Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
26. január 2021

Vojna o plyn

Ako sa Američanom za Trumpa podarilo zdeptať Rusov s Nemcami

Nord Stream 2, ktorý má spojiť Rusko a Nemecko, je takmer hotový. Napriek tomu je dostavba plynovodu ohrozená ako nikdy predtým.

Ako sa Američanom za Trumpa podarilo zdeptať Rusov s Nemcami
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Nord Stream 2, ktorý má spojiť Rusko a Nemecko, je takmer hotový. Napriek tomu je dostavba plynovodu ohrozená ako nikdy predtým.

Je to pozoruhodný paradox: hoci je už potrubie dokončené na 94 percent, pod mohutným tlakom sankcií z USA od neho odskakujú európske firmy, v Nemecku čelí novým pochybnostiam kvôli otráveniu a naposledy zatknutiu Alexandra Navaľného a odpor sa stupňuje aj na ďalších frontoch. 

Európsky parlament v rezolúcii 21. januára vyzval k novým sankciám proti Rusku. Spúšťačom bolo uväznenie ruského opozičného politika Navaľného po jeho návrate domov z nemeckého exilu, rezolúcia vyzvala k ukončeniu projektu Nord Stream 2, pričom ju podporilo 581 poslancov, proti rezolúcii ich hlasovalo len 50.

Od paktu Hitler-Stalin k Navaľnému

A tak hoci chýbajú do dokončenia len desiatky kilometrov potrubia, najbližšie týždne bude nemecká kancelárka Angela Merkelová pod rastúcim tlakom, aby dala celému projektu stopku. Merkelová pritom nikdy nebola oduševnenou fanúšičkou tohto projektu. Zdedila ho po svojom predchodcovi Gerhardovi Schröderovi, ktorý krátko po tesne prehratých predčasných voľbách v roku 2005 prijal pracovnú ponuku spoločnosti Nord Stream AG. Odvtedy je najvplyvnejším Putinovým lobistom v Nemecku a zlé jazyky hovoria, že lukratívnu pozíciu si vybavil ešte v čase, keď bol kancelárom a tušil, že jeho politický koniec sa blíži.

V tom období vyvolal projekt na východ od Nemecka zdesenie. Vtedajší poľský minister obrany Radoslaw Sikorski prirovnal Nord Stream k paktu Hitlera a Stalina z roku 1939, ktorým si nacisti a sovieti rozparcelovali Poľsko. Proti severnej plynovej ceste protestovala aj Európska komisia, ktorá v tom oprávnene videla nemecký egoizmus a útok na spoločnú európsku energetickú politiku.

Nemci sa však správali geopoliticky bezohľadne, pretože sa sami doma zaplietli do ideologickej pasce – tým, že vyhlásili vojnu jadrovej energetike a začali s postupným odstavovaním nielen jadrových, ale aj uhoľných elektrární, bolo navýšenie dodávok ruského plynu záchranou pred domácimi zelenými experimentmi.

A to aj za cenu, že Nemecko tým nahnevalo svojich východných spojencov, ktorých inak chcelo ochrániť pred potenciálnou ruskou hrozbou.

Od začiatku projektu bolo zjavné, že Rusi ním nesledujú len ekonomické, ale aj politické ciele. Nord Stream 1 aj 2 sú súčasťou plánu, ako obísť pri tranzite plynu Ukrajinu, ktorej dovtedy nemohli krátkodobo vypnúť alebo obmedziť dodávky plynu bez toho, aby neohrozili svojich západoeurópskych klientov. Po novom bude plynová zbraň na Ukrajinu oveľa účinnejšia.

Proti Nord Streamu 2 pred rokmi poslali do Bruselu protestný list Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko (s tichou podporou Česka), v ktorom výstavbu Nord Stream 2 odmietajú.

Je pravdou, že Slovákov už našťastie dokončenie Nord Streamu 2 nemusí veľmi trápiť, pretože sme sa v uplynulých rokoch proti prípadným stratám poistili. Preto dnes môžeme sledovať súboj o dokončenie či zastavenie severnej plynovej cesty s relatívnym pokojom.

Nemecký expremiér Gerhard Schröder čaká na príchod ruského premiéra Vladimíra Putina (v helikoptére) pred slávnostným napumpovaním plynu do plynovodu Severný prúd v zálive Portovaja 6. septembra 2011. Foto - TASR/AP

Dianie okolo Alexandra Navaľného však celej veci dodalo novú iskru. Kancelárka Merkelová sa smerom k Rusku správala vždy viac-menej pragmaticky a v línii vyváženej nemeckej zahraničnej politiky – voči Putinovmu režimu dávala najavo svoj kritický postoj, ostro odsúdila zabratie Krymu a presadzovala protiruské sankcie, súčasne však pomerne chladnokrvne dbala na presadzovanie nemeckých záujmov.

A tak už rok a pol po ruskej agresii proti Ukrajine vzniká napriek odporu Poľska či Ukrajiny nová akciová spoločnosť na vybudovanie Nord Streamu 2, kde sa s Gazpromom spojili okrem iného dve nemecké firmy, Uniper (v tom čase E.ON) a Wintershall.

Začiatkom roka 2020 nemeckých novinárov až fascinovalo, v akom priateľskom duchu prebehlo moskovské stretnutie medzi Merkelovou a Putinom – len krátko predtým si pritom Moskva a Berlín vzájomne vykázali diplomatov a Nemci tiež ťažko niesli podozrenie, že koncom leta 2019 ruské tajné služby zabili v berlínskom Tiergardene Čečena Zelimkhana Khangošiviliho. Usmiata Merkelová však v Moskve nič z toho nezmienila ani slovkom, pretože Rusov potrebovala mať na jednej palube pred blížiacou sa konferenciou o Líbyi.

Po otrávení Navaľného však Merkelová voči Nord Streamu 2 trochu zmenila tón. Na otázku, či to neohrozuje rusko-nemecký projekt, prvýkrát pripustila, že by bolo nesprávne čokoľvek vylúčiť. Kauza Navaľného sa Merkelovej dotkla osobne, zasadila sa za jeho prevoz do berlínskej nemocnice, čo ruskému opozičníkovi zjavne zachránilo život. Sama Merkelová sa s ním aj stretla, Navaľného charizma si získala aj domáce médiá a verejnosť. To sa odzrkadlilo v tamojšej verejnej debate, keď čoraz viac hlasov volá po ukončení Nord Streamu 2.

Brutálny americký tlak

Pre Rusov prišiel takýto vzostup protiruských nálad v najmenej vhodnom čase. Hoci Donald Trump čelil impeachmentu aj pre obvinenie, že sa sprisahal s Rusmi, aby zasiahli v jeho prospech do volebnej kampane roku 2016, bol to práve Trump, ktorý vystupňoval ťaženie proti ruskému záujmu s plynom. Trumpova administratíva a kongresmani v tomto privádzali Putina aj Gazprom na kraj zúfalstva - dnes už nepôsobí úplne nereálne ani možnosť, že veľkolepý rusko-nemecký projekt krachne v samotnom finiši.

Trumpovi celý projekt nedal spať, jeho obchodnícky inštinkt bol v tomto neomylný. „My ochraňujeme Nemecko pred Ruskom, kým Rusko dostáva miliardy a miliardy dolárov od Nemecka,“ vyhlásil raz svojím typickým spôsobom Trump, čím trafil nielen podstatu problému, ale aj posvätil ďalšie akcie, ktorých cieľom bolo zabrániť dostavbe plynovodu.

Najskôr v decembri 2019 odhlasoval kongres návrh rozpočtu na obranu, ktorý rátal so sankciami proti firmám a jednotlivcom, ktorí sa podieľajú na podmorskom projekte v Baltskom mori. Vládu tiež kongres poveril, aby do dvoch mesiacov zostavila zoznam týchto firiem a jednotlivcov.

Tento krok vyľakal švajčiarsko-holandskú spoločnosť Allseas, ktorá má časť svojho majetku v Texase a jej lode sa plavia aj americkými výsostnými vodami. Jej špeciálne lode vykonávali pokládky potrubia, pre Allseas sa tak zrazu lukratívna zákazka stala hrozbou pre celkový biznis, a tak svoju  prácu v Nord Stream 2 radšej rýchlo ukončila.

Američania videli, že tlak vydieraním zaberá, a tak v tom pokračovali. Napokon, bola to jedna z mála vecí, na ktorej sa zhodovali republikáni aj demokrati. A tak v polovici minulého roka senátori Ted Cruz (republikán a blízky spojenec Trumpa) a demokratka Jeanne Shaheen spolu s ďalšími kolegami presadili nový tvrdý zákon. Ten už nerátal len so sankciami proti firmám, ktorých lode pokladajú potrubie, ale aj proti všetkým spoločnostiam, ktoré inou formou pomáhajú pri budovaní potrubia, napríklad pri kopacích prácach. Sankcie sa mali vzťahovať aj na poisťovacie spoločnosti alebo firmy, ktoré vystavujú rôzne certifikáty.

Ako vyhlásil Ted Cruz, Nord Stream 2 predstavuje „kritické ohrozenie národnej bezpečnosti Ameriky“ a ohrozuje aj energetickú bezpečnosť Európy - ak teda Európu nechránia Nemci, budú ju chrániť Američania. 

Samozrejme, bolo by naivné si myslieť, že pohnútky Teda Cruza sú čisto idealistické alebo vyvierajú len zo starej zášte voči rozpínavému Rusku. Cruz zastupuje v senáte Texas, a teda tisíce zamestnancov v ropnom priemysle. V Texase sa vďaka frackingu podarilo prudko zvýšiť americkú produkciu ropy a zemného plynu, takže Američania hľadajú nové perspektívne trhy. Aj preto rusko-nemecké potrubie odporuje ich hospodárskym záujmom.

Americkí senátori na čele s Tedom Cruzom a s podporou Trumpa zašli ešte ďalej a na mušku si vzali nemecký prístav Sassnitz. Ten leží v spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko, ktoré je jednou z najchudobnejších „bundesländer“ a tamojšia krajinská vláda si z dokončenia Nord Streamu a z novej pozície Sassnitzu sľubuje značné zisky a investície.

V auguste minulého roka však na tento región s čoraz lukratívnejším prístavom dopadla diplomatická bomba. Cruz a jeho ďalší kolegovia poslali list, v ktorom pohrozili prístavu ťažkými sankciami, ak sa budú v Sassnitzi naďalej prekladať oceľové rúry či vítať ruské lode, ktoré budujú plynovod. Ak sa tak nestane – tak znela vyhrážka – tento prístav „bude komerčne a finančne odpojený“ od USA.

Senátori ďalej pohrozili, že akcionárom, členom predstavenstva aj kľúčovým zamestnancom tohto prístavu bude zakázaný vstup do USA, prípadne „zamrznutý“ akýkoľvek ich majetok, na aký majú Američania právny dosah.

USA tak dali najavo, že na nemeckých občanov aj firmy pokojne použijú sankčné mechanizmy z tých zákonov, aké boli pôvodne namierené proti štátom ako Irán.

Kým nemeckí politici si pretierali oči, v samotnom Sassnitzi nastala panika – pred očami sa im hromadilo 17 tisíc kusov potrubia, ktoré tam čakali na finálne pospájanie, ale zrazu sa tam toho nechcel nikto ani dotknúť, lebo ak by Američania prešli od listu k činu, prístav a s ním aj okolitý región by to položilo na kolená. 

Vystupňovaný tlak fungoval, aj ďalšie mesiace bol nemecko-ruský projekt v paralýze. Už dnes je jasné, že USA na čele s Trumpom oddialili dokončenie Nord Stream 2 minimálne o rok.

Ešte aj posledné dni vo svojom úrade využil Trump na ďalšie pritvrdenie – na základe prijatých sankčných zákonov prvýkrát priamo potrestal firmu, ktorá sa podieľa na stavbe ropovodu, konkrétne ide o ruskú firmu KVT-Rus. Jej plavidlo Fortuna, ktoré pracuje v dánskych vodách, vyhlásilo americké ministerstvo zahraničia za „zablokovaný majetok“. Nie je celkom jasné, aké ďalšie konzekvencie by to malo mať pre ruskú firmu, rozhodne je to však odstrašujúci signál pre európske firmy.

Nórska spoločnosť DNV GL, ktorá kontroluje a certifikuje plynovodný systém, začiatkom januára ohlásila, že ukončuje všetky aktivity pre Nord Stream 2. Nemecké médiá informovali, že z projektu sa sťahuje aj inžinierska skupina Bilfinger, ktorá pre plynovod dodávala bezpečnostné systémy a mala dodať aj plynovú jednotku na výrobu tepla.

Ruská agentúra TASS citovala z jedného dokumentu určenému investorom, že hlavný investor Gazprom prvýkrát nevylučuje „kompletné stroskotanie“ celého projektu Nord Stream 2.

Zbytočný plynovod?

V polovici januára tak z celkovej trasy 1230 kilometrov chýbalo do dokončenia potrubia asi 150 kilometrov, z toho 120 má byť dobudovaných v dánskych vodách, zvyšok v nemeckom podmorí.

Inzercia

No o projekte, ktorý má viesť z Ruska cez Baltické more do severonemeckého mestečka Lubmin, sa začína práve v cieľovej rovinke diskutovať akoby odznova.

Z amerických úspechov majú najväčšiu radosť v Poľsku a na Ukrajine, kde kritizujú projekt z dvoch dôvodov. Prvým je obava, že možnosť zásobovať západoeurópskych konzumentov ruským plynom cez alternatívne trasy dá Rusku nové možnosti, ako zastaviť dodávky plynu do týchto tranzitných štátov a zneužívať dodávky plynu na politické vydieranie.

Túto obavu zdieľajú aj baltické štáty a často sa na ňu odvolávajú aj kritici v západnej Európe a USA. Druhým dôvodom je strata značných finančných príjmov z tranzitu plynu, ktoré doteraz inkasovali. Hlavne pre chudobnú Ukrajinu predstavujú príjmy troch miliárd dolárov ročne obrovskú čiastku.

Trasa plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltickom mori.

Svojou kapacitou má byť Nord Stream 2 identický s prvým Nord Streamom. Tá dosahuje 55 miliárd kubických metrov plynu, čo zodpovedá viac než desiatim percentám európskej spotreby v roku 2019, ktorá činí necelých 470 miliárd metrov kubických. Od roku 2010 celková spotreba plynu v EÚ značne poklesla a nikdy nepresiahla 500 miliárd. Aj keď po roku 2014 opäť rastie, dlhodobo bude spotreba zemného plynu klesať.

Aj rok 2020 utlmil dovoz plynu z Ruskej federácie. Gazprom síce dlhodobo počíta s predajom 200 miliárd metrov kubických ročne, no následkom recesie počas pandémie predal minulý rok len 170 miliárd. Jestvujúce tranzitné kapacity zatiaľ boli schopné pokryť európsku spotrebu.

Na čo je teda potrebné navýšenie kapacít? Zdá sa, že ruská motivácia za stavbou nie je zďaleka len ekonomická, ide o politický projekt Kremľa, ktorý chce potrestať Ukrajinu a súčasne je aj nervózny z tamojšej nestability a neporiadku.

Bol by Nord Stream 2 garantom lacného plynu?

Stavba plynovodu stála dosiaľ 9,5 miliárd eur, náklady niesol spolovice ruský Gazprom, spolovice jeho západní partneri. Obe strany pritom význam plynovodu trochu preceňujú.

Skutočná bezpečnosť európskeho zásobovania energiou nespočíva vo vybudovaní ďalšej trasy pre plyn z toho istého zdroja, ale vo vybudovaní siete odlišných dodávateľov. Za túto diverzifikáciu si Európa možno krátkodobo bude musieť priplatiť, no dlhodobo by si tak zaistila lepšiu vyjednávaciu pozíciu a vyhla by sa riziku, že bude závislá od jedného dodávateľa, ktorý dominuje celému trhu.

Alternatívou k plynu z Ruska má byť LNG – skvapalnený zemný plyn. Ten je kvôli energetickej náročnosti skvapalnenia síce drahší, ale dokáže využívať väčšiu škálu zdrojov - od USA cez Venezuelu či Blízky východ, možných dodávateľov je nespočetne veľa. Ak nejaký z dodávateľov vypadne z technických či politických príčin, je omnoho jednoduchšie ho nahradiť.

Oproti tomu Nord Stream 2 vytvára monopol Gazpromu. Nielen, že vylučuje iné ruské firmy ako Lukoil či Rosneft, ale aj dodávky z iných štátov, a to napriek tomu, že Turkmenistan, Azerbajdžan či Kazachstan disponujú obrovskými zdrojmi fosílnych palív.

