Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
25. január 2021

Volebné preferencie

Pellegrini načisto uletel

Nestáva sa často, aby bola suverénne najsilnejšou stranou tá, ktorá je o ničom. Neuchopiteľná. Pellegrinimu sa to podarilo.

Pellegrini načisto uletel

TASR

Jeho Hlas v najnovšom prieskume Focusu doslova uletel. Stáva sa z neho dominantná strana, za ktorou všetci ostatní zaostávajú rozdielom dvoch líg.

Od Mečiara k Pellegrinimu

Tento stav je v slovenskej politike celkom nový a nepoznaný. Až do roku 2020 boli na Slovensku dominantné, „prvoligové“ len tie strany, ktoré mali veľmi jasnú farbu a silného lídra – s vyhraneným názorom, s jasným politickým profilom a so slušnou dávkou priebojnosti. 

Mečiarovo HZDS fungovalo na silnom národnom princípe. Ficov Smer na národnom a sociálnom (aspoň navonok). Dzurindova SDKÚ vyrastala na európskej a reformnej agende. Nedosahovala takú verejnú podporu ako HZDS či Smer, no vedela sa presadiť ako líder pravice a v troch vládach bola hegemónom, ktorý diktoval témy a tempo.

Keď Pellegrini odišiel od Fica a založil Hlas, bolo zrejmé, že je to projekt oligarchov, ktorý má nahradiť dosluhujúci Smer. No rovnako bolo zrejmé, že Pellegrini nemá na to, aby napodobnil dôraz, silu a úspech Mečiara či Fica. 

Chýbajú mu totiž dve dôležité vlastnosti: politický obsah a dravosť.

Pellegrini nikdy nepatril k bojovníkom v prvej línii. Bol záložník, ktorý sa viezol. Funkciu lídra a premiéra si nevybojoval (ako to pred ním urobili Mečiar, Dzurinda, Fico). Bola mu odovzdaná jeho pánmi. Ako záložné, núdzové riešenie.

Pád tandemu

Po založení Hlasu to vyzeralo tak, že táto nevýrazná, priesvitná strana nikdy nebude „prvou voľnou“ pre voliča a dominantnou silou, ktorá bude určovať podobu slovenskej politiky. Pellegrini a jeho Hlas pôsobili ako prijateľný plán B pre voličov iných strán. Záloha. Široký kôš, ktorý pozbiera to, čo ostalo po kedysi silnejších a výraznejších lídroch…

Takéto strany zvykli byť 30 rokov kdesi vzadu alebo, v lepšom prípade, v strede. No nie vpredu. S dvojnásobnou či trojnásobnou prevahou nad ostatnými.

Nakoniec sa však ukazuje, že spomínané Pellegriniho vlastnosti nie sú nevýhoda, ale rozhodujúca výhoda.

Zmenilo sa totiž ihrisko.

Únava z konfliktov

Rýchly, hladký a nezaslúžený úspech Pellegriniho má jedno celkom prosté vysvetlenie: kde sa zdiskreditoval aj Smer, aj jeho politická alternatíva (nová vláda), tam prichádza šanca pre lídrov kategórie B. Pre bezfarebných, menej akčných, no široko prijateľných záložníkov. Navyše, Pellegrinimu treba uznať, že vie zapôsobiť. Pre veľkú časť ľudí je sympatický. 

Na druhej strane, aj Fico, aj Matovič ponúkajú silne konfliktnú a nenávistnú politiku, ktorá je už pre verejnosť otravná. 

Inzercia

Jednoducho: éra konfliktov sa vyčerpáva a ľuďom sa zjavne zacnelo po pokojnejších, nudnejších časoch. Odmietajú „frontmanov“, ktorí ponúkajú vojnu.

A prikývli na Pellegriniho, ktorý neponúka nič.

Aby sme však boli k Pellegrinimu spravodliví, jeho Hlas vo svojej bezobsažnosti až tak veľmi nezaostáva za ostatnými.

Ak má byť nejaká strana dlhodobo úspešná a silná, potrebuje okrem priebojnosti aj to, čomu sa hovorí hodnotový základ. Teda politické presvedčenie, farbu, princípy. Konzervatívne, liberálne, socialistické, zelené, progresívne… Vyberte si.

Strana mínus líder rovná sa...

Či ich strana má alebo nemá, sa dá zistiť jednoduchým pokusom. Stačí si predstaviť, čo stranu určuje, ak odrátame lídra. Pri stranách ako KDH, SNS, SMK či Progresívne Slovensko je to viac-menej jasné. Preto dokážu roky prežiť aj zlé obdobia, keď nie sú v parlamente. Alebo ak nemajú atraktívneho lídra.

Pri stranách ako Smer a OĽaNO je to dnes menej jasné.

Smer bola nominálne socialistická a národne orientovaná strana, ktorá garantovala poriadok a stabilitu štátu. No pomerne rýchlo sa to s ňou zvrhlo na stranu, ktorá kryla rozkrádanie Slovenska, korupciu a organizovaný zločin. Posledné roky Ficov Smer bežal už len na zotrvačník.

OĽaNO sa tvárila ako konzervatívna a kresťanská strana, ktorá chce očistiť Slovensko od podvodníkov a zločincov. Nakoniec však nerobí nijakú konzervatívnu politiku, nepresadzuje kresťanské hodnoty a tradície. Ani sa nimi neriadi. Ostalo len zatváranie ľudí, stíhanie, udávanie… K tomu konflikty s opozíciou, ktorú Matovič považuje za mafiu, a s koaličným partnerom, v ktorom vidí zabijaka starých a chorých.

Takže: čo ostane z OĽaNO, ak odrátame Matoviča a jeho osobné vojny? Odpovedať si asi dokáže každý sám a bez dlhšieho váhania. A ak sa nájdu takí, ktorí si spomenú na Annu Záborskú a jej dlhoročný boj za ochranu života, toho treba vyviesť z omylu. Záborská nie je v OĽaNO. A kto v tej schránkovej strane (ktorá mala pôvodne štyroch členov) vlastne aktuálne je, ostáva záhadou. Odpoveď nepozná ani väčšina poslancov za túto „konzervatívnu stranu“.

Ak si to zhrnieme, slovenská politika je po voľbách 2020 nielen neznesiteľne agresívna, ale aj prázdna. Čo je nie veľmi príjemná kombinácia.

Pellegrini v tomto bohato prihnojenom prostredí zakvitol preto, že o ňom platí iba to druhé. 

Odporúčame