Blog 14. január 2021

Psychologička Iveta Schusterová: Falošné predstavy o Bohu znásobujú utrpenie

zastolom.sk
zastolom.sk
Ponižovanie, vyhrážanie, obviňovanie, výsmech, facky, údery päsťou, kopance... Diabolský rev, rozbíjanie, trieskanie, rúhanie... toto všetko a oveľa viac skrýva maska pretvárky tyrana, ktorý je v spoločnosti obľúbený, zábavný, dobroprajný. Kde a v kom je chyba? V obeti, ktorá mlčí a nemo trpí tyraniu! Kde je Boh? Stále pri nej trpezlivo čakajúci na smelý krok obeti, aby ju mohol obdariť milosťami a požehnať jej odvážny boj proti zlu. O domácom násilí sa rozprávame so psychologičkou Ivetou Schusterovou.
Ponižovanie, vyhrážanie, obviňovanie, výsmech, facky, údery päsťou, kopance... Diabolský rev, rozbíjanie, trieskanie, rúhanie... toto všetko a oveľa viac skrýva maska pretvárky tyrana, ktorý je v spoločnosti obľúbený, zábavný, dobroprajný. Kde a v kom je chyba? V obeti, ktorá mlčí a nemo trpí tyraniu! Kde je Boh? Stále pri nej trpezlivo čakajúci na smelý krok obeti, aby ju mohol obdariť milosťami a požehnať jej odvážny boj proti zlu. O domácom násilí sa rozprávame so psychologičkou Ivetou Schusterovou.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

zastolom.sk

Psychologička Iveta Schusterová:  Falošné predstavy o Bohu znásobujú utrpenie

Akú úlohu zohráva u obetí domáceho násilia viera v Boha; je rozdiel v správaní a prístupe k svojej životnej situácii u obetí veriacich a u obetí neveriacich v Boha?

Viera v Boha zohráva dôležitú úlohu v živote veriacich obetí domáceho násilia. Často svoju izolovanosť zvládnu lepšie vďaka svojej viere a dôvere v Božie milosrdenstvo. Niekedy, žiaľ, plní funkciu zotrvávajúceho faktora v násilnom vzťahu. Alebo lepšie by som sa vyjadrila, keby som povedala, že plnila túto funkciu, pretože mnohé veriace obete, chceli naplniť svoj manželský sľub a týranie a násilie partnera skryli pod sľub „milovať aj v zlom“.  Vychádzal z falošných predstáv o Bohu ako trestajúcom otcovi. Tento postoj dnes už vďaka mnohým aktivitám v Cirkvi natoľko nerezonuje a často nás vyhľadajú samotní kňazi, ktorí chcú riešiť problém svojich veriacich obetí.

Z čoho má obeť domáceho násilia najväčší strach; čo je jej najväčší problém?

Obeť, hlavne žena, sa obáva vyhrážok týkajúcich sa detí typu „vezmem ti ho“, „nikdy ho neuvidíš“, „dám ťa zavrieť na psychiatriu a zveria ho do mojej výlučnej starostlivosti“, ktoré, ako vieme, sa páchateľovi tohto trestného činu niekedy podarí aj naplniť. Mnohé ženy sú finančne na násilníkovi závislé. Často sa vzdialia od rodiny, ale neskôr sa samy rozhodnú vrátiť. Nechcú druhých využívať, prípadne im niekto podsunie, že čo si „odtrhli, to majú“. Veľmi sa hanbia a nemajú silu bojovať na dvoch frontoch.

Aké ďalšie formy nátlaku či psychologickej manipulácie možno pozorovať u agresora? 

Páchateľ často obeť ponižuje, presviedča o jej hlúposti a nemožnosti, vysmieva sa jej, že bez neho sa nezaobíde a vyhráža sa jej, že ju nájde kdekoľvek; čo sa odrazí na strate pocitu bezpečnosti, schopnosti uvažovať a riešiť kompetentne svoje problémy s využitím dostupných informácií. Tým sa zvyšuje úzkosť obete, prítomný je stály pocit ohrozenia. Obeť sa bojí, aj keď je mimo dosahu agresora, čím narastá miera negatívneho prežívania. Slabá žena sa bojí fyzicky silného muža a jeho fyzickej agresie a on o tom veľmi dobre vie. Takto posilnené vedomie vlastnej prevahy mu dodáva ešte väčšiu odvahu k ďalším násilnostiam.

