Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
20. január 2021

Ambulancie

Ľudí nezabíja len koronavírus, ale aj zanedbanie ambulantnej starostlivosti

Pandémia výrazne znížila počet preventívnych prehliadok.

Ľudí nezabíja len koronavírus, ale aj zanedbanie ambulantnej starostlivosti

Ilustračné FOTO TASR – Dano Veselský

„Počet pacientov prichádzajúcich do nemocnice so zdravotnými problémami zanedbanými v rámci ambulantnej starostlivosti alarmujúco narastá. Žilinská nemocnica preto dôrazne apeluje na TÝCH ambulantných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí počas pandémie ochorenia COVID-19 prestali ,fyzicky‘ ordinovať alebo výrazne obmedzili poskytovanie zdravotnej starostlivosti, aby opätovne zabezpečili plnohodnotnú činnosť svojich ambulancií, prípadne zaistili ich adekvátnu náhradu pre pacientov.“ Takúto výzvu zverejnila pred niekoľkými dňami na sociálnej sieti Fakultná nemocnica v Žiline.

Apel nemocnice pokračuje tým, že pacienti „do nemocníc prichádzajú s ochorením COVID-19, pričom počas obdobia ochorenia sa niektorým z nich vôbec nepodarí spojiť s ambulanciou svojho lekára, dokonca ani telefonicky. Čo je zarážajúce, vôbec prvé vyšetrenie tak absolvujú až v nemocnici a, žiaľ, mnohokrát sú vo vážnom, zanedbanom zdravotnom stave, prípadne v stave, keď nedokážeme viac pomôcť“.

Nemocnica tiež apeluje na to, že rovnako ako v prípade ambulantných lekárov aj jej personál je mnohokrát v preddôchodkovom či dôchodkovom veku, čo samo osebe zvyšuje riziko ťažkého priebehu ochorenia v prípade, ak sa koronavírusom nakazia.

Voči ambulanciám však nie je len kritická. Oceňuje tých lekárov, ktorí naďalej poskytujú v teréne, v primárnom kontakte, potrebnú zdravotnú starostlivosť. To odbremeňuje nemocnice nielen od náporu pacientov s COVID-19, ale aj s inými ochoreniami, ktoré sa bez ambulantnej starostlivosti môžu rozvinúť do ťažkého či fatálneho priebehu.

Výzvu žilinskej nemocnice neskôr zdieľalo aj ministerstvo zdravotníctva.

Koľko ľudí bolo vlani na preventívke

Prvým krokom nielen k odľahčeniu nemocníc, ale najmä v liečbe pacientov je spravidla včasná prevencia. A to bez ohľadu na to, či práve zúri pandémia alebo nie.

Hoci preventívna starostlivosť ani pred pandémiou nepatrila medzi záležitosti, ktorým by väčšina Slovákov venovala zvýšenú pozornosť, minulý rok priniesol po každoročne mierne stúpajúcich číslach výrazný prepad. Avšak nedá sa paušalizovať.

Všetkých troch zdravotných poisťovní, ktoré na Slovensku pôsobia, sme sa opýtali, koľko ich poistencov absolvovalo vlani preventívnu prehliadku – jednak u svojho všeobecného lekára a v prípade žien u svojho gynekológa. Vrátane porovnania s predchádzajúcimi rokmi.

Zo zákona má každý občan Slovenska nad 18 rokov nárok na bezplatnú preventívnu prehliadku raz za dva roky. V prípade gynekologickej prevencie má na ňu bezplatný nárok raz ročne každá žena nad 18 rokov alebo od prvého tehotenstva. Podrobný prehľad všetkých preventívnych prehliadok aj s popisom vyšetrení nájdete napríklad tu a tu.

Začnime najpozitívnejšou informáciou. V minulom roku (údaje za január až november) absolvovalo preventívnu prehliadku u svojho všeobecného lekára takmer 210-tisíc poistencov Dôvery. Oproti 203-tisícom v roku 2019 a 189-tisícom v roku 2018. Podobne nárast zaznamenali aj preventívky u gynekológa – 2020 (jan. – nov.) viac ako 265-tisíc poisteniek, 2019 230-tisíc a 2018 216-tisíc. Dôvera mala vlani viac ako 1 milión 600-tisíc poistencov.

Dôvera Postoju poskytla aj údaje za jednotlivé mesiace minulého roka (okrem decembra). Toto porovnanie nám ukazuje významný vplyv pandémie na záujem pacientov o preventívne prehliadky. Vplyv pandémie nám však ukazuje aj porovnanie jednotlivých mesiacov minulého roka. Kým v januári a februári bolo na preventívke u všeobecného takmer 23-tisíc poistencov v každom mesiaci, v marci tento počet klesol na približne polovicu (11 754) a v apríli dokonca len na 5150. V ďalšom vývoji začali mesačné čísla opäť rásť, no v novembri, keď sa pandemická situácia začala prudko zhoršovať, čísla preventívok opäť klesli na čosi viac ako 15-tisíc. Podobný jarný pokles zaznamenali v preventívkach aj gynekológovia.

A hoci možno namietať, že vývoj pandémie na konci minulého a na začiatku tohto roka je podstatne horší ako na jar, treba brať do úvahy aj fakt, že koronavírus bol najmä na začiatku jari ešte veľkou neznámou a aj ľudia boli pri dodržiavaní opatrení omnoho viac disciplinovaní ako neskôr v priebehu roka a výrazne sa na jar oklieštila aj činnosť ambulancií.

Druhá súkromná zdravotná poisťovňa – Union – zaznamenala vlani síce nárast gynekologických preventívok svojich poisteniek na úroveň 71 260 (2019 – 66 617 a 2018 – 64 330), v prípade preventívnych prehliadok u všeobecného lekára však čísla kolísali (2020 – 56 081; 2019 – 59 304; 2018 – 56 797). V Unione malo vlani zdravotné poistenie viac ako 570-tisíc ľudí.

Najhoršie z tohto pohľadu dopadli poistenci štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Údaje za minulý rok máme aj v tomto prípade k dispozícii za január až november. Aj tak je však pokles oproti minulým rokom markantný: neúplný rok 2020 – 369 744 poistencov na preventívke u všeobecného lekára (2019 – 486 339; 2018 – 471 135). Prevencia u gynekológa: neúplný 2020 – 356 320; 2019 – 476 863; 2018 – 477 121. VšZP mala vlani takmer 3 milióny poistencov.

Čísla ukazujú taký rozdiel, že nie je možné predpokladať, že by v decembri minulého roka došlo k rapídnemu zvýšeniu záujmu o preventívne prehliadky tak, aby sa účasť aspoň priblížila k predchádzajúcim dvom porovnávaným rokom. Zvlášť ak sa situácia začala práve v decembri rapídne zhoršovať.

Veľký rozdiel však v prípade Všeobecnej zdravotnej možno pripísať aj tomu, že má výrazne chorľavejší a prestarnutejší kmeň poistencov ako obe súkromné poisťovne. U starších ľudí od začiatku pandémie prevažovali väčšie obavy z nákazy a aj kompetentnými bola táto generácia vyzývaná, aby čo najviac obmedzila svoje sociálne kontakty, čo mohlo viesť k tomu, že minimalizovali nielen pravidelné kontroly u lekárov, ale aj samotné preventívne prehliadky.

Spracovanie detailnej vekovej štruktúry poistencov, ktorí vlani svojho lekára navštívili z dôvodu prevencie, ešte prebieha.

Inzercia

Vyšetrenie cez telefón nemá zmysel

Štatistiku potvrdzujú aj skúsenosti z terénu. S otázkami na preventívne prehliadky, najmä v čase pandémie, sme oslovili všeobecného lekára Mariána Šótha, prezidenta Asociácie súkromných lekárov, ktorý má svoju ambulanciu v Nitre.

„Zmenili sa návyky pacientov, ak sme boli inštruovaní ministerstvom zdravotníctva, aby sme obmedzili návštevy pacientov v ambulanciách. Dokonca na jar sme to mali úplne pozastavené. Tento zásah spôsobil zníženie počtu preventívnych prehliadok. Ako Asociácia sme apelovali na ich opätovné obnovenie. Aj teraz vnímame len postupný návrat k zvyklostiam pacientov a mnohokrát sa ubezpečujú, či daný objednaný termín platí,“ povedal pre Postoj.

Pacientov, ktorí majú záujem o preventívku, Marián Šóth objednáva na skoré ranné termíny, aj kvôli nevyhnutným odberom.

