Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
18. január 2021

Nenahraditeľní zdravotníci

Boli sme plošne testovať

V najťažšej fáze pandémie sme ochotní odčerpávať zdravotníkov z miest, kde sú nezastupiteľní. Z nemocníc a ambulancií.

Boli sme plošne testovať

Foto – TASR/Pavel Neubauer

Asi netreba pripomínať, že súčasná pandémia znamená obrovskú záťaž pre zdravotníkov. Pre zdravotníkov, o ktorých štát nejavil celé roky obzvlášť veľký záujem. Následkom je, že v súčasnosti nám na Slovensku chýba približne 3-tisíc lekárov a vyše 12-tisíc sestier. 

Vekový priemer nemocničnej zdravotnej sestry na Slovensku je viac ako 50 rokov. Tretina obvodných lekárov je v dôchodkovom veku. S takýmto „vojskom“ nás zasiahla pandémia. Karty boli hneď na začiatku rozdané zle.

Na problém s počtom personálu a na možnú spojitosť s vysokým počtom úmrtí v nemocniciach upozornil vo svojom statuse aj spoluautor článku. Faktom je, že dnes máme vyše 3000 zdravotníkov na PN alebo OČR, teda situácia s personálom je ešte horšia ako pred pandémiou. Zároveň zdravotníci musia pokrývať plošné testovanie, početné mobilné odberové miesta, ako aj očkovanie centrá.

Zdravotníkov ubudlo, práce pribudlo

Napriek svojim výhradám k plošnému testovaniu sa obaja snažíme pomôcť svojím malým dielom. Samosprávy dostali naložené, nikto sa ich nepýta. Nebudeme teda situáciu komplikovať tým, že by sme bojkotovali pomoc našej obci. Naša obec robí svoje maximum, organizácie práce je perfektná a ako prvá na Slovensku spustila objednávací systém na plošné testovanie, aby sa vyhla radom. Všetko ide ako po masle. Musí to ísť aj na úkor ďalších činností alebo obecných projektov. Nedá sa zvládať všetko.

Keďže plošné testovanie sa stalo rozhodnutím vlády prioritou, nalialo sa doň mimoriadne množstvo peňazí. Zrazu s financiami problém nie je. Sám pán premiér ponúkol na tlačovej konferencii veľmi slušné platové ohodnotenie, o ktorom bežná zdravotná sestra, ale aj lekár v nemocnici s neporovnateľne vyššou zodpovednosťou môžu len snívať. Je na zamyslenie, prečo lekár vytierajúci nos či odčítajúci čiarky na testovej platničke má vyššiu hodinovú mzdu ako lekár v nemocnici zachraňujúci pacienta v kritickom stave. 

Problém však vidíme inde. Počet zdravotníkov je len jeden a je obmedzený, náhle sa isto nezvýši. Na plošnom testovaní, ale aj na antigénových mobilných odberových miestach (takzvaných MOM-kách) či v očkovacích centrách sa to zdravotníkmi len tak hmýri.

Výter z nosohltana pri odbere na antigénový test môže podľa legislatívy vykonávať len lekár, zdravotná sestra a praktická sestra (po novom zdravotnícky asistent) alebo študent zdravotníckych odborov pod dohľadom týchto ľudí. Teda v preklade, na každom mieste, kde sa robí výter z nosohltana, musí byť prítomná sestra, praktická sestra alebo lekár. Teda len antigénové MOM-ky odčerpali doteraz minimálne 250 zdravotníkov denne. Nehovoriac o PCR testoch, ako aj plošných testovaniach, kde sú nasadené tisícky zdravotníkov v dané dni na celom Slovensku.

Pozoruhodné je, že študent strednej zdravotníckej školy môže pod dohľadom sestry vykonať výter, ale napríklad taký Boris Klempa z Virologického ústavu výter robiť nemôže. Ani množstvo dobrovoľníkov z Červeného kríža, ktorí však bežne (a úspešne) dokážu zresuscitovať človeka.

Lekár Pavol Šurda, ktorý pôsobí v Londýne, hovorí, že vo Veľkej Británii sa snažia maximálne šetriť zdravotníckym personálom, aby bol plne k dispozícii nemocniciam a na všetky možné úkony školia laikov. Výter z nosohltana na test si tam robia pacienti sami pod dohľadom človeka s certifikátom (laikom). V prípade, že si pacient nevie sám urobiť výter, takýto zaškolený človek im ho urobí. V britských MOM-kách sa zdravotník vyskytne len zriedka. A vedia prečo. Nie je totiž dôležité ani tak vzdelanie, ale hlavne zaučenie pod kontrolou, aby výter a následné vyšetrenie človek robil naozaj správne.

