Politika 20. január 2021

Putinov palác Ako Alexej Navaľnyj vlákal Putina do pasce

Christian Heitmann
Christian Heitmann

Najnovšie video Navaľného ukazuje, že na zatknutie bol pripravený. A ukazuje aj to, prečo je pre Putina a jeho režim hrozbou.

Najnovšie video Navaľného ukazuje, že na zatknutie bol pripravený. A ukazuje aj to, prečo je pre Putina a jeho režim hrozbou.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Christian Heitmann

Ako Alexej Navaľnyj vlákal Putina do pasce
Reprofoto – Putinov palác – dejiny najväčšieho úplatku.

Alexej Navaľnyj bol po zatknutí v Rusku odsúdený na tridsať dní väzby, v procese, ktorý sa uskutoční koncom januára, môže očakávať ešte prísnejší trest. Navaľnyj bol však na protiúder pripravený oveľa lepšie, než si zrejme v Putinovom okolí mysleli. A o čo urputnejšie ho režim prenasleduje, o to viac legitimity Kremeľ stráca.

Krátko po Navaľného zatknutí bolo na jeho kanáli zverejnené dvojhodinové video o Vladimírovi Putinovi. Alexej Navaľnyj v ňom objasňuje, že video nechcel zverejniť z bezpečia zahraničia, ale že so zverejnením počkal, až kým nebude doma v Rusku.  

Počas prvých 24 hodín od zverejnenia video dosiahlo 23 miliónov videní. To nie je vôbec málo, nejde o video nejakej popovej hviezdy, ale o politický dokument, v ktorom opozičný politik ukazuje zlyhania svojho najväčšieho nepriateľa. O čo ide, je zrejmé už z názvu videaPutinov palác – dejiny najväčšieho úplatku.

Vladimír Putin rád kritizuje 90. roky. Niet divu, korupcia bola vtedy všadeprítomná a ekonomické reformy sa uskutočňovali len tam, kde boli prospešné okruhu politikov a oligarchov okolo Jeľcina. Aj sociálne dosahy konca socializmu, v ktorom aj ten najmenej úspešný podnik prežíval zo štátnych dotácií, boli v prvých rokoch drastické. To síce nebolo chybou kapitalizmu, ale socialistického plytvania zdrojmi v nepotrebných sektoroch, no novému systému to na legitimite nepridalo.

Zverejnené video s názvom: Putinov palác – dejiny najväčšieho úplatku.

Napriek tomu je absurdné, ak sa Putin dnes tvári, akoby bol bojovníkom proti systému deväťdesiatych rokov. Za svoju politickú kariéru totiž v prvom rade nevďačí voličom, ale Jeľcinovej rodine, ktorá ho na post prezidenta v decembri 1999 dosadila. Stalo sa tak po tom, čo sa zaňho prihovorili známi korupčníci Pavel Borodin a Anatolij Čubajs. Borodin Putina dosadil do prezidentského oddelenia správy majetku, nasledovali viaceré ďalšie významné pozície v okolí prezidenta.

V tom čase Putin žil nad svoje pomery – jazdieval na drahé dovolenky na francúzsku Côte d’Azur, ktoré nemal ako zaplatiť zo svojho skromného úradníckeho platu. Finančne mu mal vypomáhať bývalý agent východonemeckej štátnej bezpečnosti Matthias Warnig, ktorý sa stal pracovníkom banky Dresdner Bank v Petrohrade. Práve Warnigova Dresdner Bank niesla aj náklady za operáciu Putinovej manželky Ľudmily v Nemecku.

Warnigovi sa dobré vzťahy s Putinom vyplatili – dnes je riaditeľom akciovej spoločnosti Nord Stream 2 a sedí v dozorných radách Transneftu, Rosneftu aj ruskej štátnej banky VTB.

Putin sa v tomto období zjavne osvedčil a v júli 1998 sa stal riaditeľom tajnej služby FSB. To prišlo vhod, keď generálny prokurátor Jurij Skuratov začal vyšetrovať korupciu a zneužívanie postavenia k vlastnému obohacovaniu v prípade 780 úradníkov. Medzi podozrivými boli Jeľcinove dcéry, Borodin aj Čubajs. K ich odsúdeniu však nikdy nedošlo.

Náhodou sa totiž objavilo kompromitujúce video, v ktorom sa muž podobný Skuratovovi stretol s dvoma prostitútkami. Dodnes nevedno, či išlo o podvrh alebo či Skuratova niekto vlákal do pasce, ale podozrenie z operácie FSB nebolo ďaleko. Skuratov vo februári 1999 podal demisiu, tú však Federálna rada zamietla. Video preto odvysielala štátna televízia, ktorej mal nahrávku odovzdať muž podobný Putinovi.

