Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
27. január 2021

Joe Biden

Už prvé kroky nového prezidenta si vyslúžili kritiku

Len týždeň je v úrade a jeho politiky ničia pracovné miesta.

Už prvé kroky nového prezidenta si vyslúžili kritiku

Americký prezident Joe Biden podpisuje nariadenie o zrušení zákazu transrodovým osobám slúžiť v armáde v Oválnej pracovni Bieleho domu vo Washingtone 25. januára 2021. FOTO TASR/AP

Je to iba sedem dní, čo Joe Biden zložil prísahu ako 46. prezident USA a republikánskej opozícii už stihol dodať množstvo munície na kritiku jeho prvých krokov. V prvé dni vo funkcii podpísal asi tri desiatky exekutívnych príkazov, memoránd, direktív a žiadostí, ktorých cieľom bolo zvrátiť odkaz predchádzajúceho prezidenta. Američanom len postupne dochádza, aké budú ich dôsledky.

Zelený holub na streche

Viac ako kultúrne vojny v týchto dňoch rezonujú pracovné miesta, zničené jedným ťahom Bidenovho pera, ktorým odvolal povolenie pre stavbu ropovodu Keystone XL v rámci snahy jeho administratívy staviť na zelenú energiu. Ropovod mal dopravovať ropu z kanadskej provincie Alberta do rafinérií v amerických štátoch Illinois a Texas.

Podľa kanadskej spoločnosti TC Energy takto bezprostredne príde o prácu tisícka robotníkov pôsobiacich na stavbe. Spolu však zanikne alebo nevznikne odhadom firmy až 11-tisíc pracovných miest súvisiacich so stavbou ropovodu. Na hrubé mzdy týchto zamestnancov firma plánovala vynaložiť 1,6 miliardy dolárov.

Zástancovia zrušenia povolenia pre stavbu ropovodu namietajú, že väčšina týchto pracovných miest bola len dočasná – na štyri až osem mesiacov. Lenže to neznamená, že pre tisíce robotníkov nešlo o finančne zaujímavú „fušku“.

Na YouTube možno nájsť výmenu názorov medzi republikánskym senátorom Tedom Cruzom a Bidenovým nominantom na post ministra dopravy, Petom Buttigiegom. Keď sa Cruz spýta na zmarené pracovné miesta, Buttigieg ho odkáže na klimatickú víziu nového prezidenta, ktorá podľa neho vytvorí v zelenej ekonomike milióny nových pracovných miest.

Texaský republikánsky senátor Ted Cruz sa pýta demokratického nominanta na ministra dopravy Peta Buttigiega na zastavenie projektu Keystone XL prezidentom Bidenom. Zdroj: YouTube/Senator Ted Cruz 

Republikáni samozrejme tvrdia, že je to výmena vrabca v hrsti za teoretického holuba na streche, navyše v neistej budúcnosti. Aj zástancovia zelenej energie pripúšťajú, že americkú ekonomiku nemožno prepnúť z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje zo dňa na deň.

Ted Cruz sa obáva, že zastavenie projektu Keystone XL je len prvou lastovičkou v podobe reštriktívnych zásahov Bidenovej administratívy do energetiky, kde množstvo amerických robotníkov stále dosahuje slušné mzdy. Na rozdiel od iných priemyselných odvetví, kde sú robotnícke platy stláčané automatizáciou alebo konkurenciou z Ázie.

Ropovod Keystone XL je dlhodobo spolitizovaný projekt. V roku 2015 sa proti nemu postavila administratíva Baracka Obamu. O rok neskôr bol zvolený za prezidenta Donald Trump, ktorý dal projektu zelenú.

Environmentálne organizácie tvrdia napríklad, že ropovod ohrozí únikmi ropy životné prostredie a podzemné vody pozdĺž svojej trasy. Zástancovia tohto infraštruktúrneho projektu, naopak, tvrdia, že väčšou záťažou pre životné prostredie je prepravovať ropu z nálezísk do rafinérií naprieč Amerikou vlakmi a cisternovými nákladnými vozidlami.

Ropovod má aj medzinárodnopolitický rozmer. „Toto je podpásový úder pre kanadské a albertské hospodárstvo“, vyhlásil premiér kanadskej provincie Alberta, Jason Kenney. „Smutné je, že ide o urážku najdôležitejšieho spojenca a obchodného partnera Spojených štátov.“

Spojeným štátom sa v uplynulom desaťročí darilo znížiť závislosť od dovozu fosílnych palív z geopoliticky nestabilných častí sveta. Uspokojovať potreby americkej ekonomiky ťažbou na území USA, Kanady a Mexika znamená, že Washington je menej závislý od toho, čo robia v oblasti energetiky krajiny ako Saudská Arábia, Rusko alebo Venezuela. Natíska sa však otázka, či zelené vízie prezidenta Bidena dosiahnuté postavenie Spojených štátov v energetike neohrozia.

Schizofrénia na hraniciach

Inzercia

Z prvých úradných aktov prezidenta Bidena si európske médiá všímali najmä tie, ktorými sa nová administratíva snaží dostať pod kontrolu pandémiu vírusu COVID-19. Patria sem aj cestovné obmedzenia pre ľudí z EÚ, Spojeného kráľovstva, Brazílie a Juhoafrickej republiky.

Aj keď tieto opatrenia sú vzhľadom na pandémiu pochopiteľné a ide fakticky o pokračovanie reštrikcií, ktoré platili aj za prezidenta Trumpa, prístup novej americkej administratívy k Európanom ostro kontrastuje s prístupom k južnej hranici s Mexikom. Joe Biden prikázal zastaviť výstavbu pohraničného múru a odvolal aj ďalšie reštrikcie Trumpovej administratívy v oblasti imigračnej politiky a ochrany hraníc.

Biden sa tiež pokúsil zaviesť moratórium na deportácie ľudí, ktorí ilegálne prekročili americké hranie. Kritici hovoria, že takto na americkom území zostane aj množstvo páchateľov trestnej činnosti, keďže práve po spáchaní trestného činu sú ilegálni prisťahovalci často odhalení. Texas napadol túto politiku na súde, ktorý v utorok pozastavil prezidentovu iniciatívu.

Kritici sa tiež obávajú, že Bidenove kroky v imigračnej politike povzbudia ľudí zo strednej Ameriky, aby sa pokúsili ilegálne prekročiť južnú hranicu USA. Práve minulý týždeň americké médiá informovali o karaváne, pozostávajúcej z asi 9-tisíc ľudí, ktorá sa sformovala v Hondurase a vydala sa na sever.

Aj stredoamerické krajiny, tak ako zvyšok sveta, zasiahla pandémia koronavírusu. Nakazení môžu byť tiež medzi ľuďmi, ktorí sa vydali na sever a karavány migrantov sú prostredím, kde sa vírus môže ľahko šíriť. Pokiaľ sa Bidenova administratíva vážne rozhodla popasovať s pandémiou, je otázne, aký zmysel má na jednej strane obmedzovať cestujúcich z Európy a na druhej strane oslabovať režim na južnej hranici USA.

Viac ako len symboly kultúrnych vojen

Témy ako pracovné miesta alebo ochrana hraníc Američanov zaujímajú prednostne. No Bidenova administratíva chcela už počas svojich prvých dní vyslať tiež signál, že je naplno oddaná progresívno-liberálnej hodnotovej agende.

Joe Biden zrušil napríklad zákaz služby transrodových osôb v amerických ozbrojených silách. V roku 2017 ho podpísal Donald Trump.

Bidenov exekutívny príkaz o prevencii a boji proti diskriminácii na základe rodovej identity alebo sexuálnej orientácie obsahuje pasáže, ktoré sa dajú vyložiť tak, že mladým transrodovým atlétom umožňujú účasť v športových súťažiach v súlade s pohlavím, ktoré uprednostňujú. Inak povedané, fakticky biologickí muži môžu súťažiť v dievčenských športoch.

Očakáva sa tiež, že nominálny katolík Biden čoskoro zruší takzvanú politiku z Mexiko City, ktorá doteraz zakazovala, aby sa z prostriedkov vynaložených Spojenými štátmi na zahraničnú pomoc financovali potraty alebo ich podpora. Túto politiku v 80. rokoch zaviedol Ronald Reagan na medzinárodnom stretnutí v hlavnom meste Mexika. Republikánski prezidenti vždy tieto reštrikcie zavedú, kým demokratickí prezidenti ich zrušia. Biden zrejme nebude výnimkou.

Podobný osud bude mať zrejme aj takzvaný Hydeov dodatok. Ten zakazoval, aby sa peniaze daňových poplatníkov využívali na financovanie potratov cez zdravotný program Medicaid, ktorý chudobným ľuďom pomáha platiť za zdravotnú starostlivosť. Hydeov dodatok kedysi podporovali nielen republikáni, ale aj demokrati – vrátane súčasného prezidenta. Joe Biden však zmenil svoj postoj počas demokratických primárok.

Nový prezident tiež avizoval, že podporí snahu premeniť rozsudok Najvyššieho súdu v prípade Roe verzus Wade, ktorým sa v USA legalizovali potraty, na federálny zákon. Propotratoví aktivisti a politici Demokratickej strany sa totiž obávajú, že sudcovia, ktorých nominoval Donald Trump na federálne súdy, ale tiež na Najvyšší súd, sa môžu pokúsiť rozsudok zrušiť alebo pozmeniť tak, aby obmedzili interrupcie. Zákon má byť silnejšou zárukou práva na potrat než rozsudok Najvyššieho súdu…

Keď sa novinári pýtali hovorkyne Bieleho domu Jen Psakiovej, aké budú najbližšie kroky prezidenta v oblasti potratov, ona považovala za nutné zdôrazniť, že Joe Biden je naďalej „zbožný katolík“.

Odporúčame