Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
04. február 2021

Reforma

Ale čo ak je Mária Kolíková najpreceňovanejšou ministerkou tejto vlády?

Ak ministerke spravodlivosti niečo nechýba, je to odvaha. Lenže jej súdna reforma vôbec nemusí zmeniť veci k lepšiemu.

Ale čo ak je Mária Kolíková najpreceňovanejšou ministerkou tejto vlády?

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) poskytuje rozhovor po rokovaní 67. schôdze vlády SR v Bratislave 15. januára 2021. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Pre Máriu Kolíkovú sa minulý rok končil dobre, minimálne z hľadiska imidžu. V koncoročných anketách sa vďaka svojmu reformnému ťahu umiestňovala ako najlepšia a najkompetentnejšia ministerka Matovičovej vlády. Rovnako si získala aj podporu liberálnych médií, ktorá nevyvierala len z ideovej blízkosti.

Kolíková nastupovala v čase najväčšieho verejného znechutenia zo súdnického stavu, keď NAKA v putách odvádzala skorumpovaných sudcov, pričom nová ministerka sa od začiatku nijako netajila, že ide zviesť zápas s týmto marazmom. Aj pod jej tlakom sa rýchlo zmenilo obsadenie Súdnej rady, do toho predstavila zásadné systémové reformy, zmenu súdnej mapy aj zriadenie Najvyššieho správneho súdu. To všetko sú robustné zmeny, ktorých dôsledky sa dajú rátať na ďalšie desaťročia.

Prečo išla ministerka na to tak zhurta

Kolíkovej rozhodne nechýbajú drajv ani odvaha, do všetkého sa pustila expresne rýchlo. Najvyšší správny súd má už fungovať od tohto leta a podľa jej plánov by od budúceho roka mala vzniknúť celkom nová sieť aj organizácia našich súdov. Z 54 okresných súdov bude len 30 súdnych obvodov, zrušia sa krajské súdy vrátane tých v Bratislave a Košiciach, na ich mieste budú fungovať tri odvolacie súdy pre západ, stred a východ krajiny v Trnave, Banskej Bystrici a Prešove. Okrem toho sa zo všeobecného súdnictva vyčlení správna agenda do troch prvostupňových správnych súdov v Nitre, Žiline a Košiciach.

Mnohé mestá tak prídu o svoje súdy, ktoré tam boli minimálne jedno štvrťstoročie, stanú sa z nich aspoň načas niečo ako pobočky. Bratislavčania a Košičania by už svoje súdy nespoznali – jednak odtiaľ zmiznú krajské súdy a dnešné okresné súdy má v každom meste nahradiť mestský súd.

Ak by Kolíkovej tento plán vyšiel, bol by to z politického hľadiska mimoriadny kúsok. Lucia Žitňanská sa pustila len do malej časti z tohto obrovského balíka zmien, keď v apríli 2017 predstavila návrh transformácie súdov v Bratislave, no už na konci toho roka ju masívny odpor bratislavských sudcov prinútil cúvnuť späť.

Kolíková bola vtedy jej štátnou tajomníčkou a zrejme si z toho zobrala ponaučenie, že ak chce akčný minister spravodlivosti v zárodku pochovať svoj koncepčný zámer, predloží ho sudcom na „poctivú odbornú diskusiu“.   

Ale za náhlivosťou boli ešte iné dôvody. Aj Kolíková vnímala, že vláda Igora Matoviča môže prísť čoskoro o ústavnú väčšinu a onedlho aj o chuť na akúkoľvek väčšiu zmenu, ktorá vyvolá prirodzený odpor. Ministerke hrá do karát aj to, že najsilnejšia vládna strana nemá žiadne regionálne štruktúry, ktoré by citlivo zachytávali miestne vzbury proti rušeniu okresných súdov, a že pre premiéra je jediným barometrom ľudových nálad facebook, ktorý je voči takýmto témam slepý.

A do toho ešte prišla pandémia, ktorá expresnej reforme nadmieru priala. Nespokojným sudcom sa organizovalo oveľa ťažšie a keď napokon malo prísť k búrlivejšej diskusii medzi nimi a ministerkou, hroziaci konflikt vyriešila sterilná videokonferencia, kde mala zapnutý mikrofón najmä ministerka.

