú problémy, navonok sa stále nehovorí o kolapse. Ako je však možné, že tieto zariadenia tento nápor stále zvládajú, hoci by už mali podľa rôznych prognóz a modelov dávno kolabovať?

Hrozby sa stali realitou

Ešte v decembri predseda Lekárskeho odborového združenia a lekár Peter Visolajský pre Postoj uviedol, že kolaps nemocníc nebude na prvý pohľad vyzerať dramaticky. Nezatvoria svoje brány a nezhasnú svetlá.

Mal sa podľa neho prejaviť zvýšeným počtom úmrtí, keďže pre zahltenie nemocnice nebudú schopné podať dostatočnú zdravotnú starostlivosť všetkým pacientom.

Keď sme sa s Visolajským rozprávali dnes, potvrdil, že tento stav už nastal, i keď by situáciu zatiaľ nenazval kolapsom. „Nechcem povedať, že máme kolaps nemocníc, ale čísla ukazujú, že zdravotníctvo je zahltené,“ hovorí.

To, že už nie je možné poskytnúť stopercentnú zdravotnú starostlivosť všetkým pacientom a pribúda preto viac obetí, potvrdil pre Postoj aj infektológ z bratislavských Kramárov Peter Sabaka. „Ak definujeme kolaps takto, tak áno, kolabujeme,“ uznáva.

 
 

Čo to však znamená v praxi? Nemocnice síce ďalej pracujú, no spomínaná zahltenosť si vyberá svoju daň. Covidových pacientov je veľa, no personálu i napriek reprofilizácii málo. I to podľa Visolajského spôsobuje vyššiu úmrtnosť v nemocniciach.

Na jednej strane preto, že, ako hovorí Visolajský, „nie sme v stave, keď každý jeden pacient, ktorý potrebuje ventiláciu, ju aj dostane“. Ak sa vyhodnotí, že je pravdepodobné, že by mu už v konečnom dôsledku nepomohla, jednoducho ho na ňu nepripoja.

Inzercia

Nejde však iba o takéto extrémne situácie, ale aj o kvalitu samotného pobytu v nemocnici. „Máme veľa pacientov, ktorí musia mať hadičku a plienku, lebo s nimi nemá kto ísť na WC. Takto teraz doplácame na naše staré dlhy,“ hovorí Visolajský.

Ďalším veľkým problémom je odkladanie zdravotnej starostlivosti. Nemocnice vykonávajú iba neodkladné zdravotné úkony už mesiac a pol, v regiónoch, kde bola pandemická situácia zlá už na jeseň, aj dlhšie. Predlžovanie takéhoto fungovania môže spôsobiť v mnohých prípadoch zhoršenie zdravotného stavu či v niektorých prípadoch až smrť.

Dôsledky zahltenia sa prejavujú aj inde. Záchranné služby majú násobne viac výjazdov za deň ako v predpandemických časoch. Covidové výjazdy sú zároveň dlhšie ako tie zvyčajné, pretože počas nich treba dodržiavať hygienické opatrenia a sanitky dezinfikovať. To spôsobuje, že čas príchodu sanitky sa predlžuje a to môže byť pre pacienta, ktorý práve dostal infarkt, osudným.

Majú prísť čerstvé posily. No bez diplomu

Tento tichý kolaps si vyberá daň aj na zdravotníckom personáli v prvej línii. Ten totiž pracuje na hranici svojich možností už niekoľko mesiacov. „Psychické i fyzické vyčerpanie je veľké. Zatiaľ to zvládame, ale sme na hrane,“ hovorí pre Postoj Sabaka.

Atmosféra v nemocniciach je tak kvôli psychickému vyčerpaniu už dlho napätá, na zdravotníkoch sa však začína prejavovať aj fyzické vyčerpanie. „Prejavuje sa to napríklad na zhoršení chronických ochorení. Stalo sa napríklad to, že zamestnanec s chronickou bolesťou krížov sa kvôli bolesti nepostavil z postele. Inak však normálne pracuje,“ približuje Sabaka.

Zároveň však dodáva, že v jeho nemocnici zdravotníci zatiaľ nerezignovali a stále vládne duch plného nasadenia. No kým v marci, keď bolo v slovenských nemocniciach pár desiatok covidových pacientov, sme zdravotníkom podľa vzoru iných krajín tlieskali, dnes už situáciu berieme ako bežnú súčasť nového sveta, v ktorom už takmer rok žijeme.

Čo robí ministerstvo zdravotníctva? V nedeľu vydal rezort tlačovú správu s informáciou o tom, že študenti medicíny môžu po novom absolvovať štvortýždňovú prax, ktorú bežne mávajú v lete, už aj teraz.

„Pôjde o tisícky študentov, ktorí pomôžu vyťaženým zdravotníkom v nemocniciach. Študenti môžu prax realizovať vo vybranej nemocnici aj v mieste bydliska alebo v inom regióne s nepriaznivou epidemiologickou situáciou,“ spomína tlačová správa.

„Letná prax štandardne trvá štyri týždne, čo je v tomto období dobe výdatná pomoc nášmu vyčerpanému personálu. Študentom koncových ročníkov táto prax zároveň umožní ukončiť ich štúdium a čo najskôr sa zapojiť do boja s pandémiou ako zdravotným profesionálom,“ okomentoval zmenu šéf rezortu Marek Krajčí.

Tlačová správa však aj naďalej hovorí o nariadení pracovnej povinnosti pre zdravotníkov z ambulancií ako o poslednej možnosti a radšej odkazuje na projekt takzvaného Zdravotníka v zálohe. Cez ten môžu na jednej strane nemocnice nahlásiť zdravotníkov, ktorých by sa na nejaký čas vedeli vzdať, a na druhej strane si ich iná nemocnica môže na chvíľu „požičať“.

Na otázku, či tento projekt aj v praxi funguje a koľko zdravotníkov takto už bolo vypomôcť, nám však ministerstvo zdravotníctva zatiaľ neodpovedalo. V aktuálnej situácii si však nemocnice svojich zamestnancov, ktorých majú už aj za bežných okolností málo, zrejme strážia a len tak ich nepustia.

Ministerstvo taktiež vyzýva k návratu Slovákov pracujúcich v zahraničných nemocniciach. Tu však bol ešte nedávno byrokratický problém, ktorý celú vec príliš komplikoval a v praxi v podstate znemožňoval. Na otázku, či sa tento problém podarilo odstrániť a či vôbec nejakí ľudia zo zahraničia prišli, ministerstvo opäť neodpovedalo.

Zdravotníci tak bojujú ďalej bez nádeje na skoré zlepšenie. Kritická situácia totiž trvá už od Vianoc a ani opatrenia obmedzujúce stretávanie ľudí, ktoré by mali zamedziť šíreniu vírusu, nepomáhajú. Šéf výskumu Národnej banky Martin Šuster to dáva za vinu aj tomu, že náš lockdown síce je na papieri, no nikto ho v praxi nekontroluje.

No a presne v tomto smere sa pohybuje aj odpoveď Sabaku na otázku, ako by sa dalo zdravotníkom v tejto situácii pomôcť. „Musí sa znížiť počet ľudí prichádzajúcich do nemocníc. Je potrebný naozajstný lockdown, ktorý sa bude aj kontrolovať. Ak nie, ďalšie sprísnenia iba skomplikujú život poctivým ľuďom, ale nepomôžu krajine,“ hovorí pre Postoj.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame