Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
14. február 2021

Sčítanie obyvateľstva

A kto povzbudí Slovákov, aby sa prihlásili k svojej národnosti?

Nemyslime si, že slovenská národnosť mobilizačnú kampaň nepotrebuje len preto, že je väčšinová.

A kto povzbudí Slovákov, aby sa prihlásili k svojej národnosti?

Slovenskí fanúšikovia v zápase 7. kola skupiny E kvalifikácie EURO 2020 Slovensko – Wales v Trnave 10. októbra 2019. Ilustračné FOTO TASR – Martin Baumann

„Ste obyvateľom Slovenskej republiky a zároveň príslušníkom národnostnej menšiny? Prihláste sa s hrdosťou a bez obáv k svojej národnosti a materinskému jazyku,“ vyzýva leták splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny, vyhotovený v slovenčine a 11 jazykoch národnostných menšín. Stiahnuť sa dá na stránke scitanie.sk.

Je úplne v poriadku, že takáto výzva pre menšiny existuje. Slovenská republika garantuje vysoký štandard práv národnostných menšín a je to tak správne.

Nikomu netreba brániť, aby sa prihlásil k svojej národnosti. V tomto zmysle by sa ešte dalo dokonca kritizovať, že leták nie je k dispozícii napríklad vo vietnamskom jazyku, hoci Vietnamcov u nás podľa neformálnych odhadov žije viac než príslušníkov viacerých tradičných národností, do ktorých jazykov výzva preložená bola.

Len pred dvomi týždňami sme na tomto mieste obhajovali, aby si napríklad deti národnostne zmiešaných párov smeli v sčítaní uviesť aj druhú národnosť. Táto možnosť prešla. Poskytne nám azda úplnejší prehľad o národnostných pomeroch na Slovensku.

Ešte raz: je v poriadku pred sčítaním uistiť príslušníkov národnostných menšín, aby sa nebáli k svojej národnosti prihlásiť a aby na ňu boli hrdí. Človeku akurát zavše zíde na um nesmelá otázka, či by podobné povzbudenie nepotrebovali aj príslušníci slovenského národa. Akoby sa považovalo za samozrejmé, že Slováci sú väčšinoví a k svojej národnosti sa preto bez okolkov všetci prihlásia.

Skúsenosť s minulým sčítaním naznačuje, že to tak byť nemusí. Pozri tabuľku nižšie:

Hlásiaci sa k slovenskej národnosti a nezistení v troch ponovembrových sčítaniach

Roky sčítania obyvateľstva

1991

2001

2011

Obyvateľov SR

5 274 335

5 379 455

5 397 036

Slovenskej národnosti

4 519 328

4 614 854

4 352 775

Percento obyvateľstva

Inzercia

85,7

85,8

80,7

Nezistenej národnosti

8 782

54 502

382 493

Percento obyvateľstva

0,2

1,0

7,0

Zdroj: Štatistický úrad SR

Čo z týchto čísiel vyplýva? Vidíme, že v roku 2001 oproti roku 1991 došlo k miernemu nárastu ľudí, ktorí sa prihlásili k slovenskej národnosti – tak v absolútnych číslach, ako aj v percentuálnom podiele na populácii. No v roku 2011 už bolo Slovákov menej tak v absolútnom, ako aj percentuálnom vyjadrení, a to v porovnaní s obidvomi skoršími sčítaniami.

Pred dvomi týždňami sme písali, že na Slovensku ubúdajú Maďari, čo sa všeobecne pripisuje ich spontánnej asimilácii. No ak berieme údaje zo sčítania za bernú mincu, ubúdajú aj väčšinoví Slováci. Zároveň populácia Slovenska stále rastie. Kam sa teda Slováci strácajú?

Odpoveďou sú posledné dva riadky tabuľky. Vyše 382-tisíc ľudí, teda 7 percent populácie, v roku 2011 na otázku o národnosti neodpovedalo.

Aj keď takíto ľudia sú zrejme roztrúsení naprieč medzi národnosťami, väčšina z tých, čo na národnosť neodpovedali, sú nepochybne Slováci. Napríklad v Žilinskom kraji takýchto ľudí s nezistenou národnosťou bolo v roku 2011 viac ako 37-tisíc (5,8 percenta obyvateľov kraja), v Trenčianskom kraji vyše 40-tisíc (7,4 percenta obyvateľov kraja). V prípade týchto dvoch krajov sotva ide o príslušníkov národnostných menšín, ktorí sa len ostýchali priznať k identite minority. Väčšinou sú to zrejme príslušníci slovenského národa.

Je to trochu kuchynská štatistika, no ak by sme vyšli z predpokladu, že aj 80,7 percenta nezistených sú slovenskej národnosti, vyšiel by nám odhad, že v roku 2011 na Slovensku žilo 4 661 446 Slovákov. Teda asi o 46-tisíc viac než v roku 2001. Ide však len o odhad, vychádzajúci z predpokladu, že nezistení sú medzi jednotlivé národnosti rozdelení v rovnakom pomere ako tí, čo sa rozhodli k národnosti priznať.  

V skutočnosti ani kolónka o materinskom jazyku nám veľmi nepomôže pri hľadaní odpovede, koľko Slovákov vlastne na Slovensku žije. Tam je nezistených ešte viac: 405-tisíc ľudí. Výsledok celého drahého sčítania z roku 2011 je, že nepoznáme ani len počet príslušníkov väčšinového národa.

Ľudia majú rôzne dôvody, prečo svoju národnosť v sčítaní neuviedli. Mnohí si akiste myslia, že ide o príliš intímny údaj a štátu do toho nič nie je.

Hoci za pokus odignorovať sčítanie úplne hrozí pokuta, nie je vylúčené, že proti takémuto zisťovaniu údajov o pomeroch obyvateľstva zo strany štátu bude odpor časom len narastať. Štatistici a vláda chcú teda účel sčítania starostlivejšie komunikovať verejnosti. A vysvetľovať, čo všetko od výsledkov závisí – najčastejšie prerozdeľovanie peňazí a nastavenie vnútroštátnych politík. No tiež obyčajné poznanie o pomeroch obyvateľstva na začiatku 20. rokov 21. storočia.

Či detailné zbieranie najrôznejších údajov zo strany štátnych orgánov (nielen v rámci sčítania obyvateľstva raz za desať rokov) naozaj vedie k racionálnejším politikám, je námetom na iný článok. Pokiaľ však ide o otázku národnosti, asi by bolo čudné (zvlášť pre národnostné menšiny), keby vláda vyzývala len príslušníkov väčšinového národa, aby sa sebavedome prihlásili k slovenskej národnosti. No kampaň sústredená iba na menšiny tiež vyvoláva rozpaky.

Veľké množstvo „nezistených“ pri poslednom sčítaní skôr volá po etnicky neutrálnej kampani, ktorá by nenabádala ani tak ľudí, aby nemali obavu prihlásiť sa k väčšinovej alebo menšinovej národnosti. Pýta sa kampaň, ktorá by presvedčila ľudí, že sa nemajú báť údaje o svojej národnosti zdieľať so štátom. A to je aj otázka dôvery voči vláde.

Odporúčame