Politika 15. január 2021

Svet v kocke Merkelovej vek sa končí, CDU si zvolí nového lídra

Postoj
Postoj

Hanus, Majchrák, Krivošík a Heitmann vyberajú najdôležitejšie správy zo sveta.

Hanus, Majchrák, Krivošík a Heitmann vyberajú najdôležitejšie správy zo sveta.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Postoj

Merkelovej vek sa končí, CDU si zvolí nového lídra
Foto TASR/AP

Prinášame komentovaný prehľad udalostí zo zahraničia. Podieľajú sa na ňom viacerí autori Postoja, dnes píšu Martin Hanus o voľbe lídra CDU a nejasnostiach okolo vakcín v EÚ, Lukáš Krivošík o utrpení amerických republikánov, Christian Heitmann o návrate Navaľného do Ruska a Jozef Majchrák o tom, aká alternatíva sa formuje v Česku proti Babišovi.

Nemecko: Merz, Laschet alebo Röttgen?

Parlamentné voľby v Nemecku sú až na jeseň, ale predvolebná kampaň odštartuje teraz v sobotu. CDU, ktorá pod Merkelovej taktovkou vládne krajine už šestnásty rok, si zvolí nového lídra a tým aj najhorúcejšieho kandidáta na budúceho kancelára.

Všeobecne sa očakáva, že CDU na jeseň opäť vyhrá a mnohí v biznise či médiách dúfajú, že Nemecko sa vydá rakúskou cestou a novú vládu vytvoria CDU a Zelení. Ale to všetko tak trochu závisí aj od toho, kto zajtra presvedčí na digitálnom sneme 1001 delegátov tejto vládostrany.

Kandidáti sú traja, na jednej strane katolícki liberáli Armin Laschet a Norbert Röttgen, ktorí chcú ísť v šľapajach Angely Merkelovej, na druhej strane Friedrich Merz, katolícky kapitalista, ktorého Merkelová na začiatku svojej éry vyhnala z politiky.

Čo stelesňujú títo kandidáti a aké sú ich šance?

Norbert Röttgen mal byť pôvodne outsiderom, ale ak v straníckej kampani pôsobil Laschet čoraz unavenejšie, bývalý minister životného prostredia so svojím vyžarovaním bodoval. Podľa Röttgena by sa mohla volať aj jednotka uhladenosti, je až sterilne dokonalý, ako napísal istý komentátor, aj pri hrabaní lístia vyzerá tak, akoby ho fotili do módneho katalógu.

Keby zajtra náhodou vyhral, v strane Zelených by prepukla nervozita, lebo by nevedeli, ako sa vyhraniť voči Röttgenovi, ktorý chce, aby CDU ešte viac zozelenala a v klimatických otázkach bola pokrokovejšia než ostatní.

No posledný deň pred snemom sa zdá, že väčšie šance než on má iný liberál, Armin Laschet, premiér Severného Porýnia-Vestfálska, teda najľudnatejšej spolkovej krajiny. Toho minulý rok valcovala pandémia, v prvej vlne patril medzi tých, ktorí bojovali za čo najskoršie uvoľňovanie opatrení, jeho prístup však v druhej vlne nemal šancu na úspech, a preto musel počúvať, ako aj on podcenil koronu.

V posledných dňoch sa však zmobilizoval, len v priebehu dvoch dní absolvoval videokonferencie so straníckymi delegáciami zo 16 spolkových krajín, pričom každý jeden hovor trval 90 minút (!). To má byť hlavná devíza Lascheta, pracovitosť a obetavosť pre stranu, druhou devízou je, že je dobre zosieťovaný, má podporu ľudí z okolia kancelárky a ďalších elitných predstaviteľov CDU. Laschet je dedičom Merkelovej, rovnako ako pri nej nie je ani pri Laschetovi jasné, čo CDU ponúka. Jeho hlavným heslom je modernizácia, pod ktorou sa skrýva tradične čokoľvek, čo CDU udrží pri moci.

