Kostolné bludy a nesplnené úlohy
Článok R. Šaškoviča „O troch nesplnených domácich úlohách“ voľne nadväzuje na jeho iné texty k téme prežívania kresťansko-katolíckej viery v čase pandémie Covid-19. Napríklad v dobrom článku „Neverme bludom, že v kostoloch sme voči vírusom imúnni“ z 15.10.2020 napísal:
„Ako kresťania nesmieme veriť bludom, že kostoly sú voči šíreniu vírusov, koronavírusov a iných infekcií imúnne. … V takomto blude podobali by sme sa obyvateľom Jeruzalema, ktorí vidiac nepriateľské babylonské vojská verili, že Boh predsa nemôže dopustiť zničenie ich mesta a chrámu, v ktorom on sám prebýva.“ … „Rovnako nesmieme veriť bludom, že milosť kňazskej vysviacky so sebou automaticky prináša imunitu voči vírusovým ochoreniam.“ Píše „o prípade jednej farnosti na Slovensku, kde dobrý farár s dobrým srdcom a dobrým úmyslom, ale, žiaľ, zároveň v horúčke, s kašľom a bez rúška slúžil sväté omše, vysluhoval sviatosť zmierenia a takto prispel k rozšíreniu covidu medzi svojimi farníkmi.“ https://www.postoj.sk/63334/neverme-bludom-ze-v-kostoloch-sme-voci-virusom-imunni FAKT, ktorý niektorí „horlivci“ ignorujú je, že v Európe už na Covid-19 zomrelo asi 450 kňazov, ktorí budú v pastorácii chýbať navždy, nie len niekoľko týždňov zatvorených kostolov.
Článok O nesplnených úlohách z 28. 12. 2020 má 3 časti - „úlohy“, ktorých úmysel zhrnul Šaškovič v reakcii na Mordelovu kritiku: „Zmysel mojej prvej "domácej úlohy" bol poukázať na dôležitosť spoločnej modlitby v rodine, ktorá je medzi mnohými katolíkmi zanedbaná. Ako skúsený farár a spovedník iste nie ste v tomto smere naivný a viete, že v mnohých rodinách to chýba. … Mimochodom konkrétny spôsob modlitby v rodine každý deň nám na tieto dni ponúka napr. otec biskup Stolárik.
Zmysel mojej druhej "domácej úlohy" bol varovať pred webmi, ktoré "frčia" aj medzi mnohými katolíkmi, no vo svojej podstate sú protikatolícke, lebo spohybňujú riadne Magistérium. Ak je niekto fanúšik týchto webov, je pochopiteľné, že sa mu to nepáči, no to neznamená, že na to netreba poukazovať. Určite neušlo Vašej pozornosti, že nie ja, ale Martin Kramara ako prvý ponúkol zoznam týchto škodlivých webov, ja som ho len prebral, pretože s ním nedokážem nesúhlasiť.
Zmysel mojej tretej "domácej úlohy" bol v pripomenutí, aby pred prijatím Sviatosti Oltárnej máme spytovať svoje svedomie, skúmať svoju dušu, či sme vnútorne disponovaní prijať Telo Kristovo. A hlavne podčiarknuť, že postoj neposlušnosti voči zákonnej cirkevnej autorite či veľkého hnevu voči komukoľvek nás v tomto smere jednoznačne diskvalifikuje.“ (Celý článok tu: https://svetkrestanstva.postoj.sk/68533/o-troch-nesplnenych-domacich-ulohach )
Nešikovné formulácie, búrlivé reakcie
Šaškovič v článku „O troch nesplnených domácich úlohách“ však niektoré myšlienky formuloval trochu nešikovne, tak že mohli vyvolať iný dojem alebo interpretáciu ako zamýšľal. Napríklad o účasti na nedeľnej sv. omši, hodnote Eucharistie a „fyzického“ prijatia tejto sviatosti.