Týraná obeť postupne stráca priaznivú perspektívu budúcnosti, nedôveruje v možnosť pozitívneho riešenia, rezignuje aj kvôli deťom a radšej ďalej trpíZdieľať

Ako obeť vníma a prežíva svoju situáciu, a to i z perspektívy budúcnosti?

Obete nevedia, čo môžu ešte očakávať od agresora, sú citovo a často aj sexuálne vydierané. Ak to trvá dlho, obeť zmení svoj pohľad na páchateľa. Má tendenciu redukovať jeho vinu a zdôrazňuje jeho pozitívne stránky, ktoré sa po eskalácii agresie aspoň čiastočne prejavia – niektorí muži prídu s kvetinami, s darčekom na udobrenie a vyznajú lásku, ktorá má ospravedlniť napáchané zlo. Toto sa zvykne opakovať v cyklickom kruhu a je ťažké z neho vystúpiť von. Týraná obeť domáceho násilia stráca priaznivú perspektívu budúcnosti, nedôveruje v možnosť pozitívneho riešenia, rezignuje aj kvôli deťom a radšej ďalej trpí.

Ako sa má obeť brániť a vyslobodiť z područia agresora?

Nenechať sa osočovať a ponižovať, lebo čím viac toho dovolí, tým viac sa násilie zo strany páchateľa zosilňuje a zintenzívňuje, dokonca u niektorých utiahnutosť obete páchateľa ešte viac provokuje. Toto nie je ale vždy možné, niekedy tým situáciu obeť ešte zhorší. 

Obeť sa môže zveriť rodine, blízkemu, ale aj lekárovi a overiť si, či je to, čo sa deje u nich doma za dverami, „normálne“. Tiež môže nájsť na internete množstvo článkov o tom, čo je domáce násilie a má možnosť zavolať na niektoré telefónne čísla, ktoré majú organizácie na pomoc obetiam na svojich stránkach. 

Je dobré, ak má obeť nejakého dôverníka, ktorý ju môže aj sprevádzať pri úkonoch ako je napríklad návšteva lekára či pohotovosti, sociálneho úradu, právnika a podobne, pretože v prípade podania trestného oznámenia bude musieť hovoriť o veciach, ktoré ju môžu zahanbovať – napríklad detaily útokov. 

Je dobré, ak má obeť svedka aspoň niektorého incidentu. 

Tiež je dobré písať si, čo páchateľ povedal, urobil. Je dobré, ak má obeť zaznamenanú históriu fyzických atakov, deň, hodinu, spôsob. A najlepšie, čo sa týka právnych vecí, poradiť sa s právnikom.

Čo konkrétne má obeť spraviť v momente fyzického napadnutia agresorom? 

V prípade fyzického napadnutia by obeť mala okamžite vyhľadať lekára a nebagatelizovať modriny, podliatiny a priznať spôsob, ako k nim došla. Dobré je zranenia aj nafotiť čo najzreteľnejším spôsobom, lebo môžu byť dôkazovým materiálom. Obeť by sa nemala snažiť skrývať pred okolím domáce násilie a je dobré, ak zavolá políciu na miesto činu aj opakovane. 

Ak obeť domáceho násilia zavolá políciu, ako to ovplyvní a zmení jej problémovú situáciu?

Polícia jej vystaví potvrdenie o zásahu v danom dni z dôvodu domáceho násilia, čo je ďalším dôkazom, ktorý možno využiť na ochranu obete okamžitým dočasným vykázaním páchateľa na 10 dní z bytu a okamžitým obmedzením užívacieho práva k priestoru spoločne obývanému s obeťou. Príslušník policajného zboru pri realizácii vykázania vyzve vykázanú osobu na vydanie kľúčov od spoločného obydlia a súčasne vykázanej osobe umožní vziať si veci slúžiace jeho osobným potrebám, ako sú napríklad doklady či osobné cennosti. Tiež tieto potvrdenia od policajných zásahov možno použiť pri Návrhu predbežného opatreniana obmedzenie alebo vylúčenie z užívacieho práva k nehnuteľnosti, ak je prítomná čo i len hrozba domáceho násilia. Predbežné opatrenie a policajné vykázanie spolu tvoria integrovaný systém rýchlej intervencie a pomoci obete. Obeť tak získa čas pre ďalšie právne alebo osobné úkony, napríklad aj na kontaktovanie občianskych združení zaoberajúcich sa domácim násilím.

Obeť musí často čeliť ohrozeniu vlastného zdravia a života, čo v nej vyvoláva intenzívny strach, beznádej a hrôzu. Kruté zážitky opakovane prežíva vo forme živých spomienok, snov alebo pri podobnom podnete.Zdieľať

Aký dopad má násilie na zdravie a celkový život obete?    

Okrem toho, čo som už spomínala, je často prítomná reakcia na závažný stres, akým domáce násilie vzhľadom na jeho dlhodobosť a opakovateľnosť je, ktorá sa spája s troma poruchami: 

Akútna reakcia na stres - keď sa príznaky rozvinú do 1 hodiny. Ide o zúženie pozornosti, dezorientáciu, hnev či verbálnu agresiu, zúfalstvo, beznádej, nezmyselnú hyperaktivitu, ale aj subjektívny pocit „zamrznutia“, neschopnosť emočnej odpovede, derealizácia či vyhýbavé správanie. 

Potom sú to poruchy prispôsobenia - ako reakcia na životné zmeny a udalosti. Začínajú skoro do mesiaca po zmene a sú silnejšie ako adaptačné ťažkosti. Prejavujú sa depresívnymi reakciami, zmiešanými depresívno - úzkostnými stavmi, poruchami správania. 

No a oveľa závažnejšou je posttraumatická stresová porucha, ktorá je oneskorenou a pretrvávajúcou reakciou na stresovú udalosť alebo udalosť, ktorá má pre obeť výnimočne ohrozujúci charakter. Obeť domáceho násilia musí často čeliť ohrozeniu vlastného zdravia, života, čo v nej vyvoláva intenzívny strach, beznádej a hrôzu. Môže opakovane znovu a znovu prežívať život ohrozujúcu udalosť vo forme živých spomienok, snov alebo pri podobnom podnete. Obeť nevie zaspať alebo sa v noci budí, je podráždená, má návaly hnevu, nedokáže sa sústrediť, sú u nej prítomné nadmerné úľakové reakcie, znížený záujem o aktivity, pocit obmedzenej budúcnosti. 

Ako domáce násilie ovplyvňuje celú rodinu? 

Uvedené sa môže týkať aj svedka domáceho násilia, teda aj prítomného dieťaťa či ďalších rodinných príslušníkov. Dokonca aj terapeut, ktorý obeti pomáha, môže reagovať na ataky domáceho násilia sekundárnym traumatickým stresom.

Čo si má takýto zranený človek uvedomiť a čo potrebuje v sebe zmeniť, aby sa v živote posunul správnym smerom vpred? 

Tak toto keby som vedela, mám Nobelovu cenu. Každé zranenie fyzické, psychické, sociálne aj iné zanecháva stopy na psychike človeka, na jeho sebaúcte a sebavedomí. Človek by sa mal snažiť znovunadobudnúť vedomie svojej ľudskej hodnoty a kompetencií, že dokáže zvládať vonkajší svet, napriek tomu, že nevie predvídať svoju budúcnosť.

Obeť domáceho násilia sa potrebuje naučiť, ako má v nezdravom vzťahu prežiť a neskôr odpustiť, nie zabudnúť; ako obnoviť sebaúctu, hľadať aktivity sebarealizácie, pri ktorých získava silu pre svoj život a nachádza zmysel života.Zdieľať

Po čom najviac túžia a čo najviac potrebujú zneužívané obete násilia?

Túžia po tom, aby násilie prestalo a rodina ostala spolu. Chcú, aby sa agresor zmenil, často prichádzajú do našej poradne Pomoc obetiam násilia s tým, že keď nám porozprávajú, čo všetko si vytrpia, nejakým zázračným spôsobom na diaľku páchateľa ovplyvníme a on so zlom prestane. Túžia po lepšej kvalite života a nárokujú si na spokojný rodinný život. To však bez páchateľovej vlastnej sebareflexie nie je možné. Sú obete, ktoré vedia, že takto už ďalej žiť nemôžu, a tak sa rozhodnú pre ukončenie vzťahu, ale to neznamená, že obete násilia, ktoré chcú zostať napriek všetkému s násilníckym partnerom, nemáme a nekonzultujeme. Také obete násilia sa snažím naučiť vo vzťahu prežiť, odpustiť, nie zabudnúť, obnovujeme spoločne ich sebaúctu, zvládacie stratégie, mieru sebaúčinnosti a hľadáme aktivity, kde sa môžu realizovať, kde sú pochopené a kde získavajú silu pre svoj život. Viem, že ich nemožno nútiť do rozchodu s partnerom, pretože odísť z násilného vzťahu musí byť len a len ich vlastné rozhodnutie.

Čo má robiť človek preto, aby sa vôbec nestal obeťou násilia, napríklad, aké charakterové črty má v sebe vybudovať, čoho a koho sa vyvarovať, akých typov ľudí sa má strániť, s kým si „nič nezačínať“ a podobne?

V prvom rade by mal mať primeranú sebaúctu, sebavedomie a pri hľadaní partnera by nemal pozerať naňho ružovými okuliarmi. Z romantickej fázy vzťahu by mal prejsť do realistickej fázy, keď si už uvedomujeme, že každý má aj nejaké nedostatky, nielen pozitíva, a vtedy sa zamyslieť, či sú preňho prijateľné. Nemali by sme sa zväzovať s človekom po krátkej, len niekoľkomesačnej známosti, či preto, že je na ceste dieťa. Rizikoví týrajúci muži s tendenciou k násiliu, alkoholici či narkomani, či takzvané disociálne či bezohľadné egocentrické typy sa pre manželstvo a rodičovstvo nehodia.  Avšak, je nutné povedať aj to, že nie vždy sa páchateľ dá odhaliť niekoľko rokov dopredu. Partner prvotne nemusí byť neprijateľnou osobnosťou, ale pod vplyvom okolností sa môžu akcentovať niektoré negatívne vlastnosti. Príčinou môže byť duševná či iná závažná choroba, dlhodobá konzumácia alkoholu či silný sociálny stres, napríklad nezamestnanosť. Ak z uvedených príkladov človek začne vnímať na druhom takéto prejavy, v záujme ochrany svojho zdravia, života a svetlej budúcnosti je lepšie sa mu vyhnúť a nehrať sa na spasiteľa.

Psychologička Mgr. Iveta Schusterová, PhD. sa venuje 20 rokov obetiam domáceho násilia. Je výkonnou riaditeľkou, koordinátorkou a psychologičkou v OZ Pomoc obetiam násilia. Ako expert II. vypomáha na MV SR a MS SR v projektoch spojených s problematikou obetí násilia a trestných činov. Zúčastňuje sa na výsluchoch osobitne zraniteľných osôb - obetí násilia a trestnej činnosti ako prizvaný psychológ. Odborne gestorovala medzinárodný projekt Práca s detskými obeťami trestných činov. Na TU v Trnave prednáša predmety Pomoc obetiam násilia a Poradenstvo obetiam násilia.

Foto: archív Iveta Schusterová
Záujemcovia môžu podporiť OZ Pomoc obetiam násilia.

Autor: Júlia Kubicová 

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0