A nakoniec je tu Friedrich Merz, na ktorého stavilo takzvané konzervatívne krídlo. Lepšie povedané, všetci tí, ktorí mlčky či s pasívnym odporom trpeli, keď kancelárka Merkelová bez väčších diskusií unášala CDU doľava a rafinovane vykrádala program SPD a Zelených – či už tým, ako naraz skoncovala s atómovou energiou a prišla so zelenou energetickou revolúciou, s náhlym zrušením vojenskej služby a najmä s utečeneckou politikou, keď Nemecko v roku 2015 odstránilo hranice a vpustilo do krajiny vyše milión utečencov.

Mnohí vidia Merza ako Anti-Merkel, bol to on, kto pred 20 rokmi vniesol do politiky pojem „deutsche Leitkultur“, ktorým sa postavil proti multikulturalizmu, keď žiadal obmedzenie masového prisťahovalectva. Neskôr po mocenskej prehre s Merkelovou opustil politiku, prešiel do biznisu, kde zarobil milióny.

Je to najmä spomienkový optimizmus, z ktorého dnes Merz ťaží a môže tak poraziť Lascheta. Stelesňuje svet včerajška, predmerkelovskú CDU, keď mala strana akú-takú vlastnú identitu a nesplývala s SPD a Zelenými v takzvanom „novom strede“. Ale CDU sa za Merkelovej tak zmenila, že ani Merz dnes tento prerod nekritizuje, len dodáva, že tie zmeny boli prirýchle.

Najlepšie sa cíti vo svojej role protrhového liberála. Kedysi navrhoval zrušenie ochrany zamestnancov pred výpoveďou, teraz ostro vystupuje proti plánom SPD na zavedenie dane z majetku („to je čistý triedny boj“) aj proti tomu, že Zelení chcú zaviesť „právo na homeoffice“ a pokutovať firmy, ktoré sa novému trendu nechcú podvoliť.

Ak by zajtra Merz vyhral, tlieskali by tomu nielen tí dlhodobo frustrovanejší voliči CDU, ale aj ľavica a Zelení, ktorí by po rokoch merkelovskej bezalternatívnosti konečne získali ideologický terč. A Merz, majiteľ dvoch súkromných lietadiel, ktorý o sebe trochu nešťastne vyhlásil, že patrí k „vyššej strednej triede“, je pre nich terčom, do ktorého sa dá strieľať aj z väčšej vzdialenosti.

USA: Ťažký týždeň pre republikánov

Titulky amerických i svetových médií v týchto dňoch plnil proces takzvaného impeachmentu, teda obžaloby Donalda Trumpa. Prezident je obžalovaný z podnecovania k vzbure, ktorého sa mal dopustiť prejavom počas zhromaždenia svojich podporovateľov 6. januára, keď jeho priaznivci vzali útokom Kapitol.

Demokratmi kontrolovaná Snemovňa reprezentantov už hlasovala za impeachment. Pripojilo sa aj desať republikánskych zákonodarcov. Teraz je na rade Senát, kde musí za obžalobu kladne hlasovať 67 zo 100 senátorov. Demokrati v hornej komore Kongresu teda potrebujú aspoň sedemnástich republikánskych senátorov, aby sa k nim pridali.

Keďže Senát bude o záležitosti rokovať až po 20. januári, keď Trump už nebude prezidentom, trestom pre neho by mohol byť zákaz uchádzať sa opäť o volený úrad. Zabránilo by to Trumpovi kandidovať opäť na prezidenta v roku 2024.

No impeachment končiaceho prezidenta je pre republikánov menším problémom. Zásadnejšou témou je útok na sociálnu sieť Parler (konkurent sociálnej siete Twitter), ktorú používali mnohí priaznivci prezidenta vďaka tomu, že tam mohli zverejniť čokoľvek. Google ju odstránil zo svojho Obchodu Play. Amazon zase Parler odstránil zo svojej služby Amazon Web Services.

