Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
12. február 2021

Svet v kocke

Trump sa háji, že nespustil útok na Kapitol, vybral si však zlých obhajcov

Ústavná obžaloba Trumpa v Senáte, fiasko šéfa európskej diplomacie v Moskve a český Ústavný súd, ktorý nahneval Babiša.

Trump sa háji, že nespustil útok na Kapitol, vybral si však zlých obhajcov

V americkom Senáte sa tento týždeň rokovalo o ústavnej obžalobe bývalého prezidenta Donalda Trumpa. FOTO TASR/AP

Prinášame komentovaný prehľad udalostí zo zahraničia. Jeho autormi sú Lukáš Krivošík (o obžalobe Donalda Trumpa pred americkým Senátom), Christian Heitmann (o návšteve šéfa európskej diplomacie v Moskve) a Jozef Majchrák (o vstupe českého Ústavného súdu do politického boja).

USA: Obžaloba bývalého prezidenta

V utorok sa pred americkým Senátom začal takzvaný impeachment, teda druhý proces na základe ústavnej obžaloby exprezidenta Donalda Trumpa. Ide o prvého prezidenta USA, ktorý je obžalovaný druhýkrát. Po prvý raz je tiež obžalovaný americký prezident po svojom odchode z úradu.

Trump je obžalovaný z „podnecovania vzbury“ svojich priaznivcov na Kapitol, sídlo Kongresu Spojených štátov, k čomu došlo 6. januára. Ak ho dvojtretinová väčšina v Senáte uzná vinným, prezident stráca funkciu. Lenže Trump už nie je prezidentom. V hre je však niečo, čo láka aj niektorých republikánov, teda perspektíva, že by Trump v roku 2024 už nemohol znovu kandidovať na prezidenta.

V tom roku bude mať Trump 78 rokov – toľko, čo v súčasnosti prezident Joe Biden. Jeho ďalšia kandidatúra je hypotetická, nie je pritom vylúčené, že o republikánsku nomináciu o štyri roky sa bude skôr uchádzať niektoré z Trumpových detí.

Bývalý prezident má pri procese zjavný problém dať dohromady tím dobrých obhajcov. Napokon túto úlohu prevzali právnici Bruce Castor a David Schoen. Viaceré médiá priniesli správu, že Trump bol veľmi nespokojný s Castorovou otváracou rečou. Aj podľa niektorých republikánskych senátorov bol jeho prejav nesúvislý, nesústredený a zmätočný. Schoen potom trochu dojem napravil. No je to veľký kontrast oproti žalobcom, ktorí videom zo 6. januára pripomenuli šokujúce okolnosti útoku na Kapitol a vcelku prepracovane predostreli svoje argumenty.

Obhajoba musí presvedčiť, že proces je neústavný a že Trump na stretnutí s priaznivcami 6. januára len využil svoje ústavné právo na slobodu slova, a za konanie davu nie je zodpovedný.

Republikáni tvrdia, že demokrati sa na impeachmente politicky priživujú, hoci vedia, že nemá šancu na úspech. Pripomínajú, ako demokratickí politici počas minulého roka podporovali protesty Black Lives Matter, ktoré miestami ústili do rabovania a útokov na políciu či verejné budovy. Varujú tiež pred nebezpečným precedensom do budúcnosti – republikáni by o dva roky po prípadnom získaní väčšiny v Kongrese mohli spustiť svoje vlastné obžaloby voči demokratom.

Má druhá obžaloba Donalda Trumpa šancu uspieť? Vodidlom k odpovedi je hlasovanie o tom, či je vôbec ústavné obžalovať prezidenta po tom, ako odišiel z úradu. Senát ústavnosť impeachmentu schválil v pomere 56 : 44. To znamená, že k demokratom sa pridalo aj 6 republikánskych senátorov. Lenže na to, aby bol samotný impeachment úspešný, je potrebných až 67 hlasov v 100-člennom Senáte. Je preto málo pravdepodobné, že ústavná obžaloba bývalého prezidenta prejde.

EÚ: Fiasko v Moskve

Návšteva šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella v Moskve vyvrcholila vykázaním diplomatov Poľska, Švédska a Nemecka z Ruskej federácie. Rusi ich vinia z účasti na protestoch za prepustenie Alexeja Navaľného.

Európske štáty účasť svojich diplomatov na protestoch nepopierajú, no nejde o nič nezvyčajné. Bežnou súčasťou práce diplomatov je účasť na politicky významných udalostiach, akými sú nielen stretnutia organizované vládnou stranou, ale aj stretnutia opozície či politicky dôležité súdne procesy.

Načasovanie ich vykázania bolo jednoznačnou provokáciou voči Európskej únii. Sám osebe by takýto krok nebol až taký prekvapivý – Kremľu sa záujem zahraničia o osud Alexeja Navaľného rozhodne nepáči a nejaká odpoveď sa dala očakávať. Vykázanie diplomatov je však dosť vážnym krokom, ku ktorému sa štáty uchyľujú len pri dôležitých sporoch.

To, že k nemu nedošlo pred Borrellovou návštevou alebo po nej, bolo vedomým rozhodnutím ruskej diplomacie, ktorá chcela vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku ponížiť.

