Blog 17. január 2021

Zosadil kazateľov z trónov

Marcela Bagínová
Marcela Bagínová
Ďakujem za telefón. Sú dni, kedy mi toto zariadenie „dovoľuje“ spájať sa s inými. A to dokonca v modlitbe. Tak ako včera...
Ďakujem za telefón. Sú dni, kedy mi toto zariadenie „dovoľuje“ spájať sa s inými. A to dokonca v modlitbe. Tak ako včera...
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Marcela Bagínová

Zosadil kazateľov z trónov

No pred tým, ako sme sa „zahryzli“ do rozhovoru s Pánom, rozprávali sme o živote. O tom, ako potrebujeme povzbudenie. A to na čom sme sa zhodli, bolo, že sa viac utiekame k Božiemu Slovu a dokonca, že čítame farské oznamy.

 

A tak sme si ich prečítali aj včera večer...

O tých prvých nebudem písať, ale nepovzbudili ma. Stál za nimi človek, ktorý bojuje. Otvoril svoje doráňané srdce a ja som si v tej chvíli priala, aby našiel zmysel tejto situácie, aby „načítal“  čo od neho dobrý Boh chce.

V tých druhých bolo napísané povzbudenie. Telefónne čísla na kňazov. Úryvok z Božieho Slova, uistenie o modlitbe za všetkých... A nejako tak z nich kričalo: „Sme tu stále pri vás. Vy viete, kde nás nájdete. Žehnáme vám všetkým (kostolným i nekostolným, hľadajúcim i tým, čo si myslia, že majú vlastnú pravdu).

 

„No nič,“ vravím svojej známej. „Neostáva nám iné, iba sa za týchto Božích služobníkov modliť. Aj oni sú na ceste k Bohu a určite sa niektorí z nich práve vyhrabávajú z chladného záveja, kde sa nič nedeje tak, ako to bolo pred tým.“

 

A tak sme začali.... Vešpery...

Už som vám spomínala, že námet na moje blogy vzniká v tých najneočakávanejších situáciách... a tak to bolo aj včera večer.

Pri Mangnifikate, radostnej reči, ktorú vyspievala Panna Mária Bohu, som zrazu (priznávam že plná smútku nad prvými farskými oznammi) povedala nahlas namiesto: Zosadil mocnárov z trónu a povýšil ponížených, toto: Zosadil kazateľov z trónu...

Pousmiali sme sa....

 

Ale uznajte: Nie je kňaz, ako kňaz...

Každý z nich má iný vzťah s Bohom....

Každý z nich sa učí svojmu povolaniu...

Každý z nich prežíva krízy a nové situácie... (A toto nová situácia naozaj je)

A každý z nich bojuje medzi vlastnou pravdou, kedy túži, aby bolo všetko ako pred tým, a odvahou ponoriť sa do Božej vôle a prijať vôľu biskupov, štátnikov...

Každý z nich je pokúšaný Zlom... pýchou, hriechmi. Pretože každý z nich je len človek.

Niektorý kňaz je bližšie k Bohu, iný si cestu do jeho srdca ešte len hľadá...

 

A preto, keďže teraz je naozaj čas, keď sú kňazi zosadení z trónov kazateľníc....

modlime sa za nich ešte viac.

Nesúďme ich...

Ak vás rozčuľujú ich farské oznamy, nečítajte ich.

Vezmite si do rúk Božie Slovo a hľadajte Ježiša. Pýtajte sa ho, tak ako je to v evanjeliu dnešnej nedele: „Učiteľ, kde bývaš?“ a on vám povie presne to, čo povedal svojim učeníkom: „Poďte a uvidíte.“ Príde do vášho srdca. Ostane tam s vami. Prehovorí k vám. Povedzte mu o všetkom, čo vás bolí, čo vás trápi a ostaňte chvíľu v tichu. Snažte sa zachytiť jeho odpoveď. Možno nepríde - alebo nepríde tak, ako si to v tej chvíli predstavujete. Ale nemyslite si, že Boh v tej chvíli „nepracuje“ a nemení vaše srdce. On sa Vás dotýka. Berie pýchu, strach... Jednoducho vás mení... Len to nekomentuje. Náš Boh nie je komentátorom, ale láskou.

