Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
15. január 2021

Čo je nové o korone

Akú imunitu nám zabezpečí prekonanie choroby a akú očkovanie

Môžu ľudia po zaočkovaní zostať šíriteľmi vírusu?

Akú imunitu nám zabezpečí prekonanie choroby a akú očkovanie

Ilustračné FOTO TASR/AP

Väčšina ľudí, ktorí prekonali COVID-19, je imúnna voči opätovnej infekcii najmenej 5 mesiacov. Zistila to rozsiahla britská štúdia na viac ako 20-tisíc zdravotníckych pracovníkoch. Imunitné reakcie toto riziko znižujú o 83 percent.

Údaje naznačujú, že opakované infekcie sú zriedkavé – vyskytli sa u menej ako 1 percenta z asi 6 600 účastníkov, ktorí už boli chorí na COVID-19. Horšou správou je, že ľudia, ktorí sú opätovne infikovaní, môžu niesť vysokú hladinu vírusu v nose a hrdle, aj keď nemajú príznaky. Môžu sa tak z nich stať tzv. superšíritelia ďalších vĺn.

Výskumníci sa snažili vylúčiť aj to, že by bol vírus v tele človeka iba „uspaný“ a neskôr sa opäť prebudil, čo by mohlo byť interpretované ako reinfekcia. Účastníkov výskumu teda testovali každé dva týždne PCR testami, súbežne s krvnými testami na prítomnosť protilátok. Zo 44 zistených opätovne nakazených zatiaľ preverovanie u dvoch potvrdilo, že ide naozaj o novú infekciu, ďalšie vzorky sa ďalej skúmajú.

Výskum nehodnotil priebeh druhej infekcie koronavírusom, akékoľvek príznaky však hlásila len necelá tretina pozitívnych oproti 78 percentám, ktoré ich hlásili pri prvej nákaze.

Nedostatkom štúdie je, že väčšina účastníkov mala menej ako 60 rokov a väčšinou išlo o ženy. Nebola teda úplne reprezentatívna s ohľadom na rizikovejší priebeh COVID-19 u mužov a ľudí nad 65 rokov.

Môžu zaočkovaní šíriť vírus?

Do akej miery dokáže očkovanie zabrániť tomu, aby sa človek stal šíriteľom vírusu, hoci mu vakcína zabezpečí, že neochorie, resp. bude mať len mierny priebeh COVID-19? To zatiaľ nevieme. Príčiny sú vo všeobecnosti dve. Klinické skúšanie vakcín na kontrolovaných skupinách dobrovoľníkov je niečo iné ako pôsobenie vakcíny v širokej populácii. Tak ako pri vakcínach voči iným chorobám aj v tomto prípade bude treba počkať na výsledky skúmania z terénu.

Druhou príčinou je to, že očkovanie v tele podporuje tvorbu protilátok imunoglobín G – ten sa tvorí najmä v krvi a svaloch. Ľudia, ktorí COVID-19 prekonali, získali prirodzene iný typ protilátok – imunoglobín A. Ten sa tvorí primárne v sliznici dýchacích ciest a je teda zodpovedný za odvrátenie nákazy v prvej línii.

Ľudia, ktorí imunitu získajú očkovaním, tak môžu byť potenciálne šíriteľmi vírusu, ktorý sa usadí a bude množiť v ich dýchacích cestách, keďže nebudú mať dostatok imunoglobínu A. Dosiaľ nevieme ani to, aká veľká musí byť vírusová nálož v človeku, aby sa stal šíriteľom.

Odpovede na tieto otázky nám môže dať len postvakcinačný terénny výskum. Napríklad to, či z preočkovaných komunít nepochádzajú bezpríznakoví šíritelia. Budeme sa musieť vrátiť k dôslednému trasovaniu kontaktov a naďalej udržiavať základné hygienické opatrenia.

