Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
22. január 2021

Čo je nové o korone

Mutanti môžu zničiť účinnosť vakcín

Odďaľovanie druhej dávky môže dať koronavírusu čas, aby sa prispôsobil.

Mutanti môžu zničiť účinnosť vakcín

Ilustračné FOTO TASR/AP

Mutácie koronavírusu môžu znížiť účinnosť dvoch vakcín, ktoré sa používajú aj na Slovensku. Vedci z Rockefellerovej univerzity v New Yorku analyzovali krvné vzorky od dvadsiatich dobrovoľníkov, ktorí už dostali obe dávky vakcín Moderna alebo Pfizer/BioNTech. V oboch prípadoch ide o mRNA vakcíny, ktoré v ľudskom tele majú vytvoriť proteín, ktorý vírus používa na prienik do buniek. Imunitný systém následne vytvorí voči tomuto proteínu protilátky.

V období troch až 14 týždňov od plnej vakcinácie sa v tele dobrovoľníkov vytvorilo viacero typov protilátok. Niektoré z nich účinne reagovali aj na doteraz známe mutácie, iné však mali voči zmutovaným kmeňom len tretinovú účinnosť. Ak by sa tieto prvé zistenia potvrdili aj ďalším, rozsiahlejším výskumom, znamenalo by to, že vakcíny voči koronavírusu by potrebovali aktualizáciu. Pripomína to správanie sa chrípkového vírusu. Vo svete každoročne koluje viacero jeho typov, na každú sezónu je preto pripravovaná odlišná chrípková vakcína.

Je bezpečné predlžovať interval medzi dvoma dávkami vakcíny?

Viacero krajín vrátane Slovenska predlžuje interval medzi dvoma dávkami vakcíny v snahe zaočkovať čo najviac ľudí aspoň jednou dávkou pri nedostatočných zásobách očkovacích látok.

Príliš veľký odstup medzi dvoma dávkami vakcíny však môže dať vírusu šancu prekonať imunitu získanú očkovaním.

Problémom je totiž rýchlejšie šírenie zmutovaných typov koronavírusu. Keďže sú infekčnejšie, rýchlejšie sa aj množia, čo vytvára viac šancí na vznik ďalších a ďalších životaschopných a nebezpečných mutácií. Ak by takáto „úspešná“ mutácia vznikla v tele čiastočne zaočkovaného človeka, na účinnosť vakcín by to malo fatálne následky. Nebezpečenstvo tkvie aj v tom, že ľudia s čiastočnou imunitou získanou očkovaním by síce dokázali vírus utlmiť v tom, že by sa u nich neprejavili žiadne príznaky, boli by však jeho šíriteľmi. Tu do hry vstupuje aj psychológia – ľudia s jednou dávkou by mali väčší pocit bezpečia a ochrany pred nákazou – mnohí by teda upustili od prísneho dodržiavania protipandemických opatrení.

Niektorí evoluční biológovia však s takýmito príliš alarmistickými vyjadreniami nesúhlasia. Argumentujú napríklad vírusom detskej obrny. Ten mutuje omnoho rýchlejšie ako koronavírus, avšak vakcíny voči obrne zostávajú vysoko účinné.

Líšia sa však aj jednotlivé vakcíny. Tie, čo na vyvolanie imunitnej reakcie využívajú oslabený vírus, sú voči prípadným mutáciám účinnejšie. Naopak, vakcíny na báze mRNA zrejme budú potrebovať (pravidelnú) aktualizáciu.

Dáta z terénu, ktoré by mohli čiastočne vyriešiť túto otázku, budú zrejme najskôr dostupné z Británie, ktorá začala s očkovaním ako jedna z prvých krajín a zároveň predĺžila interval z 3-4 týždňov na 12 týždňov.

Koľko detí má v skutočnosti v sebe koronavírus?

Otázka, ktorá sa objavila už na počiatku pandémie – prečo sú na tom deti lepšie ako dospelí – stále nemá dostatočnú odpoveď. A nové komplikácie k jej zodpovedaniu pridali aj mutácie koronavírusu.

V tejto súvislosti nie je nezanedbateľným faktom ani to, akým spôsobom na šírenie vírusu vplýva otvorenie či zatváranie škôl.