Spoluautorka tohto textu sa ako atestovaná lekárka priznáva, že metodiku, ako správne urobiť výter, si naštudovala na internete a na mieste ju zaškolil skúsený zdravotnícky asistent (v hierarchii pod zdravotnou sestrou). Teda naozaj to nie je o vzdelaní, ale o správnom zaučení.

Inzercia

(Ne)zastupiteľní zdravotníci

Návrh, aby výtery pri antigénovom testovaní mohli robiť zaškolení ľudia s certifikátom, ktorí by nemuseli byť ani zdravotníci, padol na Ústrednom krízovom štábe ešte v októbri. Úmysel tohto návrhu bol práve v tom, aby sme šetrili zdravotníkov pre pacientov v nemocniciach a ambulanciách.

Návrh spočíval v tom, aby záujemca aj bez zdravotného vzdelania podstúpil krátky kurz, kde by sa naučil základnú anatómiu nosa, podstatu antigénového testu, samotný výter, základy hygieny pri ochrane pred prenosom koronavírusu a na záver by podstúpil praktickú i teoretickú skúšku. Po jej úspešnom absolvovaní by dostal certifikát, ktorý by mu umožňoval vykonávať antigénové testovanie. Len v radoch dobrovoľníkov Slovenského červeného kríža by sa určite našlo množstvo schopných ľudí, ktorí by isto radi pomohli. 

Ústredný krízový štáb tento návrh prijal a ministerstvo zdravotníctva dostalo za úlohu tento návrh vyhodnotiť. Nakoniec ho ministerstvo zamietlo v októbri s tým, že trvá na tom, aby odber na antigénový test aj jeho vyhodnotenie vykonávali zdravotníci. Pred pár dňami, našťastie, bola prijatá nová novela zákona, podľa ktorej je zdravotník potrebný už len na výter a test môže vyhodnotiť aj laik pod dohľadom zdravotníka.

Vo Veľkej Británii šetria zdravotníckym personálom aj v očkovacích centrách pre očkovanie proti ochoreniu COVID-19. Vytvorili si dotazník, ktorý pri vstupe do očkovacieho centra skontroluje zaškolený laik. Ak sú všetky políčka zaškrtnuté ako „negatívne“, laik prejde ešte raz dotazník s človekom a púšťa ho na očkovanie, kde prvýkrát stretáva zdravotnú sestru. Tá pred jeho očami natiahne do striekačky vakcínu a podá mu ju.

Vo veľkom očkovacom centre s mnohými laikmi a zdravotnými sestrami je vždy prítomný jeden lekár, s ktorým personál konzultuje sporné prípady, napríklad závažných alergikov a podobne. Na túto činnosť nemocnica využíva lekárov, ktorí majú pre pandémiu pozastavenú operatívu, napríklad stomatochirurgov. Aj tí sú zaškolení na posudzovanie kontraindikácií pri očkovaní a na zvládanie nežiaducich účinkov.

Jedným z problémov Slovenska je, že občas dáme priveľmi na dojem a menej nás zaujíma kvalita. Pri antigénových odberoch, najmä pri plošnom testovaní, sa to len tak hmýri prekvalifikovaným personálom ako napríklad atestovanými či neatestovanými lekármi a zdravotnými sestrami. Položme si otázku, či skutočne výter nosa vykoná lepšie alebo aspoň rovnako dobre lekár, ktorý sa dvadsať rokov venuje poruchám srdcového rytmu, alebo čerstvo zaškolený laik s certifikátom. A nebude tento kardiólog prínosnejší v nemocnici pri svojich pacientoch?

Politickým rozhodnutím v najťažších časoch pandémie je Slovensko ochotné naliať neuveriteľne veľké finančné prostriedky na odčerpanie zdravotníkov z miest, kde sú v skutočnosti úplne nezastupiteľní. Z nemocníc a ambulancií.

Možno prišiel čas, aby sme prácu zdravotníkov ocenili tak, že nebudú musieť robiť úkony, pri ktorých sú nahraditeľní, a plne sa sústredia na svoje odborné činnosti.

Aby sme zdravotníkov nevyužívali na megaakcie len preto, aby to „dobre vyzeralo“.

Odporúčame