LNG je technologicky náročnejší spôsob prepravy, no oproti bežnému tranzitu plynovodmi tu môžeme očakávať viac inovácií a dlhodobý pokles nákladov. Práve od odlišných odhadov nákladov na skvapalnenie plynu v budúcnosti závisia kalkulácie, ktoré sa snažia odhadnúť, či bude Nord Stream 2 pre Európu finančným prínosom.

Problémom však je, že krátkodobý pokles cien plynu vďaka Nord Streamu 2 môže odradiť investorov od toho, aby financovali výstavbu dodatočných terminálov pre LNG. Tie si totiž tiež vyžadujú investície, a nikto nebude budovať infraštruktúru, ktorú nevyužije.

Práve tu sa sústredia obavy odporcov Nord Streamu - krátkodobo síce môžu ceny plynu poklesnúť, no dlhodobo sa obávajú monopolu Gazpromu, ktorý bude schopný diktovať Európskej únii ceny. A ani krátkodobý pokles cien nepomôže všetkým. Podľa Sergija Makogona z ukrajinskej GTSOU síce poklesnú ceny plynu v Nemecku, no cenu za to zaplatia východoeurópske štáty či Taliansko. Tie si totiž budú môcť za plyn v budúcnosti priplatiť. Aj štúdia nemeckej TU Dresden ukazuje, že pokles cien prospeje najmä Českej republike, Nemecku a Holandsku, zatiaľ čo dopad na štáty ako Rumunsko bude minimálny.

Trasa Nord Streamu je bezpečnejšia iba v jedinom prípade – ak by sa Rusko rozhodlo obnoviť vojnu na Ukrajine a zastaviť dodávky plynu cez Kyjev. Počas vojny v roku 2014 bola nutnosť Ruskej federácie financovať sa predajom plynu na západ hlavným dôvodom, prečo Ukrajine nevypla plyn.

No ak odhliadneme od tohto aspektu, nie je Nord Stream 2 bezpečnejší. Tvorí totiž jedinú trubicu, ktorej poškodenie nikto nedokáže vylúčiť. Opravy plynovodov sú nutné a bežné, no zatiaľ čo pevninský plynovod možno opraviť v priebehu niekoľkých dní, oprava podmorského plynovodu trvá týždne, tvrdí Makogon. Aj finančne je značne nákladnejšia, a zatiaľ čo ukrajinské plynovody pozostávajú z niekoľkých trás, Nord Stream 1 aj 2 tvorí len jedna jediná trubica.

Ak by sa poškodila na jedinom mieste, dodávky plynu bude nutné zastaviť na niekoľko týždňov.

Obavy z nadmernej závislosti od Gazpromu, ktorý je v päťdesiatpercentnom vlastníctve ruského štátu, predstavovali aj hlavný bod kritiky Nord Streamu 1. Odvtedy však odolnosť východných členov EÚ aj Ukrajiny značne vzrástla. Jedným z dôvodov je stavba LNG-terminálov, ktoré pomohli Litve znížiť cenu plynu nakupovaného od Gazpromu o 20 percent.

Druhým je stavba reverzného toku, ktorý umožňuje Ukrajine kupovať plyn zo západu. Nemalú úlohu tu hrá Slovensko, ktoré spolu s Poľskom a Maďarskom tvorí garant zásobovania Ukrajiny aj v prípade, že by Rusko Ukrajine zavrelo kohútiky.

Za väčšiu odolnosť vďačia východné štáty aj EÚ, ktorá do roku 2027 chce investovať deväť miliárd eur do energetickej bezpečnosti. Neveľkú spotrebu baltických štátov by tak mohli pokryť dodávky plynu zo západu, buď skvapalneného LNG z USA alebo Blízkeho Východu, alebo aj ruského plynu z Nord Streamu.

