Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
28. január 2021, 12:04

Parlament schválil po 16 rokoch novú Bezpečnostnú stratégiu Slovenska

Dokument podporilo 77 poslancov zo 122 prítomných. Proti bolo 14, zdržalo sa 31 poslancov. Čína je podľa stratégie dôležitým účastníkom a partnerom pri riešení globálnych výziev, ale tiež ekonomickým a technologickým konkurentom a systémovým rivalom EÚ.

Poslanci Národnej rady vo štvrtok schválili Bezpečnostnú stratégiu SR. Po 16 rokoch tento dokument odobrila nie len vláda, ale aj parlament. Bezpečnostná stratégia konštatuje, že globálna bezpečnosť sa vo viacerých ohľadoch zhoršila, čo má priamy dosah na bezpečnosť a odolnosť krajiny.

Hrozby a výzvy, ktorým čelíme, sú podľa nej čoraz zložitejšie, previazanejšie, bezprostrednejšie a majú väčšie dôsledky na našu bezpečnosť. Dokument podporilo 77 poslancov zo 122 prítomných. Proti bolo 14, zdržalo sa 31 poslancov.

Dokument pripomína, že globálna pandémia zviditeľnila niektoré naše zraniteľnosti. Zároveň urýchlila a prehĺbila už existujúce trendy oslabovania multilateralizmu, obnoveného geopolitického súperenia, asertívneho presadzovania individuálnych záujmov a pokračujúcej nestability v susedstve Európy a regionálnych kríz vo svete.

SR sa preto v stratégii zaväzuje zabezpečiť primerané zdroje na fungovanie bezpečnostného systému a ich efektívne a transparentné využitie. V oblasti obrany štátu dokument pripomína, že ju treba zabezpečovať aj v kybernetickom priestore.

NATO pomenúva ako najlepšiu možnosť zabezpečovania obrany štátu. V boji proti terorizmu sa má Slovensko zamerať na predchádzanie príčin. Pripomína tiež dôležitosť fungovania kritickej infraštruktúry. Zamerať sa treba aj na zvýšenie odolnosti voči hybridným hrozbám, zvyšovať sa má aj odolnosť voči dezinformáciám. Posilňovať sa má aj systém civilnej obrany.

V súvislosti s nedovoleným ozbrojovaním a obchodovaním so zbraňami má SR prijať legislatívne úpravy obmedzujúce nákupy expanzných a reaktivovaných znehodnotených zbraní, ktoré sú následne nelegálne upravené a využívané na páchanie trestnej činnosti doma aj v zahraničí. Venovať sa má aj nelegálnej migrácii a boju proti extrémizmu.

Slovensko deklaruje v stratégii tiež podporu dodržiavania princípov a noriem medzinárodného práva. Hlási sa tiež k Organizácii Spojených národov. USA pomenúva ako strategického transatlantického spojenca SR v NATO.

Rozvíjať chce aj vzťahy s Ruskom, ktoré je dôležitým účastníkom a partnerom pri riešení medzinárodných hrozieb a výziev. Zároveň však podľa stratégie svojím konfrontačným prístupom vo vojenskej, bezpečnostnej aj politickej oblasti predstavuje hlavnú výzvu pre bezpečnosť nášho euroatlantického priestoru.

Čína je podľa stratégie dôležitým účastníkom a partnerom pri riešení globálnych výziev, ale tiež ekonomickým a technologickým konkurentom a systémovým rivalom EÚ.

Rovnako sa Slovensko hlási k podpore adekvátneho prijímania sankcií EÚ ako politického nástroja na vynútenie zmeny správania tretích krajín, fyzických a právnických osôb, ktoré nesú zodpovednosť za hrubé porušovanie medzinárodného práva, ľudských práv a základných slobôd.

Inzercia

SR má budovať tiež odolnosť štátu a spoločnosti, či zodpovedne pristupovať k ochrane životného prostredia. Bezpečnostná stratégia sa má aktualizovať spravidla každých päť až sedem rokov, alebo v prípade zásadnej zmeny bezpečnostného prostredia Slovenska. Bezpečnostná rada SR raz ročne predkladá vláde na prerokovanie správu o bezpečnosti s návrhmi opatrení na jej zachovanie.

Predchádzajúci vládny kabinet schválil Obrannú stratégiu a Bezpečnostnú stratégiu jednohlasne v októbri 2017. Do Národnej rady SR dokumenty neboli predložené, preto ich Slovensko definitívne neodobrilo. Posledné parlamentom schválené stratégie sú z roku 2005.

Bezpečnostná stratégia podľa Korčoka ukazuje, ako reagovať na nestabilný svet

Úlohou novej Bezpečnostnej stratégie je mať zhodu na tom, ako vládne zložky zareagujú na bezpečnostné výzvy a nestabilný svet. Po schválení dokumentu v parlamente to na tlačovej konferencii vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok.

Návrhy zákonov sa následne budú odvolávať na tento dokument. Za jeden z nových bezpečnostných fenoménov označil dezinformácie, preto ho mrzí, že sa šíria aj z úst poslancov parlamentu.

Bezpečnostná stratégia je podľa šéfa slovenskej diplomacie posolstvom pre všetky zložky štátu, ktoré majú na starosti kybernetickú bezpečnosť alebo boj proti hybridným hrozbám, že v tejto veci sa musí konať. Z dokumentu vyplývajú úlohy pre rezorty.

Minister vnútra Roman Mikulec má podľa neho viesť pracovnú skupinu zameranú na aktualizáciu bezpečnostného systému. Na Úrade vlády sa pripravuje celoštátna koncepcia na boj proti dezinformáciám a v rezorte obrany koncepcia boja s hybridnými hrozbami.

Korčok označil debatu v Národnej rade za korektnú, váži si aj kritické hlasy, ak sú vyargumentované. Odmietol tvrdenia, že bezpečnostná stratégia otvára dvere pobytu cudzích vojsk na území krajiny. Označil to za klamstvo, ktoré šíria poslanci za ĽSNS.

"Neporadíme si s dezinformáciami, ak budú vychádzať priamo zo strán, ktoré sú zastúpené v Národnej rade," dodal.
 

Dnes treba vedieť

09. január 2016, 19:29

Legislatívne najaktívnejším poslancom bol za štyri roky Miroslav Kadúc

Legislatívne najaktívnejším poslancom Národnej rady SR končiaceho sa volebného obdobia bol Miroslav Kadúc (nezaradený), ktorý sa v roku 2012 dostal do parlamentu na kandidátke OĽaNO. Aktuálne už do parlamentu nekandiduje. Z údajov dostupných na stránke NR SR vyplýva, že Kadúc bol autorom, resp. spoluautorom 108 právnych noriem.