To sa Rusku podarilo a Borrell zožal od poslancov Európskeho parlamentu množstvo kritiky. Estónsky poslanec Riho Terras nazval Borrellovu návštevu „úplnou katastrofou“ a vyzýva ho k odchodu.

Inzercia

Borrell sa v rámci snahy o zachovanie zvyšku autority postavil na stranu tých, ktorí volajú po tvrdších sankciách proti Moskve. Dôvodom je najmä otrávenie Alexeja Navaľného v lete 2020, ktoré je porušením Dohovoru o chemických zbraniach z roku 1997, ale aj jeho väznenie od januára 2021, hoci ho Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil za nevinného. Od roku 2019 je na zozname zakázaných substancií explicitne uvedený aj novičok, ktorým bol otrávený Alexej Navaľnyj, ale tiež Sergej Skripaľ.

Dohru tak môže mať neúspešná návšteva v Moskve nielen pre Borrella, ktorého vyše 80 poslancov Európskeho parlamentu vyzvalo na rezignáciu, ale aj pre Rusko. Koncom februára chce EÚ prerokovať nové sankcie a správanie ruských úradov v posledných týždňoch prudko zvýšilo pravdepodobnosť ich schválenia.

Dokonca aj v tradične proruskom Nemecku rastie nevôľa voči Kremľu a Nemecko spolu so Švédskom a Poľskom koordinovane vykázalo diplomatov Ruskej federácie. Nemecko sa zatiaľ bráni pozastaveniu projektu Nord Stream 2, no tlak na spolkovú vládu rastie. Zastavenie požadujú nielen Zelení, ktorí vo voľbách v septembri dúfajú v druhé miesto a účasť vo vláde, ale aj časť vládnej CDU – napríklad predseda zahraničnopolitického výboru Bundestagu Norbert Röttgen.

V tejto situácii sa dá očakávať, že Nemecko v snahe zachrániť Nord Stream 2 podporí sankcie v iných sektoroch. No vylúčiť sa nedá ani to, že Nemecko nakoniec nechá Nord Stream 2 padnúť. Tohto scenára sa očividne obáva aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý oznámil, že v prípade nových sankcií Rusko preruší vzťahy s Európskou úniou.

Ústavný súd nahneval Babiša

V Česku len osem mesiacov pred voľbami vstúpil na scénu Ústavný súd a zásadne zmenil pravidlá hry. Sudcovia rozhodli o podnete, ktorý bol podaný ešte v roku 2017, a zrušili niektoré časti českého volebného zákona. Zdôvodnili to tým, že porušuje princíp rovnosti volieb a znevýhodňuje malé politické strany.

Konkrétne súd zrušil prepočet, na základe ktorého sa prideľovali stranám poslanecké mandáty, ako aj existujúce kvórum potrebné na vstup volebných koalícií do parlamentu. To bolo v Česku prísnejšie ako u nás. Kým na Slovensku potrebuje dvojkoalícia na účasť v parlamente získať sedem percent hlasov, v Česku to bolo až desať percent. Trojkoalícia potrebovala pätnásť a štvorkoalícia až dvadsať percent.

Doterajší volebný systém bol dedičstvom opozičnej zmluvy medzi ODS a ČSSD, keď Václav Klaus toleroval menšinovú vládu Miloša Zemana a prepočet prideľovania mandátov naozaj významne zvýhodňoval väčšie strany oproti tým menším.

Zároveň však platí, že keď tento systém vznikol, reagoval na objektívny problém, ktorým bolo komplikované zostavovanie fungujúcej vládnej väčšiny. Pričom práve schopnosť zostaviť stabilnú vládu by mala byť jedným z kľúčových atribútov volebných pravidiel. Českí ústavní sudcovia sa svojím rozhodnutím od tohto prvku odklonili smerom k reprezentatívnejšiemu zastúpeniu malých strán.

O tejto zmene sa dá viesť teoretická dišputa. Čo však vzbudzuje vážne otázniky, je načasovanie verdiktu. Pravidlá sa menia tesne pred voľbami a české politické strany sa v už prebiehajúcej volebnej kampani budú musieť dohodnúť na nových. Nehovoriac o tom, že niektoré už uzatvorené volebné koalície strácajú v tejto chvíli politický zmysel. Zo strany ústavných sudcov to bol pomerne veľký zásah do politickej reality.

Menšie politické strany rozhodnutie súdu, pochopiteľne, privítali a jeho najhlasnejším kritikom je, tiež logicky, premiér Andrej Babiš. Práve jeho stranu ANO môžu nové pravidlá najviac oslabiť.

Lídri politických strán o novom volebnom zákone začali rokovať, dohoda na stole však zatiaľ nie je. Ako komplikácia sa môže ukázať aj to, že na nových pravidlách sa musia zhodnúť obe komory parlamentu. Poslanecká snemovňa v tomto prípade nemôže Senát prehlasovať.

Hoci podmienky, za akých sa v Česku uskutočnia voľby, ešte nie sú jasné, dve veci sa s istotou dajú povedať už teraz. Vlády u našich susedov sa po voľbách budú zostavovať ťažšie ako doteraz a nad českým Ústavným súdom zostane visieť tieň pochybnosti, či až príliš aktivisticky nevstúpil do politického zápasu.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame