Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
26. január 2021

Kotlebovci

Vodca buchol po stole, ktorý nemá

Kotleba sa zahral na tvrdého vodcu. No nie každý ho verne nasleduje. 

Vodca buchol po stole, ktorý nemá

TASR

Kotlebu opúšťajú viaceré známe tváre: Uhrík, Mazurek, Ďurica, Suja a ďalší. Dôvod: nečakaná zmena stanov, ktorou si vodca posilnil pozíciu. Bez toho, aby o svojom zámere informoval časť ľudí z vedenia.

Stalo sa to krátko po Novom roku. Vtedy, keď médiá zistili, že viacerí kotlebovci sa počas zákazu vychádzania objavili v sídle strany. Vraj na pracovnom stretnutí. Pozvaní delegáti dostali od vodcu úlohu zmeniť stanovy. A vykonali ju.

Slovom, Kotleba si buchol po stole.

Konkrétne po tom stole, ktorý nemá, resp. ktorý onedlho stratí. Pretože ho (pravdepodobne) čaká výkon trestu.

Stíhanie Kotlebu bol zrejme hlavný dôvod, prečo sa narýchlo a utajene menili pravidlá hry. Vodca si potreboval stranu nastaviť tak, aby v nej nestratil kormidlo ani počas pobytu v base. Chcel sa poistiť, aby sa vo vedení nepresadila skupina aktívnejších členov predsedníctva a poslancov. Hlavne tých z „novej generácie“, ktorí nie vždy súhlasili s jeho pokynmi.

Kotleba pri týchto zmenách celkom obišiel ľudí z predsedníctva. Snem aj zmena stanov ich zaskočili. Tvrdia, že sa cítia oklamaní a podvedení.

Ich pocity sú zrejme oprávnené. Kotlebov postup bol podlý.

Na druhej strane… Chceli stranu, ktorá si z fašistickej mytológie požičala princíp vodcu? A politiku tvrdej ruky? Chceli. Tak prečo vodcu neposlúchajú?

Ako to už pri extrémistických stranách chodí, hľadanie dobrých a zlých je márne.

Kotleba sa vyfarbil ako egoista, ktorý stranu vníma ako osobný majetok. A ktorý chce o všetkom rozhodovať aj z väzenia – cez funkciu výkonného podpredsedu.

Mazurek, Uhrík a spol. zas pôsobia ako zradcovia, ktorí opúšťajú stranu, keď jej „vodcovi“ hrozia štyri roky za mrežami za podporu neonacistických symbolov. A keď samotnú stranu čaká ďalší návrh na jej zrušenie.

Kotleba im ponúkal len krátku reťaz a riziká. Tak sa zdvihli a pobrali sa o dom ďalej.

Výsledok: extrémistická ĽSNS sa rozpadne na dve strany. To isté platí o jej poslaneckom klube.

V tábore krajnej pravice bude pomerne rušno: starí kotlebovci, uhríkovci, k tomu ešte stále aktívny Harabin a Danko, kdesi bokom kuffovci, ktorí odišli z poslaneckého klubu kotlebovcov už minulý rok…

Inzercia

Tlačenica.

Tento chorý stav je však celkom pochopiteľný. Je následkom úplnej neschopnosti konzervatívnej pravice obsadiť terén. A vytlačiť extrémistov tam, kam patria. Na okraj.

Trvá to už desaťročia. Pravicové strany, ktoré sa vyhlasovali za tie slušné a klasické, nikdy nevedeli robiť ani národnú, ani konzervatívnu politiku. Tlačili sa k liberálnemu stredu. Slúžili mu. A živorili.

Uvoľnený národný a konzervatívny priestor potom obsadzovali buď extrémistické strany, alebo veľké „strany moci“ ako HZDS či Smer. V kúte potom nekončili radikáli, ale konzervatívci.

Ako prvé zahodilo šancu KDH, keď odmietlo podporiť národnú suverenitu a vznik nezávislej Slovenskej republiky. Túto osudovú chybu už nikdy nenapravilo. Ostalo malým a nemým príveskom liberálnejších strán a nakoniec vypadalo z hry.

V roku 2012 sa o niečo pokúšala NOVA (Lipšic, Krajniak), no celkom neúspešne. O štyri roky nasledoval pokus Procházku. Jeho Sieť pôsobila ambiciózne, no vyletela zo zákruty.

Asi najväčšiu šancu dostal v roku 2020 Matovič. Aj to sa však ukazuje ako odbočka do slepej uličky. Od februára 2020 a úspechu OĽaNO je národná, konzervatívna a kresťanská politika celkom nezvestná.

Ku konzervatívnej politike sa nahlas, otvorene hlásia len minister práce Krajniak a zopár poslancov parlamentu s veľmi obmedzeným až nulovým vplyvom. Inak je – už opäť – priestor voľný pre politiku liberálnejších ministrov ako Korčok, Naď, Kolíková…

Pri takomto biednom nastavení „štandardných strán“ vlastne môžeme byť radi, že krajná pravica, resp. extrémisti, nemá 20 percent, ale len 10.

Hoci aj to je neprimerane veľa. Voličské zázemie kotlebovcov je dnes podľa Focusu porovnateľné s voličským zázemím premiérskej strany. Čo je zvrátené.

A zároveň poučné.

Sú len dve možnosti. Buď sa tu po 30 rokoch presadí poctivá a silná národno-konzervatívna strana, ktorá to napravo uprace. Alebo nie. A priestor prenechá kotlebovskému mladšiemu dorastu.

Odporúčame