Kolíková si tak v daných podmienkach trúfla, že veľké reformy vyrieši kabinetným rezom, rýchlo predloží hotové zákony, následne nejako prežije pripomienkové konanie a potom jej to definitívne odklepne koaličná štvorka s podporou premiéra. Pragmatická ministerka sa preto voči Matovičovi správala v posledných mesiacoch veľmi lojálne, a to aj vtedy, keď sa jej stranícka líderka Remišová odtrhla a ako jediná na vláde nepodporila celoplošný skríning.

Vzbura sudcov

Lenže prišiel začiatok roka a ministerka narazila. 320 sudcov – teda celá štvrtina svojho stavu – podpísalo petíciu proti súdnej mape, ešte nikdy sa pod petíciu nepodpísalo toľko sudcov. Nebúria sa len sudcovia, ktorých má reforma bytostne zasiahnuť. Súdna mapa sa nijako nepáči ani prokurátorom, ktorí chcú usporiadať odborné okrúhle stoly. Kolíková chcela mať pritom pripomienkové konanie za sebou už koncom januára, všetko sa však naťahuje a osud jej veľkého reformného vrhu je v týchto týždňoch viac než neistý.

Samozrejme, na prvý pohľad môže sudcovská vzbura pôsobiť ako argument v prospech Kolíkovej snaženia – títo sudcovia sa nebúria proti dlhoročným justičným nešvárom, ale proti reforme, ktorá ich v lepšom prípade vytrhne z komfortnej zóny (ako to rada hovorí ministerka) a v tom horšom prípade im pretne vychodené korupčné chodníčky (ako to tiež rada hovorí ministerka).

Lenže v spore Kolíková verzus sudcovia je to z nemalej časti klamlivý obraz.

Áno, proti novej súdnej mape sú určite všetci tí, ktorí boli súčasťou temných sietí a zatiaľ ich žiadna Búrka či Víchrica nezasiahla. No zloženie kritických sudcov je oveľa pestrejšie.

Zaiste sú mnohí proti z celkom subjektívnych pohnútok, obávajú sa, že prídu o svoju agendu, ktorá je im najbližšia, iní sa búria preto, že nechcú po reorganizácii súdov cestovať do práce trebárs 50 kilometrov. V uplynulých týždňoch však zaznievali zo strany sudcov aj viaceré systémové a rozumné výhrady, ktoré upozorňovali, prečo nová súdna mapa deklarované ciele nielenže nenaplní, ale skutočný stav ešte zhorší.

Aj táto kritika by sa dala odbaviť ako typický prejav rezistencie systému, keby na strane reformy stáli viacerí rešpektovaní sudcovia, ktorí by sa za ňu vedeli postaviť – a z ktorých slov by sršalo, že aj títo sudcovia sa na nej podieľali, zvážili všetky detaily a oni sú tou proreformnou elitou, ktorá chce tie pekné deklarované ciele presadiť v teréne, nech sú dnes aj v malej menšine.

Problém Márie Kolíkovej však je, že takýto pohyb okolo nej necítiť.

Aj sudcovia, od ktorých by sa dalo čakať, že prejavia najväčšie pochopenie pre reformný ťah ministerky, sú verejne ticho a v zákulisí sa vyjadrujú o celej reforme skôr skepticky, upozorňujú na nedomyslenosti a ani by im neprekážalo, keby plán v tejto podobe stroskotal.

V čom má Kolíková pravdu

Na obranu Kolíkovej reformy sa zo zvučných mien najhlasnejšie ozval Daniel Šváby, ktorý je sudcom Súdneho dvora Európskej únie. Viaceré jeho argumenty platia – ministerka prišla s odvážnym projektom, ktorý chce zlučovaním súdov do väčších celkov pomôcť vyššej špecializácii sudcov, pretože, ako napísal Šváby pre denník SME, „diletantstvo sudcu je totiž pri rozhodovaní rovnako škodlivý jav ako jeho korupčný potenciál“. Európsky sudca tiež poznamenáva, že hoci rozumie subjektívnym obavám z cestovania, dlhšie dochádzanie do práce je pre sudcov v rámci EÚ bežným javom.

