Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
27. január 2021

Výber šéfa polície

Čo sme sa dozvedeli o autorite ministra Mikulca

To, čo sa začalo ako falošná hra na odpolitizovanie, sa skončilo čírou politizáciou.

Čo sme sa dozvedeli o autorite ministra Mikulca

Foto: TASR/ Jaroslav Novák

Minister vnútra Roman Mikulec sa po hlasovaní brannobezpečnostného výboru parlamentu o novom policajnom prezidentovi ocitol v podivnej situácii.

Hlasovaním vo výbore síce prešiel dočasný policajný šéf a Mikulcov favorit Peter Kovařík, ale len vďaka hlasom Smeru a ĽSNS. Štyria koaliční poslanci, ktorí reprezentujú všetky vládne strany, mu svoj hlas nedalo. Ďalší z kandidátov, šéf špecializovaného útvaru Lynx Commando Štefan Hamran hlasovaním vo výbore neprešiel.

Niektorí koaliční poslanci (Jozef Pročko) vyčítajú Kovaříkovi oportunizmus, keďže bol za Ficovej vlády šéfom protikorupčného odboru na Úrade vlády a potom policajným pridelencom v USA. Poslancovi Jánovi Benčíkovi zo strany Za ľudí prekážal jeho zámer zobrať NAKA časť extrémistickej agendy a Petrovi Pčolinskému zo Sme rodina zase to, že Kovařík bol od začiatku jasným ministrovým favoritom.

Hoci to v niektorých prípadoch zaváňa hľadaním zámienok, poslanci majú na svoje výhrady právo. Výsledok je však veľavravnou ilustráciou toho, akým nešťastným rozhodnutím bolo vpustenie parlamentu do procesu výberu policajného prezidenta.

Na Slovensku stále platí, že za činnosť polície je politicky zodpovedný minister vnútra. Policajný prezident je z tohto pohľadu pre ministra kľúčová figúra. Mal by mať možnosť ju obsadiť človekom, ktorému absolútne dôveruje a, samozrejme, musí byť pripravený niesť dôsledky aj za jeho zlyhania. Roky tu preto platilo, že výber a odvolanie policajného prezidenta bolo výsostnou kompetenciou ministra. Dnes tu však máme stav, keď minister výber ani odvolanie šéfa polície v rukách celkom nemá.

Výsledok je však veľavravnou ilustráciou toho, akým nešťastným rozhodnutím bolo vpustenie parlamentu do procesu výberu policajného prezidenta. Zdieľať

Stalo sa tak vďaka zmene, ktorú presadila predchádzajúca vláda. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa Smer účelovo zaštítil volaním námestí po odpolitizovaní a väčšej verejnej kontrole polície a pretlačil nové pravidlá výberu policajného prezidenta.

Podľa nich musí kandidátov najskôr zhodnotiť a odporučiť sedemčlenná výberová komisia a následne ich vypočuje brannobezpečnostný výbor parlamentu, ktorý jedného z nich odporučí ministrovi na vymenovanie. Ak neodporučí, ministerstvo musí výber zopakovať.

Výbor zároveň dostal silnú kompetenciu aj pri odvolávaní šéfa polície. Podľa novely ho minister môže odvolať pre závažné dôvody, tie však musí odobriť aspoň trojpätinová väčšina členov výboru.

Inzercia

Už vtedy, keď Smer túto novelu navrhol, mnohí upozorňovali, že Ficova strana ňou sleduje najmä zabetónovanie svojich ľudí v polícii. Dnes jasne vidíme, že hlavnou slabinou tejto zmeny nie sú nečisté motívy Smeru, ale samotný princíp. Ten, ak sa nič nezmení, bude vyrábať problém aj vtedy, keď už tu Fico dávno nebude.

Matovičova koalícia mohla tieto pravidlá zmeniť. Neurobila tak a rozhodla sa nového policajného prezidenta vyberať podľa nich. Napriek tomu mohlo byť pri koaličných počtoch požehnanie výboru pre ministrom preferovaného kandidáta len formalitou. 

Nestalo sa a vývoj nabral až jemne absurdnú podobu. 

Minister vnútra  má za políciu plnú zodpovednosť, pretože poslancov výboru pri jej zlyhaniach na skladanie účtov nikto vyzývať nebude. Má svojho jasného kandidáta na šéfa polície, ktorému zjavne dôveruje. Veď ho poveril jej dočasným vedením. S týmto adeptom však majú problém jeho vlastní poslanci a v hre zostal len vďaka opozícii. K tomu všetkému ministrovi stranícki kolegovia proti tomuto kandidátovi otvorene intrigujú a lobujú u premiéra za zvrátenie jeho menovania. Samotný premiér svojho ministra zneisťuje odkazmi, že by nechcel byť v jeho koži.

Minister je, samozrejme, politik a všetky tieto politické signály musí pri svojom rozhodovaní brať do úvahy. Má dve možnosti. Buď to ustojí a Kovaříka menuje aj napriek odporu vlastných poslancov a možno aj premiéra. Verejne vyjadrená politická nedôvera však bude mať za následok, že pozícia nového šéfa polície bude už od začiatku výrazne oslabená.

Alebo minister ustúpi a príde s kandidátom, ktorý by za iných okolností nebol jeho prvou voľbou, ale poslancom bude vyhovovať viac. Pred všetkými tak demonštruje svoju slabosť a funkcie policajného prezidenta sa ujme nejaký výsledok politického kompromisu.

To, čo sa začalo ako falošná hra na odpolitizovanie, sa skončilo čírou politizáciou. Ale aspoň sme sa niečo dozvedeli o autorite samotného ministra. V tejto krajine zvykli rezortu vnútra šéfovať ťažšie politické váhy. To, ako Romana Mikulca jeho vlastní kolegovia spochybnili pri najdôležitejšom personálnom rozhodnutí svedčí o tom, že on do tejto kategórie patriť nebude.

Odporúčame