Inzercia

Počiatočné správy hovorili o tom, že britská mutácia koronavírusu sa rýchlejšie šíri medzi deťmi ako medzi dospelými. Novšie zistenia však tento predpoklad nepotvrdili – vírus sa rovnako efektívne šíri vo všetkých vekových kategóriách. Britské dohady o tom, že mutácia sa rýchlejšie šíri medzi deťmi mohli byť spôsobené aj tým, že v čase, keď už v populácii kolovala, boli školy otvorené, na rozdiel od viacerých typov obchodných prevádzok.

Vo svete chýbajú komplexnejšie údaje o tom, ako v skutočnosti vírus prenášajú deti – často sú totiž bez príznakov a v mnohých krajinách testujú len ľudí, ktorí príznaky majú. Masa bezpríznakových a potenciálnych šíriteľov vrátane detí tak zostáva nezachytená.

Skutočný obraz o „premorení“ detskej populácie by zrejme priniesol len rozsiahly skríning na prítomnosť protilátok.

Vakcína, ktorá nepotrebuje chladničku

Celý svet zápasí o čo najlepšie zásobovanie a distribúciu účinných vakcín. Tie, ktoré sa momentálne využívajú aj na Slovensku, však vyžadujú trvalé skladovanie pri nízkych teplotách – Pfizer/BioNTech -70 stupňov Celzia a Moderna -20 stupňov Celzia. Odborníci aj samotné farmaceutické spoločnosti sa snažia nájsť spôsob, ako takéto skladovacie podmienky bez problémov zabezpečiť aj pri dlhých transportoch či výpadkoch elektriny. Inšpiráciu nachádzajú v podobnom prípade vakcíny voči ebole v západnej Afrike, ktorá vyžadovala teplotu -60 stupňov Celzia. Vtedy sa využívali dvojstenné kontajnery naplnené denaturovaným liehom. Tento spôsob dokázal účinnosť vakcíny zabezpečiť aj pri vonkajších teplotách okolo štyridsiatky.

Pracuje sa aj na výrobe mrazom „sušených“ vakcín, stabilizácii enzýmov iónovými soľami pri akejkoľvek teplote a naporúdzi môže byť aj chyba, ktorá občas vo vede vedie k prelomovým objavom. Vývojári mRNA vakcíny z Imperial College totiž nemali 50 dní prístup do laboratória a vzorky zostali pri izbovej teplote – kontrola dokázala ich nezmenenú účinnosť.

Existuje trvalá imunita na koronavírus?

Ďalší výskum naznačuje, že imunitný systém si pamätá koronavírus dlhšie ako sa pôvodne predpokladalo. Vedci otestovali 87 ľudí v intervaloch jeden a šesť mesiacov po infikovaní sa. Zistili, že hladiny protilátok proti klasickému proteínu koronavírusu v čase klesali, no úroveň pamäťových B buniek imunitného systému zostala rovnaká. Tieto pamäťové bunky pritom reagujú práve na proteín, ktorý vírus využíva na prienik do buniek ľudského tela. Štrnástim účastníkom výskumu po štyroch mesiacoch od infekcie odobrali aj vzorky z čriev. U polovice zistili, že obsahujú proteíny alebo RNA koronavírusu, ktoré stimulujú imunitný systém. To dáva nádej na to, že niektorí ľudia by po prekonaní COVID-19 mohli zostať trvalo imúnni.

Pomôcť by mohli lieky na potlačenie imunity

Pri liečbe COVID-19 by mohli pomôcť aj lieky, ktoré tlmia imunitný systém človeka. U niektorých ľudí s ťažkým priebehom ochorenia totiž poškodenie spôsobila príliš silná imunitná odpoveď na infekciu koronavírusom. Vedci z Imperial College v Londýne preto testovali dva lieky – tocilizumab a sarilumab, ktoré blokujú aktivitu konkrétneho imunitného proteínu.

Testovania sa zúčastnilo 803 pacientov s COVID-19, ktorí boli na jednotkách intenzívnej starostlivosti. 353 dostávalo tocilizumab, 48 dostávalo sarilumab a 402 nedostávalo ani jeden. Liečba znížila úmrtnosť - z takmer 36 percent v kontrolnej skupine bez týchto liekov na 28 percent u tých, ktorí dostávali tocilizumab a 22 percent pri sarilumabe.

Odporúčame