Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
11. február 2021

Tajomná miliarda

Nicholsonová na to išla štýlom kamikadze. Ale ten konflikt nie je čiernobiely

Lucia Nicholsonová odpálila bombu, ktorá ju napokon privalila. Teraz je na odchode z SaS, ale to neznamená, že sa úplne mýlila.

Nicholsonová na to išla štýlom kamikadze. Ale ten konflikt nie je čiernobiely

Lucia Ďuriš Nicholsonová počas brífingu s novinármi na tému „Nevyužité fondy EÚ, musíme konať“ 8. februára 2021 v Bratislave. FOTO TASR – Martin Baumann

Po šokujúcej tlačovke dvoch poslankýň SaS si novinári dávajú dokopy obraz, čo sa vlastne stalo, či sme naozaj nenávratne prišli o miliardu eur alebo o ňu ešte len prídeme, či a v čom zlyhala podpredsedníčka vlády Veronika Remišová alebo či si europoslankyňa SaS nestrelila do vlastnej nohy a neostane s hanbou.

Do toho prišiel ďalší zvrat, Ďuriš Nicholsonová oznámila včera členom SaS, že chce odísť zo strany, aby jej nepriťažovala a vláda mohla dokončiť svoj mandát.

Celá kauza má viac rozmerov, ktoré si zaslúžia päť poznámok.

1.  Nicholsonová išla do tohto konfliktu tak trochu ako politické kamikadze. Na základe informácií zvnútra SaS to vyzerá, že tak spravila bez vedomia aj konzultácie s vedením SaS. Sulík a spol. sa v posledných týždňoch zbližovali s Remišovou a začali sa spoločne vyhraňovať voči premiérovi.

Krehké spojenectvo menších koaličných strán bolo po tejto tlačovke zrazu fuč a Igor Matovič si mohol mädliť ruky, že má o problém menej.
Nicholsonová to tak podľa všetkého v prvom pláne nemyslela, ale de facto odpálila atómový útok na Remišovú, z čoho bol po Remišovej druhým najmenej šťastným práve Richard Sulík.

Ten ešte večer v pondelok na koaličnej rade ostatných lídrov ubezpečil, že o tom nevedel, a ospravedlnil sa za spôsoby svojej spolustraníčky. Ako sa hovorí, zlý pocit zostal, nie každý z partnerov v SaS uveril, že išlo o čistú sólojazdu europoslankyne, keďže nedôvera a podozrievavosť vnútri koaličnej partie už dávnejšie prerástla rozumnú mieru.

V každom prípade však Nicholsonová čelila kritike aj zvnútra SaS. Sama si za svojimi tvrdeniami naďalej stojí, priznáva, že nezvolila najlepšiu formu, teraz hrozí odchodom možno aj preto, že sa cíti hodená cez palubu aj vo vlastnej strane.

Krehké spojenectvo menších koaličných strán bolo po tejto tlačovke zrazu fuč a Igor Matovič si mohol mädliť ruky, že má o problém menej. Zdieľať

Na pondelňajšej tlačovke naozaj povedala aj veci, ktoré o deň neskôr Remišová aj spolu s Európskou komisiou poľahky vyvrátili. Tým sa však celý príbeh nekončí, ale sa len začína.

Tie kľúčové otázky, ktoré napokon aj Nicholsonová sformulovala správne, znejú zhruba takto: Nie je hazardom, že Slovensko do konca roka 2020 nepresunulo z eurofondov jednu miliardu na sociálnu pomoc v pandémii? Nebude to napokon tak, že tie peniaze z programovacieho obdobia 2014 – 2020 jednoducho prepadnú, lebo ich do roku 2023 nevyčerpáme?

Týmto sa dostávame k doteraz tichému sporu, ktorý už mesiace prebieha medzi Krajniakovým ministerstvom práce a Remišovej rezortom MIRRI (skratka inak nezapamätateľného ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie).

Krajniak v pondelok opatrnejšie zvolenými slovami vlastne podporil Nicholsonovú, čo brali u Remišovej ako nemenší podraz než to, čoho sa dopustila Nicholsonová.

Samozrejme, Remišová má pádne dôvody na morálne rozhorčenie. Ako pred novinármi priznala sama Nicholsonová, ešte pred tlačovkou konzultovala svoje zistenia s Milanom Krajniakom, u ktorého našla podporu. Vôbec sa však o tom neporozprávala s Remišovou, s ktorou si jej stranícky líder dolaďoval posledné týždne taktiku.

Politickú logiku už za tým nehľadajme, zaujímavejšia je vecná stránka sporu.

2. Pozrime sa na ňu najskôr z pohľadu Remišovej a jej rezortu. Podpredsedníčka vlády ani jej najbližšie okolie nepripúšťa, že by došlo ku chybe, celú kauzu o premrhanej miliarde na prvú pomoc považuje za vymyslenú a virtuálnu.

