K radikálnemu feminizmu a späť

Lorraine Murray išla na univerzitu so základným katolíckym vzdelaním, na ktoré bolo treba iba niekoľko filozofických tried. Murrayová, ktorá má doktorát filozofie, je autorkou Vyznaní bývalej feministky, v ktorej opisuje jej prechod od katolicizmu ku radikálnemu feminizmu a späť. V rozhovore pre agentúru ZENIT stĺpčekárka o náboženstve pre Atlanta Journal-Constitution a Georgia Bulletin hovorí Lorraine Murrayová o názoroch, ktoré získala cestou späť ku katolíckej viere.

Narodili ste sa a vyrastali ste v katolíckej viere, ktorú ste však stratili na vysokej škole. Mohli by ste načrtnúť slabosti vo vašej viere alebo v katolíckom vzdelaní, ktoré mohli spôsobiť krach vašej viery?
Keď som prišla na vysokú školu, veľmi rýchlo ma premohla atmosféra nihilizmu, ktorá ovládla kampus. Ako dieťa som sa svedomito učila naspamäť otázky a odpovede z Baltimorského katechizmu, ktorý bol v tých časoch zlatým štandardom pre katolícke vyučovanie. Nanešťastie, moja katolícka výchova ignorovala podlé spôsoby, ktorými Satan útočí na katolícku vieru, takže som nebola pripravená na vysokoškolské kurzy, kde boli všadeprítomné argumenty proti existencii Boha. Povedné stručne, chýbali mi nástroje na obranu mojej viery.

Získali ste doktorát z filozofie a študovali ste mnohých sekulárnych mysliteľov. Pozastavili ste sa niekedy a premýšľali o štúdiu či výskume Biblie alebo katolíckej náuky, aby ste sa uistili, či ste prišli ku správnym záverom?
Mojím veľkým hriechom bola arogancia. Myslela som si, že moje zázemie vo filozofii ma oprávňuje kritizovať – a odmietať – katolícke učenie. Taktiež som bola obklopená profesormi, ktorí sa vysmievali z čohosi nadprirodzeného a mysleli si, že náboženstvo je prežité.
Keď som sa venovala doktorátu filozofie, zámerne som sa vyhla výskumu veľkých učiteľov katolíckej viery, akými boli sv. Augustín alebo sv. Tomáš Akvinský. Bohužiaľ, nedošlo mi, aby som sa vrátila a prehodnotila vieru, ktorá mi kedysi bola taká drahá, ani aby som otestovala niektoré moje závery čítaním Biblie. Ako mnohí ľudia v dvadsiatke, myslela som si, že viem všetko.

Rozprávala som s mnohými navrátilcami, ktorí zdieľajú podobnú skúsenosť ako odchod z Cirkvi, keď vlastne nikdy nepoznali katolícke učenie. Prečo si myslíte, že tento vzorec sa vyskytuje tak často a čo môžu laici i kňazi a ďalší robiť preto, aby predchádzali odchodu od katolicizmu?
Myslím si, že je kľúčové pre kňazov, ktorí získali rozsiahle vzdelanie v teológii, aby hrali aktívne úlohy vo farských RCIA programoch. Konvertiti na vieru by mali dobre poznať pravé učenie katolicizmu, takže budú skutočne rozumieť viere, ktorú prijímajú.
Rada by som videla viacej kňazov viesť občasné „osviežujúce“ kurzy otvorené pre všetkých farníkov, pretože mnohí ľudia z kostolných lavíc dychtia obraňovať svoju vieru, no chýbajú im k tomu nástroje. Laici potrebujú mať výtlačok Katechizmu Katolíckej cirkvi poruke a často ho konzultovať.
Bolo by taktiež užitočné pre ľudí, aby si predplatili pravoverné katolícke publikácie, takže sa môžu dozvedieť katolícke správy očami autorov, ktorí sa dobre orientujú vo viere.

Čo vás ako prvé pritiahlo ku feminizmu?
Bola som úplne fascinovaná knihami ako Ženská mystika (The Feminine Mystique) a Druhé pohlavie (The Second Sex), kde bolo postavenie žien opísané tmavými a pochmúrnymi farbami. Mysliteľky ako Betty Friedan a Simone de Beauvoir videli dôkaz ženského útlaku a biedy kdekoľvek sa pozreli.
Moja skúsenosť nesie niektoré znaky útlaku: Moja matka absolvovala vysokú školu, ja som sa venovala doktorátu filozofie a získala som mnohé ocenenia a štipendiá. Napriek tomu som videla znaky nespravodlivosti vo svete a myslela som si, že odpoveďou na ne je feminizmus.
V mnohých ohľadoch som sa pridŕžala tejto viery ako spôsobu na dosiahnutie utopickej spoločnosti na zemi, v ktorej bude každý šťastný a rovný. Chvíľu mi to trvalo, kým som uvidela cenu za túto utópiu, pretože „ideálny svet“ predvídaný feministkami bol postavený na potratoch a na škôlkach (daycare centers).
Vo všeobecnosti agenda feminizmu zobrazovala deti ako problém a nie ako požehnanie, a manželstvo ako zdroj ženského nešťastia, namiesto manželstva ako stáleho zdroja šťastia, bezpečnosti a radosti.