 

Nečítajte farské oznamy, ak sa pri poslednom riadku cítite ako „dobití psi“

Radšej sa modlite. Vlastnými slovami, alebo vytiahnite babkin ruženec. Čo na tom, že sa nesústredíte, Boh vie o vašom úmysle. Pozná vás do bodky. Tak ako pochybujúceho Petra, z dnešného evanjelia. Ten pochybuje, či ten, koho našli je naozaj Mesiáš? A Ježiš mu nakoniec dáva veľké poslanie... Napriek tomu, že vedel, že tento chlap je skeptikom. Boh vás bude premieňať...

 

Je čas kedy Boh zosadil kazateľov z trónov kazateľníc.

Niektorí z nich sa stali majstrami v stearmovaní svätých omší. Prihovárajú sa nám cez sociálne siete. TV Lux, TV Noe,  rádio Lumen a Mária.

Boh nám dáva tieto média, aby sme stále mohli rásť...

Nie všetkým kňazom dal na to talent, ale ďakujme tých, ktorí ho majú... a ktorí svoje poslanie v tomto čase našli práve v tom, že nám ukazujú cestu k Bohu.

 

Sú kňazi, ktorí sa v tichosti modlia. Ak zverejnia svoje telefónne čísla. Ak vám je „ťažko“ vždy sa na druhej strane telefónnej linky ozve pokojné: „prosím.“ A niektorí z nich prerozprávajú so svojimi veriacimi viac, ako po dni „bezkoronovej všednosti.“ Pomáhajú ako vedia a kde môžu. Ak treba, vešajú na kľučky nákupy, povzbudzujú emailami. Píšu si kázne (veď vedia, že raz to skončí) alebo upratujú skrine, na ktoré pred tým nemali čas..

Čítajú duchovné knihy, aby potom, až ich „strávia“ mohli kŕmiť svoje ovečky. Žehnajú a modlia sa. Adorujú. Čo po tom, že o tom nevykrikujú a nenájdete to v žiadnych farských oznamoch. V každom prípade sú tu. Pre veriacich... A tí „vycítia“, že aj napriek tomu, čo sa deje, Boh si koná v ich živote svoje.

 

A potom...( Pozdravujem do Košíc a do Prešova...) sú tu tí, ktorí prijali Božie poslanie a vykročili do terénu. Do nemocníc. Otvárajú nebo tým, ktorí podliehajú korone. Vynášajú zvratky, výkaly... robia tie najpodradnejšie práce a slúžia... Nie sú hrdí na to, čo robia. Je to ich poslanie. Stáť pri malých, chorých. Nesúdiť, nenadávať. Iba žiť pre konkrétnu chvíľu a žiť ju naplno.

Prišli na to sami. Do nemocníc sa neprihlásili na pokyn biskupa, ale preto, že počúvali v modlitbe Boha, že hľadali vrchol svojho poslania. Vrchol svojej duchovnej služby. A ako sa mali dostať ku chorým?

Biskup ich požiadavku s radosťou prijal.... a každý deň im žehná...

 

A potom... už som sa zasa rozkecala...

Je to na nich. Na každom kňazovi, čo so svojim poslaním spraví. Jeho kazateľské umenie, je teraz minulosťou. To čo zaváži je svedectvo a láska (možno prejavená aj vo farských oznamoch)

Preto vás prosím, aby sme sa spoločne modlili za kňazov. Aby aj oni mali odvahu dovoliť Bohu, v nich konať. Aby mali silu nás povzbudzovať. Aby poznali pýchu, strach, beznádej vo svojich srdciach a nebáli sa priznať si, že by mali so sebou niečo robiť.

Prosme pre nich milosť, aby odhodili vlastné pravdy (často prijaté vďaka konšpirátorom), a aby boli verní pápežovi i biskupom...

 

Ozaj, počúvajte príhovory pápeža. Sú pokojné a dávajú silu bojovať... A viete čo. Pri každej príležitosti tento muž povie: „Prosím, modlite sa za mňa.“... pre mňa osobne je to svedectvo jeho ľudskosti.

 

Končím: Magnificat pokračuje...

„Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil na prázdno.“

 

Nuž, tak želám, sebe i vám... aby sme boli sýti na duchovnú potravu...

Prajem vám požehnaný čas.

Boh je tu vždy pre nás...

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0