Nemecko: kto je za a kto proti

To, čo sa bude ďalej diať s plynovodom, závisí aj od vnútronemeckej politiky. Najjasnejším podporovateľom je spoluvládnuca SPD, ktorá má tradične dobré väzby na Kremeľ a napokon, ide o projekt jej exkancelára Gerharda Schrödera. V Merkelovej CDU je situácia zložitejšia, samotná kancelárka je v týchto dňoch opatrná, nový líder strany Armin Laschet sa vyjadruje v prospech dokončenia, zvyšok strany skôr mlčí, zastavenie Nord Streamu 2 už od otrávenia Navaľného požaduje predseda zahraničnopolitického výboru Bundestagu a novozvolený podpredseda CDU Norbert Röttgen.

Proti projektu sa tak najhlasnejšie vymedzujú Zelení, ktorí sa vzhľadom na svoju súčasnú silu a slabosť ostatných strán môžu stať na jeseň novým koaličným partnerom CDU.

„Tento plynovod odporuje geostrategickým záujmom Európanov, je konkrétne namierený proti Ukrajine, je stávkou proti európskym klimatickým cieľom, bojuje proti všetkým sankciám EÚ voči Rusku, a je preto absolútne fatálnym projektom,“ týmito slovami sa proti Nord Streamu 2 postavila spolupredsedníčka strany Zelených, Annalena Baerbock.

Nemeckí Zelení sú tak teraz z hľadiska cieľa vo vzácnej zhode s konzervatívnou poľskou vládou či americkými republikánmi, ale ak je reč o pokrytectve, treba sa zastaviť aj pri nich.

Bola to práve zelená ideológia, ktorá tlakom na zatváranie jadrových a uhoľných elektrární priviedla Nemecko do dnešného energetického marazmu. Tento výpadok totiž nedokážu kompenzovať obnoviteľné zdroje energie, stávka na viac plynu je celkom racionálnou voľbou. Pritom je absurdné, že vyššia spotreba plynu ide priamo proti klimatickým cieľom EÚ, ktorým by zas neprekážalo jadro – ale práve budúci rok majú byť v Nemecku odpojené posledné jadrové elektrárne. Ak Nemci urobia všetko preto, aby bol Nord Stream 2 predsa len dokončený a spustený, bude to najmä výsledkom zelených experimentov, ktoré sa začali za červeno-zelenej Schröderovej vlády a pokračovali v ére Merkelovej.

Zaujímavú pozíciu zaujal Christian Lindner z tradične protrhovej FDP, ktorá by bola tiež rada súčasťou budúcej vlády. „Pokiaľ budú v Rusku porušované základné ľudské a občianske práva, nemôžeme sa vrátiť k bežnému dennému poriadku. To sa týka aj projektov infraštruktúry, ako napríklad Nord Stream 2.“ Namiesto úplného konca projektu požaduje Lindner moratórium a dočasné pozastavenie stavby. A to nie je zlý nápad.

Nadviaže Biden na Trumpa?

Touto stratégiou by si EÚ mohla udržať väčší vplyv na vývoj v Rusku, zatiaľ čo úplným ukončením projektu Únia stráca dôležitú páku na Rusko, a isteže, rovnako by sa stratili investované prostriedky nielen Gazpromu, ale aj európskych firiem. Dočasné pozastavenie projektu by mohlo vytvoriť priestor na nové rokovania, kde by boli Rusi nútení viac počúvať niektoré európske požiadavky vrátane slobody pre Navaľného. Dosiaľ čelili po anexii Krymu rôznym sankciám – a súčasne s Nemcami veselo budovali a rozširovali projekt Nord Streamu.

No drámou nasledujúcich dní bude aj to, ako sa k celej veci postaví nový americký prezident Joe Biden. Jeho demokrati síce podporovali sankcie, súčasne ich vyrušoval radikálny štýl Trumpa a jeho druhov, ktorý nebral nijaký ohľad na city spojencov z Nemecka. Biden cez svoju hovorkyňu zatiaľ odkázal, že Nord Stream 2 naďalej považuje za „zlý obchod pre Európu“. Zároveň signalizoval, že doterajšie americké opatrenia proti plynovodu nanovo preverí, pričom sa chce poradiť aj s európskymi partnermi. 

To dalo Merkelovej vláde nádej, že s Bidenom sa bude dať rokovať. V Moskve sa tak v týchto dňoch modlia, aby sa Berlín s Bidenom nejako dohodli - a najmä, aby Američania vymäkli vo svojom bojovom ťažení proti ruskému plynu. 

Odporúčame