Jeho článok u niektorých vzbudil otázky aj búrlivé odmietavé reakcie, vrátane odsudzovania redakcie Postoja za to, že ho uverejnila. Sú v diskusii za článkom, a čítal som také aj inde na internete. Tak ako pri nedávnom vyhlásení hovorcu KBS k tejto téme, protestovali pisatelia a fanklub dezinofrmačných kresťansky sa tváriacich webov. Niektorí vyzývali k písaniu sťažností biskupom na Šaškoviča. Pokiaľ viem niektorí to aj spravili. (pripomína to sťažnosti na istého arcibiskupa a vybavovanie jeho odvolania)
Odpovedal som, že kultúrne, kresťanské a konštruktívne by bolo podľa možnosti v tom istom médiu publikovať článok, ktorý by logickými argumentami polemizoval s nesprávnymi formuláciami autora, prípadne vecnými faktami dokazoval jeho omyl. Tak by konal Tomáš Akvinský či sv. Ignác. Znemožňovať niekomu vyjadriť názor a trestať ho zaň je metóda totalitných diktátorov a vodcov siekt.
Mordel vesus Šaškovič
Toto – polemický článok na Postoji – spravil pán farár Mordel v článku „Odpoveď kňaza na tri nesplnené domáce úlohy“. https://blog.postoj.sk/68784/odpoved-knaza-na-tri-nesplnene-domace-ulohyi To je jeho veľké a základné „plus“. Aj preto, že v slovenskej cirkvi je takáto verejná kritická diskusia nedostatkový tovar.
Horšie je to so spôsobom ako reagoval. Jeho článok v niečom robí to, čo dezinformačné kresťansky sa tváriace weby: Dobré myšlienky a argumenty sa tam miešajú s nepodloženými obvineniami, zavádzajúcimi tvrdeniami a falošnými interpretáciami slov a úmyslov kritizovaného autora. Zrejme aj preto ho prevzal aj jeden z Kramarom kritizovaných webov „Alianca za Nedeľu“. (AzN) Odkaz na pôvodný Šaškovičov článok samozrejme neuviedli, a z Mordelovho svojou typickou agresívnou grafickou farebnou úpravou spravili nástroj emotívneho boja proti „triednemu“ nepriateľovi.
Šaškovič reagoval len v diskusii za Mordelovým článkom. (Tá má vyše 190 diskusných príspevkov) Keďže to číta len malá časť z čitateľov článku, citujem z jeho základného vyjadrenia k Mordelovi: „vážim si Vašu snahu reagovať na môj článok.... Vaša analýza mi pomohla uvedomiť si dôležitosť správneho vyjadrovania, ktoré musí byť dostatočne zrozumiteľné, aby sa predišlo nebezpečenstvu jeho nepochopenia a zlej interpretácie. Váš text vnímam ako dôkaz toho, že ak ste Vy sám niektoré moje slová nepochopili správne a viaceré skutočnosti ste si domysleli, čo potom iní čitatelia?
A hoci ma veľmi mrzí, že ste viaceré moje tvrdenia prekrútili, nebudem špekulovať o tom, čo Vás k tomu viedlo. A niečo podobné by som očakával aj od Vás, pretože Vaše hodnotiace úsudky ohľadne mojich úmyslov, ktoré Vy nemôžete poznať, ste si mohli odpustiť.“
Povinná nedeľná sv. omša
Teraz k niektorým tvrdeniam a obvineniam. Mordel súhlasí že „Prvá úloha, ktorú mali slovenskí katolíci zvládnuť je modlitba v rodine.“ Bez dôkazu tvrdí, že Šaškovič to „sofistikovanou rétorikou vlastne spochybňuje“. Konštatovaním že „mnoho katolíkov má hlboko zakorenené presvedčenie, že sa v nedeľu musia zúčastniť na sv. omši, inak majú ťažký hriech“ vraj „autor veľmi nebezpečne podsúva veriacim názor, že vlastne tá povinná účasť na nedeľnej sv. omši, nie je až taká vážna.“
Šaškovič však len vecne a v súlade s učením RKC napísal, že „existujú rozumné príčiny, pre ktoré katolík nielenže nemusí, ale dokonca by vôbec nemal ísť na svätú omšu. Sú to životné situácie, keď by ohrozil život či zdravie seba alebo iných. Ak sa vyberieme do kostola s teplotou, kašľom či nádchou, konáme nerozumne a porušujeme piate Božie prikázanie o ochrane zdravia a života.“
Mordel napísal: „tvrdenie, že povinnosť účastniť sa na sv. omši je iba cirkevného príkazu, ktorý Cirkev môže zmeniť, je zavádzajúce.“ Zavádza však Mordel, aj vsunutím a interpretáciou slovka „iba“. Šaškovič má pravdu že: „Božie prikázanie je svätiť sviatočný deň a platí pre všetkých, ktorí svoj život riadia Božími prikázaniami. … Katolícka cirkev toto prikázanie upresňuje tým, že definuje konkrétny deň (nedeľa a prikázaný sviatok) i konkrétny spôsob (účasť na svätej omši). Ak by teda Katolícka cirkev na tomto niečo pozmenila, bolo by to úplne legitímne.“ Katechizmus ako prvé z 5 cirkevných prikázaní uvádza: „V nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši.“
Biblické Desatoro káže sláviť sviatočný deň. Základný predpis AKO to robiť upresňuje Cirkev. Ježiš povedal, že podstatné nie je „hovoriť Pane-Pane“ ale konať skutky milosrdenstva, spravodlivosti a praktickej lásky k blížnemu. Cirkev dáva „dišpenz“ z oprávnených dôvodov nezúčastniť sa, napríklad keď ide o ochranu zdravia a života. Robí to „individuálne“ a teraz to spravila „hromadne“ kvôli korona-pandémii“ Následná Mordelova veta „Či nepovedal Ježiš apoštolom „toto robte na moju pamiatku“?“ v tejto súvislosti nič nedokazuje.
Mordel tvrdí že Šaškovič „tu očividne relativizuje povinnú účasť na sv. omši a vyvoláva dojem, že tá sv. omša nie je až taká dôležitá, pretože on sám má „pocit, že mnohí z nás prežívanie kresťanskej viery zredukovali na účasť na svätej omši“.“ Šaškovič však netvrdil, že účasť na sv. omši veriacich privádza k zvykovému formalizmu a odvádza od pravej úcty voči Bohu, ako podsúva Mordel, ale že niektorí kresťania to tak berú. Konštatovanie že niektorí zredukovali svoje kresťanstvo len na účasť na nedeľnej omši nie je žiadnym znevážením sv. omše. (Nehovoriac o kresťanoch, čo prídu do kostola len cez Vianoce na polnočnú a potom ešte možno 4-5 krát do roka. Alebo tých, ktorí sa napr. korupciou, okrádaním blížnych či voľbou protikresťanských politikov nijako nelíšia od neveriacich)
Nasledujúce Mordelove slová o hodnote sv. omše (ktorú Šaškovič nijako nespochybnil !) sú síce dobré – ale nijako nedokazujú Šaškovičov „povrchný názor“ či relativizovanie sv. omše, ako ho Mordel obviňuje.
Mordel má pravdu, že Šaškovičova veta „Na Slovensku sme zvyknutí, že naše kostoly sú v nedeľu plné, nachádzame v tom akési divné uspokojenie.“ - je zle formulovaná, a jeho otázka „Čo chcel dôstojný pán tým vyjadriť?“ je oprávnená. Vetu „Ak vidíme, že kostol je zrazu prázdny, začneme bedákať o obmedzovaní náboženskej slobody a napadnú nám úvahy, či sa tí ľudia do kostola znova vrátia.“ označil Mordel za vyjadrenie totalitného propagandistu. Obavy koľkí ľudia sa vrátia do kostolov sú oprávnené, označovanie protipandemických opatrení ako obmedzovanie náboženskej slobody je demagógia v štýle konšpiračných webov. Tí, čo to robia, a ešte pri tom aj útočia na pápeža či biskupov za rešpektovanie protipandemických opatrení, konajú ako farizeji, ktorým Ježiš oponoval slovami, že nie je človek pre sobotu, ale sobota pre človeka. (Lukáš, 6)
Šaškovič napísal „Našou úlohou však nie je naplniť kostoly či košíky. Našou úlohou je naplniť ľudí Božím Slovom.“ Podľa Mordela tým „pán kaplán, ktorý je zároveň aj cirkevným právnikom perlí ďalej“ … „je to dialektika, ktorá s pravdou nemá veľa spoločného. Je však veľmi dobrým prostriedkom na šírenie propagandy.“ ktorou „sa dôstojný pán Šaškovič znížil na úroveň propagandistu.“ (? ! ? !) Znamená to že cieľom Cirkvi je podľa Mordela naplniť kostoly a košíky?
Čiže Šaškovič sa síce vyjadril trochu komplikovane a nejasne, ale Mordel svojimi obvineniami a významovo posunutými interpretáciami Šaškovičových slov sofistikovane zavádza čitateľa a znevažuje oponenta.
Dezinformačné schizmatické weby
Mordel kritizuje Šaškoviča: „Autor výslovne spomína webové stránky, ktoré dáva na index; medzi inými spomína aj Christianitas a Aliancia za nedeľu, ktoré poznám a nemám dojem, žeby šírili hoaxy, manipulácie a dezinformácie. Ak by tam nejakú našiel, potom nech na ňu konkrétne upozorní.“
Zamlčal, že Šaškovič to napísal v súlade so slovami pápeža Františka a nedávnym vyhlásením hovorcu KBS Kramaru. To som aj so zdrojmi a súvislosťami, vrátane konkrétnych dezinformácií citoval v predchádzajúcom článku tu: https://www.postoj.sk/68857/biskupi-a-protipapezski-krestania-konspiratori Viac faktov a dôkazov o webe Christianitas dobre uviedol kňaz Miroslav Lettrich tu: https://www.postoj.sk/69289/no-tak-si-nalejme-cisteho-vina Šaškovič dobre napísal, že tieto „alternatívne“ weby vedú „k hnevu, nenávisti, odporu a napokon k takému konaniu, ktoré môže iným ubližovať. … Je smutné, že aj medzi kňazmi sa nachádzajú takí, ktorí ich obsah podporujú zdieľaním na sociálnych sieťach, ba niektorí na ne aktívne prispievajú.“ Alebo sú tieto weby či ich fanúškovia hlavným zdrojom informácií, na základe ktorých niektorí kňazi verejne ovplyvňujú politiku.
Po chvále historických bohoslužobných ornátov, a kritike niektorých názorov presadzovaných v Nemecku, čo Šaškovič vo svojom článku ani nespomenul, aj podávania prijímania na ruku obviňuje Šaškoviča že „odmieta tradičné prejavy nábožnosti. Chce vytvoriť čosi nové moderné, ale odmieta fundament na ktorom je ukotvená kresťansko-katolícka viera.“ Tá je ukotvená na liturgických rúchach a prijímaní do úst? Veriaci z kmeňa uctievačov HS a AzN to však prijmú ako dôkaz Šaškovičovho liberalizmu….
Obecné dobro a Covid-19
Ešte aj teraz, keď vo svete zomreli na Covid-19 dva milióny a na Slovensku 3-tisíc ľudí, nestíhajú vyčerpaní zdravotníci a preplnené nemocnice, Mordel spochybňuje závažnosť pandémie a opatrení proti jej šíreniu. Pochybovačne sa pýta, či pri zákaze bohoslužieb boli spravodlivé dôvody, alebo aj iné príčiny. „čas raz ukáže čo všetko na tomto vírení bolo pravdivé a čo iba lživá propaganda.“ … „keď štátna moc zakáže ľuďom vstup do kostola, tak to nie je obmedzovanie náboženskej slobody?“ (Vo Vatikáne kto zatvoril chrám sv. Petra?) Požiadavka, aby tí, ktorí napriek všetkému chcú prijať Eucharistiu do úst šli na konci a kňaz si potom dezinfikoval ruky bola podľa Mordela bezohľadnosťou. (Bezohľadní však sú tí, ktorí na čele s Kotlebom a Harabinom nenosením rúška ohrozujú blížnych)
Šaškovič kritizoval „...sme sa hnevali na regionálnych hygienikov, ktorí nám zatvárali kostoly. To máme tak málo lásky k blížnemu, tak málo citlivosti pre spoločné dobro?“ Mordel reagoval: „Treba ľuďom vymyť mozgy a zavrieť ich do domov a bytov, lebo to „vyžaduje spoločné dobro“? To pán kaplán vôbec nevie, že človek potrebuje aj spoločenstvo? Spoločenská objednávka je taká, že človek nech sedí doma, lebo si to vyžaduje „spoločné dobro“. A pritom dobro osobné, dobro jednotlivca zrejme už také dôležité nie je. Je mi to ľúto, ale článok sa mi javí ako neúnosná demagógia,“ .... Covid-19 je spoločenská objednávka?
Úsilie o spravodlivosť a obecné dobro je základom sociálnej náuky Katolíckej cirkvi. Pápež František obecné dobro zdôrazňuje ako protiklad egoistických záujmov niektorých bohatých či mocných jednotlivcov a skupín na úkor chudobných, slabých, „skartovaných“. To pán docent ThDr. Mordel nevie, alebo ignoruje?
Kto odmieta cirkevnú náuku?
V závere Mordel napísal: „že cirkevná náuka nie je niečo s čím môžeme ľubovoľne narábať tak ako nám to momentálne vyhovuje, ale musíme ju prijímať ako Božie posolstvo a Boží zákon, ktorý musíme zachovať ak chceme obstáť ako verní služobníci Boží.“ Sám však obhajuje dezinformačné weby, ktoré odmietajú II. Vatikánsky koncil aj náuku pápežov o politike. A spolu s nimi fakticky odmieta a spochybňuje najnovšie opakované vyjadrenia KBS a Kongregácie pre náuku viery aj pápeža ohľadne opatrení proti šíreniu korona-pandémie.
V rozpore s učením Cirkvi sa p. Mordel vyjadil už aj v minulosti. Napríklad júli 2015 kritizoval slová biskupa V. Malého na festivale Pohoda že „my sa tiež nesmieme báť povedať, že aj my nevieme, že aj my hľadáme a máme svoje neistoty a že sa nesmieme báť priznať, že sme len hľadajúci.“ … Podľa Mordela „tým akoby bol poukázal, že ani my nemáme istotu viery, ale že pravdu len hľadáme a sme na tej istej úrovni ako neveriaci, ktorí nemajú nijakej istoty, lebo nepoznajú pravdu a nemajú nádej.“
To je v rozpore prinajmenšom s učením Koncilu. V dejinách Cirkvi bolo viac svätcov, ktorí celý život hovorili že poznajú celú pravdu a majú neochvejnú istotu viery, alebo takých čo aspoň v nejakom období života zažívali neistotu a hľadanie pravdy? Ktorý postoj osloví viac hľadajúcich, Mordelov alebo Malého?
Kňazi a verejná diskusia
Diskusia, aj kritická výmena názorov je dobrým a dôležitým prostriedkom hľadania pravdy, dobra a spravodlivosti. Môže však byť aj nástrojom rozdelenia, šírenia nenávisti, manipulovania ľudí. Podstatný je spôsob akým sa vedie. Nakoľko je slobodná, či majú diskutujúci rovnaké možnosti vyjadriť svoj názor, či sa uvádzajú pravdivé informácie a ich zdroje, či sa namiesto faktov a logických argumentov nepoužívajú nepodložené obvinenia a osočovanie protivníka. Úspešným prostriedkom demagógov je, že prekrútia zmysel slov kritizovaného, a proti tomu potom spustia ťažkú paľbu „nepriestrelných“ argumentov, ktorými zdanlivo dokážu jeho chyby a zlé úmysly. Také som mnohokrát zažil za mojimi článkami, a použil to aj Mordel proti Šaškovičovi.
V tomto konkrétnom prípade obidvaja diskutujúci kňazi napísali aj dobré myšlienky a zamyslenia hodné argumenty. Z hľadiska korektnosti dialógu a úcty k ideovému protivníkovi je Šaškovič výrazne lepší než Mordel. Koľkí to však na Slovensku ocenia?