Komentáre a názory 16. január 2021

Greta Thunbergová Póza alebo niečo skutočné?

Roman Joch
Roman Joch

Môžeme žiť asketicky ako pustovníci, ale cena za to bude veľká chudoba.

Môžeme žiť asketicky ako pustovníci, ale cena za to bude veľká chudoba.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Roman Joch

Póza alebo niečo skutočné?
Foto: TASR/ AP – Jessica Gow

Greta Thunbergová, aktivistka proti klimatickým zmenám, tento mesiac oslávila osemnásť rokov svojho života. Pri tej príležitosti povedala, že už si nikdy nebude kupovať nové oblečenie. Buď nejaké dostane od kamarátok, alebo si ho kúpi v second-hande. Ale už žiadne nové.

Treba brať ohľad na prírodu a šetriť zdroje. Asketický prístup k životu má svoje krásy a rozhodne je obdivuhodnejší než život márnotratný a konzumný. Ale nejde o niečo iné ako o skutočnú askézu? Nie je správny asketik ten, ktorý sa tým nechváli; ktorý netrpí samochválou?

Nejde v tomto prípade o to, čomu sa v anglicky hovoriacich krajinách hovorí „signalizovať svoju cnosť“? Dať všetkým najavo, aký som cnostný, aký som lepší a morálnejší než ostatní?

To je záľuba progresívcov. Napríklad v dnešnej Amerike signalizovať odpor proti rasizmu. Nielen nebyť rasistom – čo je správne, pretože rasizmus je jeden z tých primitívnejších predsudkov –, ale byť tzv. antirasistom, to znamená bojovať proti rasizmu aj tam, kde nie je. Takže taký aktívny a hlasný belošský antirasista svojím antirasizmom všetkým signalizuje, že nie je ako tí ostatní belosi, že on svojich čiernych bratov a čierne sestry chápe a pomáha im v ich boji, preto ho máme obdivovať…

Bojovať proti rasizmu v Amerike pred sto rokmi bolo statočné a odvážne, pred päťdesiatimi rokmi stále obdivuhodné. Dnes je to lacné, pretože rasizmus nikdy v dejinách Ameriky nebol taký slabý a zdiskreditovaný, ako je dnes.

Navyše tým, že si mladá Greta nebude už nikdy kupovať nové oblečenie, vôbec nepomôže chudobným ľuďom v treťom svete, ktorí to oblečenie, napríklad z bavlny, vyrábajú a je to zdroj ich obživy. Ona nechápe veľa vecí a jednou z vecí, ktoré nechápe, je ekonomika, konkrétne obchod. Nechápe to, že obchod je na prospech všetkých, ktorí obchodujú. Nemusíme každý robiť všetko pre svoju obživu, ale každý sa sústredí na niečo, v čom je dobrý. A tým poslúži ostatným, pretože im poskytne niečo, čo chcú alebo potrebujú.

Môžeme žiť asketicky ako pustovníci, ale cena za to bude veľká chudoba. V treťom svete. Aj u nás.Zdieľať

Môžeme žiť asketicky ako pustovníci, ale cena za to bude veľká chudoba. V treťom svete. Aj u nás. Tým, že s ním obchodujeme, mu vlastne pomáhame. A on nám.

Greta neuviedla, či si tie svoje staré šaty bude prať. Vo vode zaiste áno, ale bude používať aj pracie prášky a detergenty? Tie predstavujú veľkú záťaž pre životné prostredie a čističky odpadových vôd. A bude používať šampón? Nevieme, nepovedala nám to.

Mimochodom, medzi odborníkmi je známym a medzi verejnosťou menej známym faktom, že vo vodách riek, ktoré tečú cez veľké metropoly, ako napríklad Potomac cez Washington, Temža cez Londýn, Seina cez Paríž, Spréva cez Berlín a Dunaj hneď cez niekoľko metropol niekoľkých štátov, sú ryby hermafroditi. V týchto mestách je veľká koncentrácia mladých zamestnaných slobodných a bezdetných pracujúcich žien, ktoré používajú hormonálnu antikoncepciu. A čističky odpadových vôd ju nedokážu odbúrať, takže tie hormóny sa dostávajú do vodných tokov, v ktorých spôsobujú hermafroditizmus vodných živočíchov. To je tiež jeden negatívny vplyv človeka na životné prostredie.