Vo vašej knihe sa zaoberáte vaším vlastným potratom. Po tom, čo ste bojovali s fyzickými a psychickými dôsledkami potratu, dosiaľ ste sa pridržiavali feministickej dogmy požadujúcej potraty a sexuálnu slobodu. Prečo je také tažké vidieť prázdne sľuby feministického hnutia?
Po mnohých rokoch po potrate som mávala strašné spomienky, pichľavý smútok a záchvaty vážnej depresie. Avšak keď som sa konečne vrátila ku katolicizmu, stále som sa pridŕžala mnohých mojich feministických presvedčení.
Napríklad som si myslela, že umelá antikoncepcia je v poriadku a že by potraty mali ostať legalizované. Bola som veľmi nešťastná, že som ukončila život svojho dieťaťa, ale stále som mala hlboko zakorenené povedomie, že aj keď bol potrat pre mňa veľmi zlý, možno môže byť správny pre ostatné ženy za iných okolností.
Povedané stručne, bola som typickou morálnou relativistkou, ktorá nedokázala pochopiť, že niektoré činy ako potrat, vražda a znásilnenie sú nesprávne pre každého. Zdá sa, že feministky tak rafinovane zbožštili slovo „voľba“ (choice), že mnohým ženám dlho trvá, kým objavia na prvý pohľad skrytú morálnu pravdu: Niektorá voľba je absolútne nesprávna.

Kedy ste napokon začali svoju vlastnú cestu ku Kristovi a Katolíckej cirkvi?
Stalo sa niekoľko mystických zážitkov, ktoré ma šokovali a ohromili.
Po prvé, môj manžel, ktorý mal malé poznatky o katolicizme, išiel na služobnú cestu do New Yorku. Keď bol v meste, zastavil sa v Katedrále sv. Patrika a z nejakého záhadného dôvodu sa rozhodol, že zapáli votívne sviece na pamiatku jeho otca a mojich rodičov.
Keď mi to povedal, uvedomila som si, že som sa nikdy nemodlila za duše mojich rodičov, hoci už boli niekoľko rokovm mŕtvi.
Taktiež som čítala knihu „Sedempodlažná hora“ (Seven Storey Mountain) od Thomasa Meertona a bola som ňou veľmi dojatá. Krôčik po krôčiku som začala zažívať záhadný zmysel „niečoho“, čo prenikalo do môjho života a ťahalo ma.

Keď ste sa vrátili späť do Cirkvi, sami ste sa opísalo ako „kaviarenská katolíčka“. Čo sa stalo vo vašom živote, že ste prijali cirkevné učenie v jeho plnosti?
Diagnozovali mi rakovinu prsníka pred ôsmimi rokmi a môj život prešiel mnohými vážnymi zmenami. Skutočne som si myslela, že čelím bezprostredne hroziacej smrti a túžila som po duchovnom vedení.
Vďaka Božej milosti som našla duchovného otca Richarda Lopeza, učiteľa náboženstva na miestnej katolíckej strednej škole, ktorý sa stal mojím spirituálnym radcom. Najprv mi pomohol akceptovať moju rakovinu, no neskôr som sa ho začala pýtať otázky ohľadom katolíckeho učenia, napr. o antikoncepcii, potratoch a eutanázii.
Vysvetlim mi zložité myšlienky, dal mi knihy na čítanie a trpezlivo odpovedal na moje otázky. Keď som pochopila skutočnú pravdu z katolíckej perspektívy, vzdala som sa kaviarne a začala som si užívať skutočnú hostinu.

Keby ste mohli zhustiť vaše svedectvo do krátkeho posolstva, čo by to bolo?
Božia hojná milosť je tu pre každého hriešnika, bez ohľadu na to, ako ďaleko zablúdil. Bola som niekto, kto prezentoval ateizmus v triede, žil podľa princípov „voľnej lásky“ a vrátila som sa späť ku tradičnému vnímaniu materstva a rodiny. Boh ma volal domov a vďaka sviatosti pokánia obnovil milosť v mojej duši.
Murray: God’s abundant mercy is there for every sinner, no matter how far afield he or she

Teresa Tomeo
• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk
Permalink: http://zenit.org/article-23146?l=english
Foto: webstránka Lorraine Murray

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo