Premiér Igor Matovič eskaluje konflikt so svojim podpredsedom R. Sulíkom, ktorého nie som sympatizantom. Nazval ho idiotom, obvinil ho zo smrti ľudí a uverejnil z rokovania vlády nahrávku jeho stanoviska k plošnému testovaniu, ktoré bolo iné, ako jeho výroky pre média. Premiér povedal, že prelomil tabu zverejňovať nahrávky z rokovania vlády, a preto nevylučuje, že sa tak môže stať aj v budúcnosti.
To sa v koalícii nerobí, je to krok smerujúci k autocenzúre členov vlády, ktorí sa budú ostýchať povedať svoj názor, ktorý by mohol byť použitý proti nim. Po 31 rokoch slobody sme došli k metódam režimu spred r. 1989: „Mravné je to, čo osoží robotníckej triede!“
Stretol som sa už s niečím takým?
V r. 1990 negatívne vyjadrenia podpredsedu vlády ČSFR Václava Klausa k reštitúciám vyvolali veľkú kritiku médií, ktoré žiadali zverejnenie jeho reči zo zvukového záznamu vlády. Päťčlenné Predsedníctvo, v ktorom som bol, to neodsúhlasilo. Tlak a telefonáty pokračovali, ale nepopustili sme – „dnes on, zajtra ja“. Ak by sa vedelo, že slová člena vlády z rokovania môžu byť zajtra v titulkoch, bol by to koniec otvorených rokovaní, ktoré si vláda vyžaduje.
Neraz, keď sa člen vlády presne nepamätal, ako to bolo pri rokovaní a uznesenie sa mu zdalo nepresné, vypočul si nahrávku a na ďalšom rokovaní to mohol otvoriť. Využil som to iba raz, pri finančnej podpore projektov pre ľudské práva, keď podpredseda Klaus po písomnom súhlase, zrazu zmenil názor. Záznam mi pomohol schváliť moje uznesenie, podrobne je to v knihe Veľmi prísne tajné – ako sme boli slobodní (s. 86-89, 1999).
Vláda musí dávať svojim členom záruku, že môžu otvorene argumentovať s vedomím, že čo sa tam pracovne povie, je jej vnútorná záležitosť. Zverejní sa iba schválené uznesenie - ak by to tak nebolo, na rokovaniach by sa hovorilo iba politicky „korektne“, to, čo sa páči médiám.
Ako veľvyslanec v Taliansku som v r. 2003 pri irackej vojne, ktorej sa zúčastnila aj Veľká Británia, ocenil odvahu Sir Ivora Robertsa, veľvyslanca Veľkej Británie v Taliansku. Ten na uzavretom rokovaní podľa princípov Chattam House, keď sa možno slobodne vyjadrovať a o žiadnych výrokoch nemožno informovať médiá, povedal: „Najlepším verbovačom Al Kaidy je prezident USA Bush.“ Taliani to vytiahli, boli toho plné noviny, ale Veľká Británia Robertsa neodvolala. Jeho Ministerstvo zahraničia vyhlásilo, že „názor veľvyslanca neodráža názor vlády“. Klobúk dolu pred veľvyslancom a aj jeho nadriadenými.