Greta je obeťou svojho okolia, predovšetkým svojich rodičov, ktorí dopustili, aby sa stala aktivistkou a celebritou v takom mladom veku. A potom cynických politikov a firemných šéfov, ktorí ju počúvali s posvätnou úctou, keď im nadávala za to, čo robia či nerobia pre environment. A tvárili sa, že si berú k srdcu jej reči, miesto toho, aby jej povedali, že by mala viac študovať a menej poučovať či moralizovať. V neposlednom rade je tiež obeťou liberálnych médií, ktoré ju kanonizovali na sekulárnu sväticu.

Toto ju neurobí šťastnou. Rád by som sa mýlil a želám jej, aby bola raz šťastná, pretože nemám dôvod jej želať čokoľvek iné. Ale obávam sa, že je na ceste buď k pýche nepodloženej znalosťami, alebo k frustrácii a neurózam.

Mimochodom, o tom, že človek môže mať negatívny dosah na životné prostredie, nepochybuje nikto. Ale môže za globálne otepľovanie primárne ľudská aktivita alebo jej podiel je relatívne malý a môžu za to primárne geotermálne a prírodné cykly (tepelné pulzovania jadra zemegule a výkyvy zemskej osi voči osi Slnka)? Nevieme s istotou, pretože obe hypotézy je ťažké testovať. Vieme však, že prírodovedeckú teóriu z princípu vedy nie je možné dokázať (verifikovať), je možné ju len vyvrátiť (falzifikovať) – potom ju opustiť. To je uznávané chápanie vedy minimálne od sira Karla Poppera. Ak teória nie je vyvrátená protipríkladom, je stále udržateľná.

Pre tú prvú teóriu (otepľovanie je spôsobené primárne človekom) získate veľa grantov; pre tú druhú (je spôsobené dlhodobými prírodnými cyklami) málo. Ale je pre ňu historická evidencia: pred tisíc rokmi bolo na severnej pologuli, napríklad v Európe, teplejšie, než je dnes. Každý archeológ vám to potvrdí. Posledné storočia prvého tisícročia započali úžasný rozvoj európskej civilizácie. Stavali sa katedrály a vďaka vyšším teplotám boli väčšie úrody a bolo možné viac ľudí nakŕmiť.

Tak to bolo v jedenástom, dvanástom, trinástom storočí, ešte aj v prvej polovici štrnásteho storočia. Potom nastala malá doba ľadová. Ochladenie, neúroda, hladomor. Ale pred tými viac ako tisíc rokmi, keď Vikingovia objavili Grónsko, bol pre to dôvod, prečo mu dali názov Zelená krajina. Vtedy bolo zalesnené. Bolo tam teplejšie než dnes. Vínna réva sa pestovala v severnom Dánsku a južnom Nórsku. Dnes ani náhodou. Dokonca raz mi jeden rakúsky vinár povedal, že nemá zmysel piť červené vína vypestované na sever od Álp. Proste nie je tam na červené dosť slnka a tepla. Tie biele na sever od Álp sú niektoré skvelé. Ale nie červené.

A ako to, že do polovice štrnásteho storočia bolo teplejšie než dnes, keď žiadny priemysel, žiadne exhaláty, žiadne skleníkové plyny ľudia do atmosféry nepúšťali?

Jedným z dôsledkov ochladenia a hladomoru bolo aj náboženské šialenstvo, v Čechách v podobe husitov. Tí mali apokalyptickú mentalitu. Dnes je jedným z príkladov sekulárnej apokalyptickej indoktrinácie mladá Greta. Azda z toho ešte vyrastie.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0