Dôvodom má byť problematický obsah, ktorý na tejto sieti zdieľali fanúšikovia prezidenta. No republikánski politici tento krok kritizujú ako príklad dvojitého metra, ako tvrdia, Twitter poskytuje dlhodobo priestor napríklad propagande čínskeho či iránskeho režimu. Spolu so zrušením účtu Donalda Trumpa zo strany Twitteru ide o koncentrovaný útok na slobodu prejavu. Ak je možné vypnúť prezidenta Spojených štátov, je možné vypnúť prakticky kohokoľvek.

Zmenu prezidenta sprevádza u demokratov volanie po pomste. Množia sa napríklad výzvy, aby firmy nezamestnávali ľudí, čo pracovali pre Trumpovu administratívu. Viaceré veľké spoločnosti, napríklad Walmart, oznámili, že zastavujú kampaňové príspevky pre republikánskych zákonodarcov, ktorí odmietli v Kongrese potvrdiť výsledky prezidentských volieb.

Mesto New York vypovedáva zmluvy s Trumpovou organizáciou. A bývalá detská filmová hviezda Macaulay Culkin dokonca podporila výzvu, aby z filmu Sám doma 2 z roku 1992 bola vystrihnutá krátka scéna, kde Trump malému Kevinovi ukazuje cestu.

A akoby to nestačilo, ešte tento týždeň zomrel 87-ročný miliardár Sheldon Adelson, jeden z prominentných donorov pre Republikánsku stranu, ktorý v roku 2016 podporoval vzostup Donalda Trumpa…

Je len začiatok roka, no veľa týždňov, ako bol tento, si americkí republikáni nemôžu dovoliť.

Rusko: Navaľnyj opäť doma

Opozičný politik Alexej Navaľnyj oznámil, že sa vracia do Ruska. Po neúspešnom pokuse o otravu v auguste minulého roku previezli Navaľného na liečenie do Berlínskej nemocnice Charité. Podozrenie, že za otravou novičokom stoja ruské silové zložky, podporuje nielen nasadenie nervového jedu vyvinutého ruským Štátnym výskumným ústavom organickej chémie a technológie, ktorý sa ocitol na sankčnom zozname EÚ, ale aj nahrávka telefonátu, v ktorej spolupracovník FSB Konstantin Kudrjavcev opisuje atentát.

Alexej Navaľnyj si v posledných rokoch svojimi reportážami o korupcii spravil mnoho nepriateľov v ruskej politickej elite, od bývalého prezidenta Dmitrija Medvedeva až po menších mocipánov v severnom Kaukaze. Za hlavného protivníka však považuje Vladimíra Putina, ktorý odmieta Navaľného nazývať menom a namiesto toho hovorí o „berlínskom pacientovi“.

Navaľnyj si nenechal ujsť príležitosť svoj návrat veľkolepo zinscenovať a rozhodol sa kúpiť si lístok leteckej spoločnosti Победа (víťazstvo). „V nedeľu 17. januára sa vrátim do Moskvy letom víťazstva,“ oznámil.

Novinárka Mária Slonimová porovnala Navaľného návrat s ruskými rozprávkami: „Odletel na oceľovom koni do Tomsku, syn vojaka Ivana, jednoduchá opozičná osobnosť, bojovník proti nespravodlivosti, nepriateľ nesmrteľného Kaščeja, a vracia sa domov ako svetoznámy hrdina, kúpal sa v živej vode berlínskej kliniky, uzdravil sa z otravy a jedy kremeľského Kaščeja Nesmrteľného, ​​ktorý ho chcel zabiť a vyliať mu na nohavičky mŕtvu vodu, boli bezmocné. Do Moskvy sa vracia nielen skromný hrdina, ale aj Ivan Cárovič. Na oceľovom koni menom Víťazstvo.“

„Prísť do Nemecka nebolo mojou voľbou, je to super krajina, ale neskončil som tu z vlastnej vôle. Skončil som tu, pretože všetci ľudia, ktorých teraz uráža skutočnosť, že ma stále nezabili, sa ma pokúsili zabiť a že títo teraz hrozili, že ma zavrú,“ hovorí Navaľnyj.