Naozaj je pravdou, že viaceré námietky proti Kolíkovej reforme stoja na vode a majú viac symbolický než reálny význam. Tvrdenie, že okresaním počtu okresných súdov sa zníži dostupnosť spravodlivosti, platí skôr virtuálne – väčšina ľudí potrebuje ísť na súd maximálne raz, dvakrát v živote, a vtedy je pre nich oveľa dôležitejšie, aby súd rozhodol rýchlo a spravodlivo, než aby bol kdesi za rohom.

Inzercia

Na Slovensku je skutočný problém s malými súdmi, kde rozhodujú šiesti či ôsmi sudcovia, ktorí musia riešiť naraz aj dve celkom odlišné právne agendy, napríklad civilné a trestné právo. Aj preto je rozumné tlačiť na to, aby sudcovia súdili minimálne v niektorých agendách vo väčších celkoch, kde sa na danú oblasť špecializujú traja z nich, aby existoval výber.

Takéto zmeny musia naraziť na nevyhnutný miestny odpor, ktorý treba politicky prelomiť. Tu však niektoré Kolíkovej argumenty pôsobia deravo.

Ministerka pod rastúcim tlakom zdôrazňuje, že jej reforma je najmä návratom do roku 1996 a ukončením experimentu Mečiarovej vlády, keď povznikali mnohé nové okresné súdy. Tomu sa však môžu vysmiať v Bardejove, Topoľčanoch či na Kysuciach, kde súd v Čadci funguje od roku 1859 a zrazu má celý región spadnúť pod neproporčne veľký súdny obvod.

Reforma, ktorá môže viac pokaziť než opraviť

Už len rozlúsknuť takéto miestne problémy by bolo ťažkou skúškou. Kolíková sa však zároveň púšťa do oveľa robustnejšej zmeny na úrovni rušenia a úplnej reorganizácie súčasných krajských súdov, kde pritom najmä vo veľkých mestách požadovaná špecializácia sudcov funguje. Tam sa síce argumentuje aj potrebou pretínania korupčných väzieb, ale to nevyzerá veľmi presvedčivo. Ak sa tí istí krajskí sudcovia presunú z Košíc do Prešova či správni sudcovia z Bratislavy do Nitry, vymenia kancelárie, presťahujú spisy, ocitnú sa v nových senátoch, prečo veriť tomu, že staré pochybné chodníčky zaniknú, respektíve sa časom nevytvoria celkom nové?

Ale ešte menej presvedčivo pôsobí argument, že toto veľké krajské presúvanie krabíc zlepší fungovanie spravodlivosti. V správnom kolégiu Najvyššieho súdu je dobre známe, že najmenej kvalitné rozsudky prichádzali z krajského súdu v Nitre. Podľa reformy sa však majú bratislavskí správni sudcovia, ktorých je násobne viac, presunúť do Nitry so zlou odbornou povesťou.

V Bratislave je preto pochopiteľné znechutenie, viacerí už teraz uvažujú, že si nájdu miesto inde, napríklad pôjdu na novozriadený mestský súd v Bratislave či sa budú uchádzať o prácu na Najvyššom správnom súde. Nie je jasné, ako sa to vyvinie, ale v konečnom dôsledku môže Kolíkovej reforma spôsobiť rozhasenie prvostupňového správneho súdnictva minimálne na západe krajiny.

Takisto nie je vôbec jasné, ako má táto reforma vyriešiť problém okresného súdu Bratislava I., ktorý je kvôli obchodnej agende najpreťaženejším súdom na Slovensku.

Samozrejme, Kolíková si od novej mapy sľubuje, že získa silný mocenský nástroj, ako do čela súdov presadiť lepších predsedov než tých, ktorí tam sú dnes a ktorých nemôže len tak vymeniť. Aj z toho dôvodu chce reformu čo najskôr, aby tie personálne karty nerozdával jej nástupca. Práve od vedenia nových súdov bude veľmi závisieť, ako sa budú ciele reformy implementovať, aká tam vznikne atmosféra, či si dokážu udržať a získať súdnych asistentov a vyšších súdnych úradníkov alebo ako sa vyrovnajú s tými sudcami, proti ktorým nie sú žiadne dôkazy, len majú toxickú povesť.