Hlavný argument znie, že Remišová predsa už v apríli minulého roka po rokovaniach s jednotlivými ministerstvami docielila, aby sa  z rôznych eurofondových schém vytiahla 1,1 miliarda eur. Z čoho Krajniakov Európsky sociálny fond dostal zhruba tretinu týchto peňazí.

Vláda rovnako v apríli poverila Remišovú, aby do 31. augusta prišla s návrhom na ďalšiu realokáciu peňazí z eurofondov. Následne dostali ministri za úlohu, aby pohľadali, čo môžu ešte uvoľniť k dispozícii Krajniakovmu rezortu, ktorý má každý mesiac vysoké náklady na prvú pomoc.

Traja ministri, Gröhling, Doležal a Sulík, na začiatku leta oznámili, že už nemajú z čoho rozdať, ministerstvo hospodárstva odkázalo, že by potrebovalo z fondov viac, než má. Ak teda Krajniak dnes niečo vyčíta Remišovej, z MIRRI mu odkazujú, prečo si o peniaze nepopýtal priamo nominanta zo Sme rodina, ministra dopravy Doležala. Ten má pod sebou operačný program s najväčšou alokáciou vyše šesť miliárd a dosiaľ ich vyčerpal len cez 2,3 miliardy.

Navyše, ako upozorňujú u Remišovej, všetko je oveľa komplikovanejšie – je ilúziou si myslieť, že niekde visia voľné peniaze, ktoré sa len tak dali masívne presunúť na zmierňovanie sociálnych dosahov pandémie. V tejto chvíli je zakontrahovaných niečo cez 80 percent celkového balíka na roky 2014 – 2020, no aj o tie zvyšné, zatiaľ nezakontrahované peniaze sa so svojimi projektmi a výzvami uchádzajú zástupy čakateľov. Tí už dali do administrácie svojich projektov veľa energie, času a niekedy aj peňazí. 

Nicholsonovej predstava, že sa tie peniaze medzi fondmi dajú len tak presunúť, je teda pre ľudí z MIRRI z ríše naivity a hrubej neznalosti.

3. Je tu však aj perspektíva Milana Krajniaka a jeho rezortných úradníkov. Už v apríli vláda schválila, že na „prvú pomoc“ bude potrebných takmer 1,4 miliardy eur, preto po prvej realokácii očakávali, že tu bude ďalší tlak na presun peňazí. To napokon nebolo len v záujme Krajniaka, ale aj ministra financií Hegera, ktorý chcel, aby sa čo najviac peňazí na prvú pomoc využilo z eurofondov, čo by zmiernilo dosah na náš rozpočet.

V prvej vlne prišlo na „Prvú pomoc“ len 327 miliónov eur (z Kohézneho fondu a z Európskeho fondu regionálneho rozvoja), bolo jasné, že to nebude stačiť.

Lenže ako sme už uviedli vyššie, jednotliví ministri (Gröhling, Doležal, Sulík) Remišovej písomne oznámili, že už nemajú z čoho rozdávať a veria si, že európske peniaze vo svojich agendách a projektoch dokážu minúť.

O tom však boli vlani aj dnes oprávnené pochybnosti. Aj špecializovaný portál Euractiv, ktorý bol inak kritický k vystúpeniu Nicholsonovej, považuje za viac ako pravdepodobné, že v budúcnosti o veľké peniaze prídeme: za sedem rokov totiž Slovensko vyčerpalo z národnej alokácie necelých 45 percent, čo je 6,8 miliardy eur, zvyšok musíme dočerpať najbližšie tri roky.

Minulý rok bolo na „Prvú pomoc“ vyplatených 934 miliónov eur, priamo zo štátneho rozpočtu išlo 453 miliónov (k tomu ešte ďalších 91 miliónov eur v rámci spolufinancovania 390-miliónového balíka z eurofondov).

Minulý rok bolo na „Prvú pomoc“ vyplatených 934 miliónov eur, priamo zo štátneho rozpočtu išlo 453 miliónov. Zdieľať

Krajniak aj Heger preto v interných rokovaniach argumentovali, že na udržanie zamestnanosti treba presunúť podstatne viac európskych peňazí. Minulé leto síce nikto nepredvídal, že druhá vlna pandémie príde tak skoro a udrie tak silno, ale bolo pomerne jasné, že pri neistej budúcnosti sa veľký sociálny balík na korona-kalamitu ešte zíde.

U Remišovej majú pocit, že Krajniak sa svojím podporným stanoviskom po Nicholsonovej tlačovke zachoval krivo aj z dôvodu, že vlani bola práve podpredsedníčka vlády aktívna v rokovaniach o balíku rýchlych peňazí REACT-EU. Ten obsahuje 780 miliónov eur, pričom väčšina potečie ku Krajniakovi do Európskeho sociálneho fondu.  

