Pre obavy z britskej či juhoafrickej mutácie sa opäť sprísňuje režim na hraniciach a opäť sa zavádzajú limity povinnej karantény pri návrate zo zahraničia. Najnovší výskum však ukázal, že skôr iné krajiny by mali byť na pozore pred nami. Máme totiž vlastnú mutáciu koronavírusu.

Odhalil to výskum slovenských vedcov na základe kontroly vzoriek, ktoré mali zistiť výskyt britskej mutácie v slovenskej populácii. Pôvodná domnienka, ktorú prebrala aj politika, bola, že kritickejší vývoj pandémie u nás spôsobilo masívne rozšírenie práve britského variantu. Bežné PCR testovanie nedokázalo rozlíšiť tieto dve verzie koronavírusu. Novými PCR testami, ktoré dokážu nielen odhaliť prítomnosť vírusu, ale určiť aj jeho mutáciu, vedci analyzovali vzorky z rôznych oblastí Slovenska v období od novembra do decembra 2020, o ktorých sa predpokladalo, že obsahujú britskú formu.

Detailná analýza však ukázala, že hoci niektoré vzorky britskú verziu obsahovali, omnoho početnejšie zastúpenie mala dosiaľ neznáma tzv. československá mutácia. Vychádza to z preverenia plošného testovania Ag testami v Trenčíne v decembri 2020. Zo 122 skúmaných vzoriek len 5 obsahovalo britskú verziu, československá verzia sa našla v 50 vzorkách. Predpokladajú, že v regióne strednej Európy koluje už od augusta 2020.

Nový variant našli hlavne vo vzorkách z Českej republiky, potvrdili ho v približne 59 percentách z 251 sekvenovaných vzoriek odobratých v období od septembra do decembra minulého roka. Na Slovensku sa celkovo potvrdil v 25 percentách zo 72 sekvenčných vzoriek. Porovnávanie preukázalo, že sa šíri aj v Rakúsku, Poľsku, Švédsku a v Dánsku. Táto mutácia je spájaná so zvýšenou infekčnosťou a potláčaním imunitnej odpovede organizmu. Vedci zistili, že v sebe nesie vyššiu vírusovú nálož a má vplyv aj na závažnosť a priebeh ochorenia COVID-19. Predmetom ďalšieho výskumu bude jeho prípadná odolnosť voči jednotlivým typom vakcín.

Očkovanie funguje aj proti juhoafrickej mutácii

Vakcíny Moderna a Pfizer účinkujú aj proti juhoafrickej mutácii koronavírusu, ktorá vzbudzuje obavy práve pre jej možnú odolnosť voči očkovaniu. Naznačujú to predbežné zistenia z výskumu imunity ľudí, ktorí COVID-19 prekonali a boli neskôr zaočkovaní aspoň jednou dávkou týchto dvoch vakcín.

Vo vzorkách odobratých po prekonaní ochorenia a po očkovaní skúmali vedci hladinu neutralizujúcich protilátok v krvi. A porovnávali ich účinnosť voči pôvodnej čínskej verzii koronavírusu a proti jeho juhoafrickej mutácii. Pred očkovaním mali účinné protilátky proti čínskemu koronavírusu 9 z desiatich účastníkov. Polovica mala účinné protilátky aj proti juhoafrickej forme.

Avšak už po prvej dávke jednej z vakcín Moderna alebo Pfizer sa hladiny účinných protilátok proti obom typom koronavírusu zvýšili zhruba tisícnásobne. Obe vakcíny sú typu mRNA, imunitu teda nepodnecujú oslabeným vírusom, ale „učia“ imunitný systém reagovať na proteíny vírusu.

Ako sa vírus mení

Detailný výskum jednotlivých mutácií je dôležitý nielen pre účinnosť vakcín, môže viesť aj k vývoju účinnej liečby. Rôzne mutácie totiž menia rôzne parametre vírusu, tie najdôležitejšie modifikujú tzv. spike proteín, ktorý vírus využíva na prienik do buniek.

Protilátky získané prekonaním jednej formy koronavírusu tak nemusia účinne zabrániť množeniu inej formy. Výsledkom tak môže byť opakovaná infekcia. Tento výskum naznačuje, že zmes protilátok získaných od ľudí, ktorí prekonali ochorenie spôsobené rozdielnymi mutáciami koronavírusu, by mohla viesť k účinnejšej imunitnej odpovedi na infekciu.

Nádejný, no drahý liek

Nádejným liekom voči ochoreniu COVID-19 by mohol byť tocilizumab. Tento protizápalový liek podľa rozsiahlej štúdie znižuje riziko úmrtia, skracuje obdobie hospitalizácie a znižuje aj počet pacientov, ktorí potrebujú umelú pľúcnu ventiláciu. Podľa výskumníkov ide len o druhý liek, ktorý má vplyv na úmrtnosť. Tým prvým je steroid dexametazón.

Účinok tocilizumabu spočíva v tom, že tlmí zápalovú reakciu imunity na infekciu koronavírusom, znižuje teda aj riziko ťažkého zápalu pľúc a následnej smrti udusením.

Dexametazón patrí medzi kortikosteroidy a lekári jeho účinok opisujú ako „brokovnicový“ – teda nemusí úplne presne mieriť, aby ste trafili. Tocilizumab je naproti tomu liekom presne cieleným, pretože účinkuje pri zápaloch vyvolaných autoimunitnými ochoreniami.

Pri štúdii z 2022 pacientov užívajúcich tocilizumab zomrelo po 28 dňoch 596 pacientov. V kontrolnej skupine štandardnej liečby zomrelo z 2094 pacientov 694. Hoci sa štvorpercentné zníženie úmrtnosti môže javiť ako malé, pri celosvetovo státisícoch pacientov ide o významné množstvo zachránených životov.

Problémom tocilizumabu je jeho cena. Vo Veľkej Británii stojí jeden liečebný cyklus 500 libier. Dexametazón stojí 5 libier. Ďalší nádejný „tlmič“ zápalu sarilumab ešte čaká na výsledky rozsiahlej štúdie.

Majú rýchlotesty zmysel?

Debata, ktorú sme na Slovensku absolvovali už na jeseň, sa momentálne rozhorela v Británii a USA. Britská vláda aj Bidenova administratíva totiž v rôznych formách oznámili záujem širokého testovania obyvateľstva antigénovými testami. Aj tam, podobne ako u nás zaznievajú obavy z toho, že tieto testy spoľahlivo odhalia len ľudí s vysokou vírusovou náložou, ktorí sú v čase testovania zároveň vysoko infekční. To môže v prípade hromadných testovacích podujatí vírus (v rozpore s plánom) ešte viac rozšíriť.

Nakazeným v počiatočnom štádiu, ktorých test neodhalí, dá zároveň falošný pocit bezpečia a zníži ich ostražitosť. Dokonca aj zástancovia takéhoto testovania upozorňujú, že využívanie antigénových testov nesprávnym spôsobom môže priniesť viac škody ako úžitku. Odporúčajú preto antigénové testy využívať ako rýchly obraz o stave človeka, ktorý už má príznaky. V prípade negatívneho výsledku by mal nasledovať kontrolný PCR test.

Obe názorové strany sa však zhodujú na tom, že antigénový test je v podstate momentkou platnou maximálne pár hodín a hovorí o stave aktuálnej infekčnosti. Bizarne tak vyznieva slovenské poňatie Covid automatu, v ktorom na niektoré činnosti stačí negatívny antigénový test nie starší ako 21 dní.

Poľská inovácia

Novú formu testovania vyvinuli Poliaci. Firma ML System, ktorá sa doteraz zaoberala najmä fotovoltaikou, prišla s testom, ktorý by mal odhaliť prítomnosť koronavírusu z dychu. Výsledok by sa mal zobraziť do pár sekúnd.

Prístroj si vyskúšal aj poľský prezident Andrzej Duda, ktorý ho prirovnal k policajnej dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu vodičov. Vývoj poľského koronatestera je zatiaľ v počiatočnej fáze. Ďalšie previerky by mali zhodnotiť citlivosť a presnosť prístroja.