Mala to byť vlajková loď

Ale práve to, ako ľahko môže naraziť vzletne vyzerajúca koncepcia s realitou, ukazujú aj súčasné problémy okolo vzniku Najvyššieho správneho súdu (NSS), ktorý má byť prvou veľkou Kolíkovej reformou.

Na rozdiel od súdnej mapy tu vlastne nikto o potrebe jeho vzniku nepochyboval. Ale hoci má začať fungovať už od tohto leta, práve tí správni sudcovia, ktorí by mali byť jeho ťahúňmi, vyjadrujú verejne aj súkromne obavu, aby sa to pre uponáhľanosť neskončilo celé fiaskom.

Aj tu nesie svoju zodpovednosť ministerka Kolíková, ktorej rezort nezvládol vnútornú komunikáciu s pomerne úzkou skupinou správnych sudcov Najvyššieho súdu.

Výsledkom je súčasný chaos, len predvčerom Súdna rada na svojej stránke zverejnila oznámenie, že v zákone, ktorý upravuje podmienky na obsadenie 29 voľných miest na pozíciu sudcu NSS, došlo k tlačovej chybe a neskoršej oprave.

V princípe ide o to, že správni sudcovia Najvyššieho súdu stále celkom nevedia, za akých podmienok sa budú uchádzať o miesto. Správni sudcovia na Najvyššom súde sa cítia urazení nielen netransparentnosťou, ktorú sprevádza kreovanie súdu, ale teraz aj tým, že majú podliehať rovnakým pravidlám ako uchádzači spomedzi advokátov. Napokon, aj na český Baxov Najvyšší správny súd prechádzali automaticky správni sudcovia z dovtedajších najvyšších súdnych inštancií, ktorí boli obohatení o nesudcov z iných právnických povolaní, čím vznikol dobrý mix.

Z 20 súčasných správnych sudcov na Najvyššom súde je zatiaľ ako-tak rozhodnutých len asi päť sudcov, že prejdú na NSS. Samozrejme, aj tu mala Kolíková svoju časť pravdy, keď nechcela, aby do novej elitnej inštitúcie prešli automaticky všetci doterajší správni sudcovia Najvyššieho súdu. Ale tých, o ktorých panujú odborné či morálne pochybnosti, je len zopár, momentálne je oveľa väčším problémom, že sa na NSS zatiaľ nechystajú ani sudcovia, ktorí mali byť oporou tohto súdu.

Len ťažko si predstaviť, čo nastane, keď sa o miesto prihlási len malý počet sudcov zo správneho kolégia a rozbiehanie súdu tak bude vo veľkej miere závisieť od advokátov či akademikov, ktorým bude istý čas trvať, kým sa zorientujú a naučia písať kvalitné rozsudky. NSS totiž čaká obrovská robota: jednak sem prejdú všetky správne spisy z Najvyššieho súdu, teda aj spisy sudcov, ktorí určite neprejdú na nový súd. Plus prídu nové spisy vrátane celkom novej agendy, napríklad volebných sťažností, disciplinárnych stíhaní a verejného obstarávania. 

Kabinetná politika ministerky, nekomunikácia so sudcami a chaos, ktorý to celé sprevádza, tak vyvolávajú veľké pochybnosti aj okolo nového súdu, ktorý mal byť pritom Kolíkovej výkladnou skriňou.

A tak dnes vôbec nevieme, či mohutné reformné ťaženie ministerky prinesie aspoň istú obrodu súdnictva alebo sa to celé skončí ako taká reforma pre reformu. Ak tu teda v uplynulých týždňoch vznikol dojem, že proti Kolíkovej súdnej reforme sa búria sudcovia, ktorí si neželajú žiadnu zmenu, lebo im vyhovuje dnešná zatuchnutosť či vychodené korupčné chodníčky, je to falošný obraz. Kolíkovej súdna reforma a najmä spôsob, akým ju presadzuje, sú totiž naozaj dôvodom na obavy.

Odporúčame