Ruské úrady už pripravujú jeho zatknutie. Federálna väzenská služba oznámila, že „podnikne všetky kroky na zadržanie“ Navaľného. Odvoláva sa pritom na podmienečný trest udelený v prípade Yves Rocher.

Prípad sa považuje za vykonštruovaný, vinu odmieta nielen Navaľnyj, ale aj údajne poškodená spoločnosť.

Podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva sa rozhodnutie ruských súdov zakladalo na „nepredvídateľnom výklade práva“ a bolo „zásadne nespravodlivé“ a „tiež obsahovalo prvok zneužívania a mohlo slúžiť nelegitímnym a nedemokratickým účelom: umlčaniu vládneho kritika a bráneniu mu v politickej činnosti“.

Napriek tomu sa však zdá, že Navaľnyj po návrate do Ruska na slobode dlho nepobudne.

Práve to však môže byť jeho plánom. Aj keď väzba pre neho nebude príjemná a môže predstavovať značné bezpečnostné riziko (už počas jeho prvej väzby sa ukázali zdravotné ťažkosti, ktoré mohli súvisieť s pokusom o otravu), väzba najznámejšieho Putinovho oponenta môže legitimitu Kremľa iba poškodiť.

Česko: Dva bloky proti Babišovi

V Česku budú na jeseň parlamentné voľby a opozícia sa už zošikovala do dvoch blokov proti Andrejovi Babišovi a jeho strane ANO.

Jeden je skôr pravicový, druhý viac progresívny a obidva tvrdia, že vznikli, aby vyhrali voľby. Na tom prvom sa už v decembri dohodli strany ODS, TOP 09 a KDÚ-ČSL. Táto trojkoalícia si dala názov SPOLU a jej kandidátom na premiéra je predseda ODS Petr Fiala. ODS by tiež mala nominovať lídrov kandidátky v deviatich krajoch, KDÚ-ČSL v troch (Olomouc, Zlín, Vysočina) a TOP 09 v Prahe a v Pardubiciach.

V týchto dňoch sa definitívne sformoval aj druhý blok, ktorý tvoria Piráti a hnutie STAN (Starostovia a nezávislí). Vo voľbách chcú získať najmenej 25 percent hlasov a vytvoriť novú vládu bez Babiša, so stranami pravicovej trojkoalície. Ich kandidátom na premiéra je šéf Pirátov Ivan Bartoš a líder STAN Vít Rakušan bude viesť koaličnú kandidátku v stredných Čechách.

Strany sa dohodli, že po voľbách síce vytvoria samostatné poslanecké kluby, a aj naďalej budú postupovať spoločne. Spolu pôjdu buď do vlády, alebo do opozície. Piráti si od spojenectva so STAN sľubujú najmä to, že sa im ich prostredníctvom podarí získať aj hlasy starších voličov.

Podľa doterajších prieskumov by z týchto blokov mal mať navrch ten okolo Pirátov. Tí sa v preferenciách hýbu okolo dvadsiatich percent a STAN okolo desiatich. ODS mala výtlak na úrovni 12 percent a jej dvaja menší partneri sa potácajú okolo päť percent.

Lenže agentúry zatiaľ merali strany iba samostatne a respondentov sa nepýtali na podporu jednotlivých koalícií. Navyše sú voľby ešte strašne ďaleko.

