Aktuálny návrh školského zákona pripomienkuje aj Katolícka cirkev. Podľa biskupov vzbudzuje viaceré kontroverzie a nedostatky, pre ktoré požadujú, aby bol stiahnutý a prepracovaný.

Momentálne je návrh v medzirezortnom pripomienkovom konaní a ministerstvo školstva vyhodnocuje stovky pripomienok, ktoré k nemu prišli. Do parlamentu sa dostane pravdepodobne v máji.

Čo sa nepáči biskupom?

Najväčšie výhrady má Konferencia biskupov Slovenska voči právomociam samosprávnych krajov smerom k cirkevným školám. Vyššie územné celky totiž môžu určovať cirkevným a súkromným stredným školám počty žiakov prvého ročníka. KBS žiada, aby túto právomoc ponechal štát na zriaďovateľov cirkevných, respektíve súkromných škôl. 

Poukazujú pritom na programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa zaviazala „zjednotiť riadenie, financovanie a správu školstva tak, aby bola rešpektovaná autonómia zriaďovateľov cirkevných škôl“.

Na problém upozorňuje cirkev aj viaceré organizácie už dlhodobo. Prezident Združenia katolíckych škôl Slovenska Daniel Masarovič v minulosti pre Postoj vysvetlil, že ide o silný konflikt záujmov, v ktorom samospráva ako zriaďovateľ svojich škôl zasahuje do základnej kompetencie iných zriaďovateľov. „Samosprávny kraj pozerá v prvom rade na záujmy vlastných škôl. Cirkevné či súkromné školy sa tak dostali do pozície, v ktorej sú odkázané iba na milosť poslancov vyšších územných celkov, ktoré ich chápu ako konkurenciu. To nemá logiku,“ vysvetlil.

Situácia pre cirkevné stredné školy sa podľa neho ešte viac zhoršila pred dvomi rokmi, keď vstúpila do platnosti novelizácia zákona, podľa ktorej sa majú znižovať počty žiakov na stredných školách. Kvóty pre jednotlivé školy tak nastavujú vyššie územné celky.

V rozhovore pre Postoj o tom hovoril aj Juraj Ďurnek z Cirkevnej školy v Prievidzi, ktorú spravuje rehoľa Piaristov. „Predtým nám samosprávy určovali počet tried a od roku 2018 sa to ešte viac priostrilo tým, že nám rovno hovoria, koľko žiakov môžeme prijať,“ hovorí Ďurnek.

„Každý rok je to boj a na ministerstve sa odvolávame voči rozhodnutiu VÚC. Tie nám postupne ukrajujú z počtu žiakov. Nie je to na prvý pohľad okamžitý dramatický úbytok, ale keď celé roky iba odkrajujú, školy sa dostanú na hranicu prežitia.“

Vašečka sa prikláňa k stiahnutiu novely

Postavenie krajov voči cirkevným školám kritizuje aj šéf školského parlamentného výboru Richard Vašečka. Spolu so Združením katolíckych škôl Slovenska majú nachystanú úpravu týkajúcu sa určovania počtu žiakov. „Je to jedna z najpodstatnejších vecí, ktorú chceme žiadať pri tejto novele školského zákona,“ hovorí Vašečka. 

Ten sa už kvôli novele zákona dostal do sporu s ministrom školstva Branislavom Gröhlingom v súvislosti s možnosťou zmeny pohlavia v potvrdení o absolvovaní školy. 

„Začínam sa aj ja prikláňať k názoru, že by sa novela mala stiahnuť a prepracovať. Veľké množstvo organizácií totiž vznieslo stovky zásadných pripomienok nielen k obsahu novely, ale aj k procesu jej tvorby,“ tvrdí.

Na neférovo nastavený systém pri určovaní počtu žiakov poukázalo vlani v októbri viac ako dvadsať organizácií, ktoré poslali otvorený list premiérovi aj ministrovi školstva. „Nevieme si predstaviť podobnú absurdnosť aplikovanú v iných oblastiach života – napríklad že by automobilka určovala svojej konkurencii počet závodov, ktoré môže otvoriť, no v školstve zjavne môže rozhodovať moc namiesto zdravej súťaže o čo najlepšiu kvalitu výchovy a vzdelávania,“ povedala vtedy jedna z iniciátoriek Martina Bednáriková z organizácie Pro-Life Action. 

Vašečka vtedy iniciatívu verejne podporil a sľúbil, že na zrovnoprávnenie cirkevných a súkromných škôl dohliadne.

Richard Vašečka a Branislav Gröhling. Foto – TASR/Dano Veselský

Nechcú doklady pre trans ľudí

Katolícki biskupi žiadajú z novely zákona vypustiť aj spomínaný bod, pre ktorý vznikol medzi Richardom Vašečkom a ministrom školstva Branislavom Gröhlingom konflikt.

Predseda školského výboru nesúhlasí s tým, aby mohli školy vydávať doklady o absolvovaní pre ľudí, ktorí si zmenili pohlavie. „Ako predseda školského výboru, ale aj ako otec a učiteľ zásadne nesúhlasím, aby sme v novele školského zákona nútili školy meniť doklad o získanom vzdelaní tým, ktorí si neskôr zmenili pohlavie. Teda napríklad aby škola musela na požiadanie vydať maturitné vysvedčenie so ženským menom niekomu, kto absolvoval školu ako chlapec, alebo naopak,“ napísal minulý týždeň Vašečka na sociálnej sieti a dodal, že s tým majú problém aj koaliční partneri a klubu OĽaNO neodporučí v parlamente za návrh obsahujúci túto zmenu hlasovať.

Proti zmenám vznikli aj dve petície od pro-life organizácií Aliancia za rodinu a Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku.

Minister školstva reagoval, že vydávanie dokladov pri zmene priezviska je ukotvené aj v iných zákonoch, napríklad v zákone o vysokých školách či v zákone o rodnom liste. „Teraz by tu spadal napríklad aj nový výučný list či maturitné vysvedčenie,“ napísal Gröhling. „V praxi je vydávanie nových dokladov dávno upravené v ostatných zákonoch a týka sa v skutočnosti oveľa „všednejších“ a menej „škandalóznych“ vecí. Prípadov ľudí, ktorí si vypýtajú nový doklad, bude ročne pár a budú sa týkať aj úplne bežnej veci: Toho, keď si rodič osvojí dieťa a dieťaťu sa zmení priezvisko. Ale povedať to takto by bola nuda, nenamútilo by to vodu a nezískalo by to takú viditeľnosť. Takto nejako vznikajú mediálne škandály.“