Liečba protilátkami

Krvná plazma s obsahom protilátok by sa pacientom mala podávať v skorších štádiách ochorenia, aby mohla viesť k úspešnej liečbe. Naznačujú to výsledky štúdie, ktorá sa realizovala medzi júnom a októbrom na pacientoch geriatrických oddelení v Argentíne. Skupina 160 pacientov nad 75 rokov a pacientov od 65 do 74 rokov s minimálne jednou inou závažnou diagnózou bola rozdelená na dve skupiny. Ťažký priebeh COVID-19 malo následne 13 z 80 pacientov, ktorí dostávali krvnú plazmu vo včasnom štádiu ochorenia. Z 80 pacientov, ktorí dostávali placebo, ťažko ochorelo 25. Výskumný tím zistil, že vyšší obsah protilátok v krvnej plazme prináša väčšie zníženie rizika, čo poskytuje dôkaz o tom, že terapeutický účinok majú samotné protilátky.

Inzercia

Placebo odrádza dobrovoľníkov na testovanie vakcín

Fakt, že testovanie vakcín zahŕňa aj podávanie placeba, sa pre výskum stáva problémom v momente, keď je dostupná skutočná vakcína. Keďže výskum vakcíny voči COVID-19 ďalej pokračuje zároveň s postupnou vakcináciou, mnoho dobrovoľníkov sa z klinických výskumov odhlásilo. Ak totiž majú možnosť dostať sa k reálnemu očkovaniu, nechcú riskovať, že pri výskume dostanú placebo.

Jedným z možných riešení je, že v testovaní nových vakcín bude doterajšia placebo skupina skutočne zaočkovaná už schválenou vakcínou, pri ktorej už budú k dispozícii aj čiastočné údaje z terénu a porovnávať sa budú účinky oboch.

Ďalšou možnosťou je podávanie reálnej vakcíny všetkým účastníkom klinických skúšok a následné meranie, koľko protilátok telo vytvorilo. To už funguje napríklad pri testovaní nových vakcín voči chrípke či besnote. Pri COVID-19 je však v tomto prípade problém, že zatiaľ nemáme jasnú odpoveď na to, aká imunitná reakcia organizmu je najúčinnejšia na potlačenie koronavírusu.

Ktoré mutácie sú nebezpečné

Vedci doteraz identifikovali niekoľko tisíc mutácií koronavírusu. Veľká väčšina z nich však nijako nemení jeho fungovanie v ľudskom organizme a nemá vplyv ani na reakciu imunitného systému. Podstatných je z tohto pohľadu niekoľko mutácií, ktoré majú potenciál znehodnotiť celý doterajší výskum a vyvíjané vakcíny.

Vedci sa preto zamerali na protilátky a študovali ich reakciu na zmutované typy. Niektoré vyvolali zníženú schopnosť viazať sa na tzv. spike proteín, ktorý vírus používa na prienik do buniek ľudského tela. Najúspešnejšie, teda pre človeka najnebezpečnejšie, vyšli z porovnania mutácie koronavírusu z Brazílie a Južnej Afriky.

Ďalšia nádejná vakcína

Vyvíjaná vakcína od spoločnosti Johnson & Johnson by mohla vytvoriť trvalú imunitnú odpoveď. Naznačujú to prvé výsledky jej klinických skúšaní. Vakcína obsahuje deaktivovaný vírus a v tele človeka produkuje práve spike proteín. Imunitný systém by teda mal dokázať zabrániť tomu, aby vírus prenikol do buniek, kde by sa mohol množiť.

Vakcínu testovali na viac ako 800 ľuďoch starších ako 18 rokov. Takmer sto percent účastníkov vo veku 18 až 55 rokov si vytvorilo silné protilátky 57 dní po podaní jednej nízkej dávky vakcíny.

96 percent účastníkov starších ako 65 rokov malo protilátky vytvorené 29 dní po očkovaní.

Vedľajšie účinky boli mierne alebo stredne závažné. Pokračujúci výskum preukázal prítomnosť protilátok aj 71 dní po očkovaní.

Odporúčame