Okrem toho môže po nich do diania výrazne zasiahnuť aj prezident Miloš Zeman. Napríklad tak, že nebude brať do úvahy volebné víťazstvo niektorej z viacčlenných koalícií a zostavením vlády poverí najsilnejšiu samostatnú stranu, ktorou pokojne môže byť ANO. V takomto prípade môže Babiš začať lámať niektorú z menších strán pravicovej trojkoalície. Povedzme KDÚ-ČSL, keďže jej šéf Marian Jurečka už povedal, že po voľbách môže každá zo strán tohto bloku postupovať samostatne.

Bol by to síce cynický žart s voličmi, ale nič z kategórie nepredstaviteľného.  

EÚ a vakcína: Začiernené zmluvy s farmafirmami

Už niekoľko týždňov prebieha debata, prečo EÚ zaostala za inými štátmi, keď v prvých mesiacoch roka príde len nedostatočný počet vakcín, a ako to aspoň sčasti napraviť. Z európskych médií sa problémom s vakcínami asi najhlbšie venuje nemecký der Spiegel, ktorý tento týždeň kritizuje Úniu nielen za slabú akcieschopnosť či za to, ako sa národné štáty nevedeli dlho dohodnúť, v akom množstve, za akú cenu a ktoré vakcíny objednať a takto sa vzájomne cez Brusel blokovali.

Jeden z argumentov EÚ, prečo nás Izrael, USA, Veľká Británia či Kanada predbehli, znel, že pre Európanov je dôležitá transparentnosť schvaľovacieho procesu, konkrétne bezpečnosť vakcín, a že na rozdiel od uponáhľaných Britov budú v prípade neželaných účinkov a poškodenia zdravia ručiť za škody výrobcovia, nie štáty.  

V skutočnosti je stále celkom nejasné, čo vlastne EÚ vyrokovala. Nahliadnutím do zmlúv sa to pokúšali zistiť európski poslanci z výboru pre životné prostredie a verejné zdravie, Spiegel opisuje, ako tento pokus prebehol: predtým než vstúpili do špeciálne pripravenej miestnosti, museli odovzdať svoje mobily, dnu si nemohli vziať asistentov, na prečítanie 60-stranovej zmluvy so spoločnosťou Curevac mali k dispozícii 45 minút, smeli si rukou napísať poznámky, ale aj tak veľa nezistili, lebo kľúčové pasáže boli začiernené. „Boli to scény, akoby šlo o štátne tajomstvo,“ dodáva Spiegel.

Naďalej teda v EÚ nevieme, ako bola upravená otázka ručenia, europoslanci sa chceli aspoň dozvedieť, k akým štvrťročným dodávkam sa Curevac zaviazal, ale príslušná pasáž bola takisto začiernená.

A tak ako píše nemecký magazín, hoci Komisia medzičasom objednala od šiestich firiem 1,5 miliardy vakcinačných dávok s opciou na ďalších 760 miliónov, stále nie je oficiálne známe, v akom čase a v akom množstve dostane tá-ktorá členská krajina očakávanú dodávku vakcín.

Der Spiegel sa s nemalým úžasom pozastavuje aj nad Taliankou Sandrou Gallinou, ktorá je v Európskej komisii hlavnou zodpovednou za nákup vakcín. Hoci nemecká vláda začiatkom januára verejne priznala, že si zabezpečila dodávku vakcín aj mimo EÚ na vlastnú päsť, Gallina europoslancov ubezpečila, že žiaden štát EÚ nemá dôvod na obavy, pretože všetky spoločnosti prednostne dodajú tie vakcíny, ktoré pre členské štáty vyrokovala Únia.

A hoci je jasné, že minimálne niektoré štáty ako Nemecko obišli EÚ a vyrokovali si bilaterálne zmluvy s farmaceutickými firmami, Gallina suverénne vyhlásila, že žiadne takéto zmluvy neexistujú, lebo „som dosiaľ žiadnu nevidela a nemyslím si, že niekedy nejakú uvidím“. Ako uzatvára Spiegel, Gallina sa tým v europarlamente postarala o „surreálny moment“.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0