Vedomostná hra
Poplach! Vírus v Nižných Domasedoch sa môže vyskytnúť aj u vás doma
Dve slovenské vedkyne pomáhali vytvoriť stolnú hru, ktorá názorne vysvetlí deťom, čo je to sociálny odstup aj lock-down.

Archív OZ eduB
Začína sa to ako naozaj: z lyžovačky sa vrátia dvaja cestovatelia. Okrem kufrov si domov prinášajú aj nálož nepríjemného vírusu. Keď sa na druhý deň vydajú do obchodu či na koncert, všetci, čo sa s nimi stretli, zmenia farbu z bielej na žltú. Sú to totiž herné žetóny.
V týchto dňoch putuje k učiteľom 1500 kusov vzdelávacej hry Poplach! Vírus v Nižných Domasedoch. Môže pomôcť žiakom od 10 rokov pochopiť, ako sa vírus vie za pár dní rozšíriť do celého mesta, ako fungujú štatistiky nakazených aj aký dosah majú lock-downové opatrenia. Aj keď nekopíruje parametre konkrétneho vírusu, rodičia a vzdelávatelia ju ocenia práve počas covid-pandémie. Hra najskôr vyšla v susednom Rakúsku, no autorkami sú aj dve Slovenky, vedecké spolupracovníčky a sestry – Barbora Trubenová a Kristína Hudáková.
Barbora Trubenová po doktoráte z evolučnej biológie pôsobí na Univerzite ETH v Zürichu, kde skúma antibiotickú rezistenciu. Kristína Hudáková má doktorát zo zoológie a dnes učí prevažne maturantov na Bilingválnom gymnáziu C. S. Lewisa v Bratislave.
„Hra vznikla na pôde slovenského korešpondenčného seminára pre mladých biológov STEB. Pred dvoma rokmi riešili študenti aktivitu, ktorá sa venovala očkovaniu,” hovorí Barbora Trubenová. „S príchodom korony vznikol nápad využiť toto zadanie na tému sociálneho odstupu a potom urobiť z neho stolnú hru.”
V spolupráci s výskumníkmi z Inštitútu Maxa Plancka a s pracovníkmi z IST Austria prerobili pôvodne stredoškolskú úlohu na interaktívnu hru, ktorú si môžu zahrať aj mladšie deti.
Aj z vlastnej skúsenosti Kristína vie, že niekedy je ťažké vysvetliť deťom, prečo treba nosiť rúško, prečo sa nemôžeme stretávať s kamarátmi, ísť do školy. „Prostredníctvom hry môžu deti uvidieť, že je veľký rozdiel, či sa stretnú v počte 10 alebo 50,” hovorí.
Cieľom autorov bolo, aby deti prakticky spoznali, čo sa skrýva pod pojmami sociálny odstup, infekčnosť, lock-down, karanténa, denný prírastok a ďalšie. „Vďaka hre môžu aj samy pátrať, aká je najlepšia stratégia na to, aby čo najviac ľudí zostalo zdravých. Potom budú náchylnejšie používať ju aj v bežnom živote,” dopĺňa Barbora.
Keď sa nakazia celé Domasedy, skúsme, čo spraví sociálny odstup
V prvej časti hry si žiaci vyskúšajú, ako by nákaza prebiehala, keby neboli žiadne opatrenia. Tak, ako sa ľudia ráno rozbehnú do školy, do lekárne či reštaurácií, umiestnia hráči obyvateľov, teda žetóny náhodne do jednotlivých budov v meste. Tí, ktorí sa stretli s infikovanými, sa nakazia. V ten deň tak pribudne do tabuľky, ktorú si deti vedú, počet novonakazených a biele žetóny zamenia za žlté – vírusové. Po zamiešaní v miske, kam chodia žetóny-obyvatelia cez noc oddychovať, príde nový deň a nákaza v sa meste šíri. Už o tri hracie dni prepuknú u nakazených príznaky: putujú do kolonky „chorí“ a na hracom pláne do nemocnice.
Deti tak veľmi rýchlo uvidia, že bez zmeny správania by sa za pár dní nakazili všetci obyvatelia Domasedov. Sprievodná prezentácia pomôže hráčom pochopiť, ako s pandemickými štatistikami aj grafmi pracovať – nemusia sa ich báť dospelí ani deti.
V druhej fáze hry, zvanej výzva, prídu na rad opatrenia. Hráči môžu vždy ráno rozhodnúť, ktoré budovy zostanú zatvorené. Každá má priradené trestné body. Tie pomáhajú deťom porozumieť, že počet ľudí v budove je pre šírenie vírusu rozhodujúci a zvyšuje mieru rizika. Trestné body pomôžu deťom pochopiť aj to, aký dosah na životy ľudí majú uzavretie jednotlivých budov a reštrikcie. Vďaka tomu zistia, že niektoré miesta sú v čase pandémie kľúčové.
Preto je súčasťou druhej fázy hry tabuľka, kde hráči od počtu zdravých ľudí odpočítavajú trestné body. Deti sa snažia nájsť balans medzi čo najmenším obmedzením života v Domasedoch a čo najúčinnejším zastavením šírenia vírusu. Aj keď, podobne ako v realite, neexistuje jedno správne riešenie, niektoré herné stratégie prinesú žiakom oveľa viac bodov ako iné. A rovnako ako v realite, veľkú úlohu hrá náhoda. Keď si hru s rovnakými opatreniami zahráme päťkrát za sebou, môžeme dostať veľmi odlišné výsledky.