Jeľcin Skuratova suspendoval a pokúsil sa ho zosadiť, no jeho rozhodnutie musela potvrdiť federálna rada. Tá Skuratovovo odstavenie odsúhlasila v apríli 2000 na návrh nového prezidenta – Vladimíra Putina.

Palác za štátne peniaze

V Navaľného najnovšom dokumente však nevidieť len korupciu deväťdesiatych rokov. Tá sa totiž nikdy neskončila. Na pobreží Čierneho mora si Putin nechal vybudovať vlastný palác, ktorý zaplatili jeho priatelia vo vysokých funkciách, a nemalá časť financií pochádzala z ruských štátnych podnikov, ktorým šéfujú.

Jednu miliardu dolárov mala stáť stavba paláca, ktorý oficiálne síce nemá mať s Putinom nič spoločné, no je strážený FSB a okolo neho bola zriadená bezletová zóna. Súčasťou komplexu je podzemný tunel vedúci k pláži, oranžéria, amfiteáter a podzemný hokejový štadión. Nad vchodom paláca sa týči dvojhlavý zlatý orol, vo vnútri sa nachádza celé divadlo.

„Toto nie je vidiecky dom ani chata, ani rezidencia. Je to celé mesto, lepšie povedané, kráľovstvo,“ opísal sídlo Navaľnyj, podľa ktorého palác a priľahlé lesy a vinohrady majú „tridsaťdeväťnásobnú rozlohu Monaka“ a predstavujú štát v štáte.

Videosnímka pohľadu z dronu na Putinovo sídlo na pobreží Čierneho mora. Foto – TASR/AP

Jeho informácie sa zakladajú nielen na snímkach a videách natočených tímom Fondu na boj s korupciou, ale aj na fotkách a výpovediach robotníkov, ktorí sa na stavbe paláca podieľali. Jedným z najdôveryhodnejších svedkov však je podnikateľ Sergej Kolesnikov, ktorý sa na stavbe paláca podieľal, než sa rozhodol o nej vypovedať, a v roku 2010 vyzval Medvedeva k boju proti korupcii.

Možno sa nám môže javiť správa o korupcii v Rusku ako banálna, ale v rozdrobenej ruskej opozícii, ktorá sa nedokáže dohodnúť na spoločnej pozícii ani v otázke postoja k anexii Krymu, migrácii či sociálnej politike, predstavuje odpor voči korupcii väzivo, ktoré dokáže osloviť väčšinu ruských občanov.

Sila Navaľného kritiky nespočíva len v populizmom zaváňajúcej kritike bohatstva elít, ale v mravčej práci jeho tímu, ktorý podrobne dokumentuje schémy, ktorými sa politické elity snažia korupciu utajiť a legalizovať.

Jeho zatknutím sa preto režim nechal vlákať do pasce. Nikdy predtým nebol Navaľnyj známejší. Navaľného príchod do Ruska bol kalkulovaným rizikom, ktoré jasne ukazuje, že pre pád Putinovho režimu je ochotný riskovať slobodu aj vlastný život.

Režim sa snažil politicky vykonštruovaným trestným stíhaním, zhabaním bytu a zamrazením majetku Navaľného odradiť od návratu do Ruska. Alexej Navaľnyj však hrozby odignoroval, vyhlásil, že sa nebojí, a vrátil sa. Jeho návrat bol legitímnou, ale súčasne aj vedomou provokáciou režimu. Kremeľ sa tak vmanévroval do slepej uličky – zatknutie nevinného z politických dôvodov vzbudilo pozornosť a Navaľnyj sa stal dominujúcou témou ruského politického diania.

Nádej, že Navaľného prepustia z väzby, napriek tomu nezhasla. K jeho prepusteniu z väzby vyzval nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas a jeho prenasledovanie kritizoval britský minister zahraničných vecí Dominic Raab, vysokí predstavitelia EÚ ako Carl Bildt, ale aj Ivan Korčok a prezidentka Zuzana Čaputová. Pre Putina Navaľnyj predstavuje dilemu. Na slobode bude pokračovať v kritike režimu, no o čo dlhšie bude politickým väzňom, o to obľúbenejším sa stane.

Navaľného štáb Rusov vyzval zúčastniť sa na proteste za jeho prepustenie, ktorý sa má odohrať 23. januára. Práve vtedy sa ukáže, či Navaľného videá dokážu mobilizovať masy.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0