Hoci sa počas pandémie apeluje na to, aby pacienti využívali najmä telefonickú a online konzultáciu so svojím lekárom, fyzický kontakt je pre dôkladné vyšetrenie nenahraditeľný. Pacient totiž môže v telefón alebo emaile pozabudnúť na dôležitý príznak choroby, ktorý lekár odhalí len tak, že si pacienta takpovediac „ohmatá“.

„Vybavujeme pacientov aj fyzicky. O to náročnejšie je zároveň kontinuálne vybavovať pacientov, ktorí telefonujú či píšu emaily. Snažíme sa všetkým vyhovieť, no niekedy je naozaj nevyhnutné, aby pacient do ambulancie prišiel osobne, inak vyšetrenie nedokážeme zrealizovať,“ vysvetľuje Marián Šóth.

Samotná pandémia podľa neho len v plnej nahote odhalila to, na čo roky upozorňujú – ambulantných lekárov je málo a ešte väčším problémom je ich vysoký priemerný vek.

„Sme v neustálom ohrození, čo stálo mojich kolegov aj život. Aj preto sú mnohé ambulancie, nielen všeobecných lekárov, ale aj špecialistov, opustené. Mnohí moji kolegovia začali opäť ordinovať aj napriek vysokému veku, za čo som im vďačný. To, na čo sme upozorňovali dlhé roky, je realitou týchto dní – máme nedostatok zdravotníckeho personálu v nemocniciach aj v ambulanciách.“

Vyjadrenia napríklad žilinskej nemocnice citované v úvode nepovažuje Marián Šóth za úplne korektné. Väčšina diagnostiky prebieha v ambulanciách a štandardne pacientov pred hospitalizáciou filtrujú už všeobecní lekári a špecialisti.

„V tomto období paušálne tvrdiť, že niekto nepracuje, je veľmi zavádzajúce a demoralizujúce. Pre zdravotníckych pracovníkov aj pre pacientov, čo sekundárne zhoršuje situáciu. Ja vyzývam nemocnice, ako aj ostatné zložky zdravotného systému, aby sme držali spolu a neriešili iba vlastný problém. Problém s nedostatkom a preťaženosťou máme všetci,“ uzatvára Šóth.

Práve preventívna prehliadka je jedným z úkonov, keď pacient musí byť fyzicky v ambulancii. Vyšetrenie neraz trvá aj viac ako pol hodiny. Nevyhnuté sú odbery krvi, zmeranie tlaku, tepu, kontrola dýchania, o gynekologickej prehliadke ani nehovoriac.

Obmedzenia samotnej činnosti ambulancií či strach z nákazy boli najčastejšou príčinou, prečo uplynulý rok ľudia návštevu ambulancií odkladali. Podľa jedného z prieskumov až 80 percent lekárov podľa vlastnej skúsenosti uviedlo, že účasť pacientov na prevencii sa v minulom roku výrazne znížila.

„Mnohí ľudia majú pocit, že počas preventívnej prehliadky im lekár odoberá len krv. Väčšinu zaujíma len to, aký majú krvný cukor či cholesterol. My ich však potrebujeme dostať do ambulancií kvôli iným vyšetreniam, ktoré nemôžeme zrealizovať bez prítomnosti pacienta. Napríklad EKG, prehmatanie štítnej žľazy, vyšetrenie znamienok na koži. Fyzikálne vyšetrenia pacienta musia vždy dopĺňať laboratórne údaje.

„Pýtame sa na fajčenie, pacienta odvážime, pýtame sa ho na dedičné dispozície, zisťujeme rizikové faktory srdcovo-cievnych i onkologických ochorení, kontrolujeme očkovanie. Mnohé diagnózy sa zistia práve na preventívnej prehliadke,“ píše hlavná odborníčka pre všeobecné lekárstvo Adriana Šimková na webovej stránke svojej ambulancie.

Problém s preventívnymi prehliadkami však nevznikol počas pandémie koronavírusu. Podľa viacerých zdrojov sa v priemere na prevencii zúčastňuje zhruba 40 percent dospelej populácie.

Podľa Mariána Šótha u väčšiny ľudí prevláda pocit, že za ich zdravie je zodpovedný lekár, a nie oni sami. Nielenže zanedbávajú starostlivosť o seba, ale aj vedome si poškodzujú zdravie fajčením, nadmerným popíjaním a nevyváženou stravou. A k lekárovi idú, až keď ich niečo naozaj bolí. A to už môže byť neskoro. Práve preventívka pritom môže odhaliť problém, ešte kým nebolí, a často zachrániť život.

 

Odporúčame