Hru sprevádza aj séria otázok, ktoré pomôžu učiteľovi aj celej skupine dobre sa pýtať. Úspech hry preto závisí aj na moderátorovi. „Cennejšie, ako stráviť veľa času pátraním po najlepšom výsledku je diskutovať. Čo všetko musíme zobrať do úvahy predtým, než zavrieme niektorú z budov? Ak vďaka tomu deti lepšie pochopia, pred akými veľmi komplexnými rozhodnutiami stojíme, tak sme vyhrali,” tvrdí Kristína.
Svet korešpondenčných seminárov
Aj keď za rozvojom hry stojí medzinárodný tím, nevznikla by bez slovenských spolupracovníkov, ktorí sa venujú podpore mladých slovenských biológov. Na Slovensku poskytujú nádejným vedcom priestor pre rozvoj nad rámec školskej výučby, korešpondenčné semináre. Aj keď už dávno neprebiehajú prostredníctvom klasickej pošty, princíp zostáva rovnaký: študenti počas roka samostatne riešia náročné úlohy a tí, ktorí prišli s najlepšími riešeniami v lete zažijú vedecké aj zážitkové sústredenie. Tam majú možnosť spoznať rovesníkov aj dospelákov, ktorí žijú podobnými témami.
Donedávna fungovali na Slovensku len semináre z matematiky, fyziky a informatiky. Aj Barbora, napriek tomu, že ju vždy viac bavila biológia, najskôr študovala fyziku – pretože z nej existoval korešpondenčný seminár. „Väčšina mojich priateľov a dôležitých ľudí v mojom živote pochádza z prostredia podobných aktivít pre študentov. Vďaka nim som tam, kde som – formovali ma. Povedali sme si teda so sestrou a ďalšími kolegami, že skúsime vytvoriť komunitu okolo biológie.”
Po získaní grantu sa v prvom roku na seminár prihlásilo takmer 100 stredoškolákov. Tento rok mali takmer 300 záujemcov.
Kristína sa podieľa na tvorbe odborných zadaní, vďaka nim sú so šikovnými študentmi v kontakte celý rok. V aktuálnom, štvrtom ročníku Vybraných tém z evolučnej biológie študenti riešia úlohy o šiestom vymieraní živočíšnych druhov alebo aj o tom, čo majú spoločné genómy rajčiny a mačky divej a ako vznikajú nové gény.
Barbora Trubenová (vľavo) a Kristína Hudáková
Dvadsať úspešných riešiteľov predminulé roky vycestovalo na sústredenie do výskumného inštitútu IST Austria. „Mali možnosť vidieť top laboratóriá v naozaj špičkovom inštitúte a mali aj odborný, aj komunitný program. Aj keď minuloročné vyvrcholenie seminára prekazila korona, tento rok si to plánujeme vynahradiť, ak sa bude dať, “ hovoria.
Okolo seminára postupne vzniká komunita účastníkov aj dobrovoľníkov. Sestry ho tak postupne odovzdávajú mladším generáciám.
Realita verzus reálne vedomosti prostredníctvom hry
Aj keď cieľom nedávnej zbierky na vydanie hry bolo 2000 eur, náklady na tlač a distribúciu slovenskej verzie Poplach! Vírus v Nižných Domasedoch boli oveľa vyššie. Nevznikla by bez mnohých hodín dobrovoľníckej práce a sponzorov, vďaka ktorým si ju rodičia-homeschooleri, kluby aj detské centrá a najmä učitelia, ktorým je určená, mohli objednať.
Učitelia a rodičia tak dnes môžu prostredníctvom hry pomôcť deťom prísť na dôležité pandemické fakty. „Jedným z dôležitých zistení je aj to, že čas hrá obrovskú rolu v šírení vírusu a epidemiológii celkovo. Deti síce možno nebudú vedieť, že to voláme exponenciálny nárast, ale povedia: wow, to sa rozšírilo naozaj rýchlo. A lepšie pochopia, že to, ako rýchlo kompetentní zareagujú a kedy opatrenia zaradia ‘do hry’, je často kľúčom k úspechu,” opisuje edukatívne benefity hry Barbora.
Samozrejme, hra zostáva len hrou. No to je aj ďalšia z dôležitých herných otázok, na ktorú majú odpovedať deti: v čom sa udalosti z hernej plochy líšia od toho, čo zažívame naozaj? Hráči môžu spolu s dospelými začať vymýšľať, ako hru viac priblížiť realite. Napríklad zmeniť pravidlá tak, že sa nenakazia všetci v budove, ale len tí, ktorí boli v blízkom kontakte s infikovaným. Alebo aj zohľadniť smutný fakt, že sa bohužiaľ nevyliečia všetci a tiež, čo sa stane, keď do Domasedov dorazí vakcína.
Zatiaľ čo Slovensko čaká na ďalšie fázy očkovania, autorský tím pripravuje rozšírenie hry, ktoré ráta s existenciou vakcíny. V balíčkoch, ktoré čoskoro dorazia do tried, nájdu učitelia a žiaci aj žetóny, ktoré využijú v „očkovacom pokračovaní”. „Dúfame, že to deťom pomôže pochopiť dôležitosť vakcíny,” uzatvára Kristína.
Akční učitelia aj rodičia, ktorí si prvé vydanie hry objednať nestihli, si môžu herné materiály bezplatne stiahnuť a vytlačiť. Poplach! Vírus v Nižných Domasedoch sa môže objaviť vo vašej rodine či triede už zajtra.
Foto: Archív OZ eduB