Spoločnosť 13. február 2021

V neistote Keď sme ako povrazolezci zaseknutí vo vzduchoprázdne

Alessandro D'Avenia
Alessandro D'Avenia

„Nebol som pripravený,“ povedal mi jeden priateľ, ktorý mi je ako brat a ktorý pred pár dňami stratil otca.

„Nebol som pripravený,“ povedal mi jeden priateľ, ktorý mi je ako brat a ktorý pred pár dňami stratil otca.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Alessandro D'Avenia

Keď sme ako povrazolezci zaseknutí vo vzduchoprázdne
FOTO – Flickr/Koen Jacobs

A kto môže byť pripravený, priateľu? Keď sa čosi také stane, človek zostáva vo vzduchoprázdne ako povrazolezci a práve preto som si ich pozorne preštudoval.

Ich tajomstvom je zamerať sa iba na jeden krok, ten najbližší, váha celého tela je na špičkách a lano predstavuje ako keby podlahu.

Najnebezpečnejšie okamihy ich prechádzok „vo vzduchu“ sú na začiatku a na konci, prvé a posledné kroky, keď sa zdá, že už niet cesty späť či skoku vpred: riziko pochádza práve z potreby odstrániť stavy závratu a pruženia lana.

Takto nejako sa môžeme cítiť aj my v tých chvíľach života, keď ako povrazolezci zaseknutí vo vzduchoprázdne by sme sa chceli vrátiť späť alebo skočiť rýchlo vpred, ale práve to by nás prinútilo spadnúť: musíme tam, naopak, zostať úplne celí, v tom kroku, bez minulosti či budúcnosti, pretože minulosť a budúcnosť nie sú ani za nami, ani pred nami, ale v nás.

Zostať „v neistote“ znamená zostať vo vzduchu, na lane a so zatajeným dychom.Zdieľať

Taktiež niektorí filozofi hovoria o „pozastavení úsudku“, aby nám naznačili, že nemôžeme porozumieť niečomu, o čom nemáme dostatok údajov, čo je, samozrejme, náročná, ale zato plodná podmienka myslenia, ktoré sa vďaka tomu stáva schopným vidieť veci v novom svetle.

Zostať „v neistote“ znamená zostať „vo vzduchu“, „na lane“ a so „zatajeným dychom“.

Jedinou istotou je ďalší krok, pretože v tom kroku sme nútení byť prítomní úplne celí, lebo nám ide o všetko. Iba tak sa stane zázrak, v ktorom život precítime ako jeden celok, ako veľmi vážnu hru, ktorú môžeme hrať iba my a nik iný namiesto nás.

„V neistote“ je práve tým miestom par excellence, kde sloboda vyviera zo skaly pravdy, bez zbytočných masiek a bez pokušenia uspokojiť sa len s prežívaním. Namiesto toho je časom pozývajúcim nás skutočne „pre-žiť“ daný okamih, žiť tam hore, vo svetle a vo vzduchu, kde dochádza k tomu, že samotná gravitácia našej hmotnosti nám zaručuje našu rovnováhu.

Pre povrazolezca gravitácia a milosť, váha a ľahkosť splývajú v jedno; to isté sa deje aj vtedy, keď sa niekto sobáši, keď sa narodí dieťa, keď niekto stratí otca...

Vo svojej Úvahe o chôdzi po lane Philippe Petit, umelec, ktorý 7. augusta 1974 tajne kráčal po lane medzi Dvojičkami (príbeh, ktorý možno poznáte aj vďaka nádhernému filmu Muž na lane – v origináli The Walk), hovorí, že keď „sa začne triasť lano, človek by ho chcel upokojiť silou, ale v takom prípade treba urobiť presný opak, pohybovať sa jemne, bez toho, aby sa narušil spev kmitajúcej sa ,struny‘... Nie je nutné usilovať sa zostať pevným za každú cenu, potrebujete len získať pevnú pôdu pod nohami“.

Postupovať trpezlivo, krôčik po krôčiku, tak, aby sme nezradili život svojimi pokusmi o odstránenie osamelosti a strachu naraz.

Možno poznáte aj príbeh starého grófa z Gloucesteru, jednej z postáv zo slávnej Shakespearovej hry Kráľ Lear: po tom, čo grófa uniesol, mučil a oslepil jeho politický rival, sa gróf túla bezradný a opustený ulicami. Vo svojom zúfalstve si chce vziať život, ale teraz, keď je slepý, nie je schopný ani toho. A tak, tápajúc cestou, stretne jedného muža a požiada ho, aby ho sprevádzal k útesu, z ktorého by mohol skočiť.

Avšak tým mužom, ktorého nespoznáva, je jeho syn Edgar, tulák, ktorého otec kedysi vyhostil preto, lebo uveril ohováračským príbehom druhého syna, ktorý naňho žiarlil. Edgar, ktorý svojho otca nikdy neprestal milovať, sa mu nedá poznať, no pomáha mu vyplniť jeho želanie, a tak predstiera (čo dokáže láska vymyslieť vo svojej vynaliezavosti...), že ho zaviedol na previs, ktorý je v skutočnosti iba malou skalou uprostred lúky.

Otec sa vrhá do prázdna, aby ukončil svoju bolesť..., lež po dopade zostáva celý, bez zranenia. Na pomoc mu prichádza jeho syn, ktorý sa tvári, že sa k nemu s námahou snažil dostať a presviedča ho, že sa stal zázrak: nikto by neprežil taký „skok do prázdna“, keby pre neho nebolo ešte čosi pripravené v zálohe, nejaký ďalší život. Muž, ktorý „pre-žil“, opäť začína veriť: vďaka láske syna zomiera jeho staré zúfalé ja a znovu sa rodí to nové, milované ja.

Ak sa dokážete uzdraviť, uzdravte sa, ak sa nemôžete uzdraviť, upokojte sa a ak sa nemôžete upokojiť, utešujte.Zdieľať

Ak sa niekto vedľa nás cíti stratený, musí sa dozvedieť, že jeho život je zázrak, a tak zistiť, že zotrvanie „v neistote“ je okamihom, ktorý obsahuje toľko gravitácie koľko milosti, pretože to je moment, v ktorom prichádzame na to, že náš život je súčtom toho, koľko milujeme a sme milovaní.

 A práve vtedy, keď si „vo vzduchu“, môžeš prísť na to, či máš ochrannú sieť z väzieb, ktoré zostávajú stabilné a prekonávajú každú prázdnotu.

Svojmu priateľovi som napísal, že som mu nebol schopný byť nablízku, pretože bolesť zo straty, ako je tá jeho, nás robí predsa len akosi nedostupnými. No on mi odpovedal, že som sa mýlil. Už len skutočnosť, že som mu napísal, aby som mu to povedal, patrila medzi gestá, ktoré ho „pozdvihli“ zo zúfalstva a pomohli mu urobiť aspoň ďalší krok.

A poslal mi naspäť nápis – motto, v ktoré pevne verí, odkedy ho pred mnohými rokmi čítal na fasáde nemocnice v jeho meste: „Ak sa dokážete uzdraviť, uzdravte sa, ak sa nemôžete uzdraviť, upokojte sa a ak sa nemôžete upokojiť, utešujte.“

Pre „neistý“ čas, ako je ten náš, medzi toľkou samotou a strachom, verím, že toto je úloha, ktorá je zverená každému z nás.

A koniec koncov, priateľu, bol si to ty, kto mi pomohol.

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0