Problém je však v tom, že z tejto sumy len 107 miliónov eur pritečie priamo na „Prvú pomoc“, o ktorú išlo Krajniakovi najviac – to je hodnota, ktorá nestačí ani na pokrytie jedného priemerného pandemického mesiaca.

4.  Ak sa na eurofondovú kauzu pozrieme čisto technicky, Veronika Remišová má v podstatných bodoch pravdu: žiadna miliarda eur neprepadla, ministri po prvom realokačnom kole v apríli už neboli ochotní pustiť zo svojich európskych programov ďalšie peniaze, pričom ona nemôže nijakému ministrovi prikázať, aby veľké milióny eur presunul kvôli pandémii kolegovi Krajniakovi a odbremenil Hegerovi rozpočet.

Ale tento technický pohľad je príliš úzky, lebo celá vec má politický náboj. Milan Krajniak nie je jediný minister, ktorý si myslí, že Remišová sa mala naplno vložiť do veci. Jej MIRRI má totiž na starosti riadenie, koordináciu a dohľad na eurofondmi, navyše je podpredsedníčka vlády a zároveň líderka Za ľudí. To je dostatočne silná pozícia na to, aby trvala na ďalšom presúvaní eurofondov, plus sa ani nemala báť pustiť viac zo svojho.

Remišovej tlak bol z tejto perspektívy príliš formálny: rezorty sú prirodzene nastavené tak, že nechcú zo svojich nárokov nič pustiť, takže na žiadosť odpovedali začiatkom leta listom, že už u seba nevidia žiadne rezervy.

Keby Remišová následne s pomocou tandemu Heger-Krajniak tlačila na najvyššej úrovni, aby sa našli ďalšie stámilióny eur z eurofondov, ďalší slušný balík by sa zrejme našiel.

Ilustruje to aj prípad, na ktorý čerstvo upozorňuje Denník N: minister školstva Gröhling minulý mesiac zrušil dve eurofondové výzvy na dlhodobý výskum a 155 miliónov chce presunúť k svojmu straníckemu lídrovi a ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi. Aj z toho je zjavné, že z eurofondov sa naprieč rezortmi dali vysekať ďalšie stámilióny, ktoré by sme v tomto roku míňali na obrovské sociálne výdavky.

Keby Remišová následne s pomocou tandemu Heger-Krajniak tlačila na najvyššej úrovni, aby sa našli ďalšie stámilióny eur z eurofondov, ďalší slušný balík by sa zrejme našiel. Zdieľať

Téma presunov síce ešte prišla na pretras na rokovaní vlády začiatkom novembra, ale tu sa opäť interpretácie rôznia: to, čo u Remišovej vnímajú ako posledný nástroj tlaku na ministrov, aby si to ešte premysleli, bol už podľa druhej strany len oneskorený a chabý pokus, ktorý nemal šancu na rýchle sprocesovanie do konca roka.

Do tohto sporu o eurofondy vstupuje dlhodobejšia nedôvera aj kompetenčné naťahovanie medzi Krajniakovým rezortom a Remišovej MIRRI, čo tiež ovplyvnilo tento (ne)výsledok.

Oba rezorty si trochu inak vykladajú pasáž z vládneho programu, kto má v rámci centralizácie riadenia eurofondov po novom spravovať Európsky sociálny fond. U Krajniaka sú presvedčení, že sa nezaviazali presunúť ho pod MIRRI, navyše si veria, že ho budú spravovať lepšie a efektívnejšie.

5. Lucia Nicholsonová už avizovala, že teraz nevidí dôvod na ospravedlnenie, lebo je presvedčená, že vlani sme mali eurofondovú miliardu presunúť na udržanie zamestnanosti a že o túto miliardu do troch rokov prídeme. Ako hovorí, ospravedlní sa až v roku 2023, ak sa skutočne podarí vyčerpať eurofondy a nevyhodíme časť z nich von oknom.

Nicholsonovej fanúšikovia aj kritici sa teraz zhodnú minimálne na tom, že jej kamikadze tlačovka urobila z nudnej témy čerpania eurofondov politicky brizantnú tému.  

Veronika Remišová prišla v posledných mesiacoch s viacerými návrhmi, ako zjednodušiť verejné obstarávanie či administratívnu záťaž v eurofondoch, takisto sa ministrov na rokovaniach vlády pravidelne pýta, ako vo svojich oblastiach pokročili.

Od tohto týždňa, keď jej kolegyňa zo SaS vyrobila z eurofondov tak trochu čiernu moru, to bude robiť asi o niečo častejšie a naliehavejšie.

Lebo v roku 2023 sa novinári k tejto téme vďačne vrátia. A vlastne aj bez ohľadu na to, či tu bude ešte vládnuť Matovičova vláda.

Inzercia

Inzercia

Inzercia

Odporúčame