Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
13. január 2021

COVID-19

Sme na tom zle aj preto, že máme veľa kardiakov a diabetikov a málo ambulancií

Jedna špecializovaná ambulancia sa musí postarať v priemere aj o dvetisíc pacientov.

Sme na tom zle aj preto, že máme veľa kardiakov a diabetikov a málo ambulancií

Ilustračné FOTO TASR – František Iván

Už od začiatku šírenia nového koronavírusu je známym faktom, že srdcovocievne choroby a diabetes sú výrazné rizikové faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú priebeh aj prognózu COVID-19.

A hoci je obetí diabetu podľa štatistík každoročne rádovo omnoho menej ako obetí srdcovocievnych chorôb, zároveň platí, že diabetici najčastejšie umierajú práve na srdcovocievne choroby. Tejto téme sa venovalo aj viacero odborných podujatí Slovenskej kardiologickej spoločnosti. Diabetici teda čelia v pandémii dvojnásobnému riziku, že u nich bude mať COVID-19 fatálny priebeh. O vzťahu diabetu a koronavírusu informuje aj Slovenská diabetologická asociácia.

Najčastejšou príčinou smrti na Slovensku sú srdcovocievne choroby. V roku 2019 im podľahlo 25 220 ľudí. Za ostatné roky (od 2015) je toto číslo obetí pomerne stabilizované medzi 25 a 26 tisícmi. Srdcovocievne ochorenia sú príčinou takmer polovice všetkých úmrtí – 53 234 v roku 2019.

Druhou najčastejšou príčinou sú rôzne druhy rakoviny (13 500), nasledujú choroby dýchacej sústavy (4017) a tráviacej sústavy (2821). Obetí diabetu bolo 703.

O tom, aké vysoké je riziko z pohľadu celej populácie, hovorí ďalšia štatistika. V roku 2019 bolo na Slovensku viac ako 370-tisíc ľudí, ktorí trpia prvým alebo druhým typom diabetu. Ešte varovnejšie je číslo počtu pacientov, ktorí do štatistík pribudli ako novodiagnostikovaní – 24 347. V porovnaní s predchádzajúcim rokom 2018 ide o takmer trojtisícový nárast (21 372).

Diabetes patrí medzi najrozšírenejšie civilizačné choroby vyspelého sveta. Spolu so srdcovocievnymi chorobami a rakovinou. A vyspelý svet zaznamenáva aj najvyšší počet obetí koronavírusu.

Málo ambulancií

Diabetici a „kardiaci“ majú okrem samotných zdravotných ťažkostí aj ďalší zásadný problém. Tým je počet dostupných špecializovaných ambulancií. Najaktuálnejšie porovnávacie údaje sú k dispozícii za rok 2018, vychádzajme preto z nich. V roku 2018 bolo teda na Slovensku 228 aktívnych diabetologických ambulancií, z toho 33 pediatrických. Ambulantne sledovaných diabetikov bolo 355 895, z toho 2339 detí do 18 rokov.

Pri prepočte nám vyjde celkom obstojná dostupnosť pediatrických diabetológov, keď na jednu ambulanciu vychádza v priemere asi 67 pacientov. Horšie je to s dostupnosťou diabetologických ambulancií pre dospelých. Jedna takáto ambulancia sa musí postarať v priemere o 1796 pacientov.

Kardiologické ambulancie sú na tom ešte horšie. Štatistika nerozlišuje pediatrické a „dospelácke“ ambulancie a pri celkovom počte 634 184 sledovaných pacientov a 307 ambulanciách je priemer 2066 pacientov na jednu ambulanciu. Mimochodom, počet kardiologických pacientov výrazne pribúda – v roku 2009 ich bolo 467 629.

A ak k tejto „dostupnosti“ ambulancií prirátame aj fakt, že ambulantní lekári neraz ordinujú aj v dôchodkovom veku, čo je samo osebe v prípade koronavírusu rizikovým faktorom, štatistiky reálnej dostupnosti špecializovaných ambulancií v čase pandémie môžu byť pravdepodobne ešte horšie, ako boli v roku 2018.

Prečo je Covid pre kardiakov a diabetikov nebezpečný

Veľký počet kardiologických pacientov trpí najmä vysokým krvným tlakom. A práve ten spôsobuje komplikácie pri nákaze koronavírusom. Lekári totiž identifikovali, že hypertonici majú vyššiu imunologickú reakciu pri strete s týmto ochorením. Jednoducho, imunitné bunky pri boji s ochorením vytvárajú viac zápalových reakcií v snahe vírus eliminovať v porovnaní s pacientmi, ktorí hypertenziou netrpia. Tento jav u nich pozorovali lekári už pred objavením sa nového koronavírusu.

Inzercia

Zvýšenú zápalovú reakciu imunity podporujú dokonca aj niektoré z antihypertenzívnych liekov. O to viac teda potrebujú títo pacienti špecializovanú starostlivosť a lekárov, ktorí majú dostatok informácií nielen zo svojho špecializačného odboru, ale sledujú aj súvisiace výskumy, ktoré naznačujú, že pri snahe liečiť vysoký krvný tlak môžu paradoxne svojim pacientom zasiahnutým koronavírusom viac poškodiť, ako pomôcť.

Riziká diabetu potvrdila rozsiahla štúdia v Škótsku, ktorá sledovala pacientov z prvej vlny od 1. marca do 31. júla minulého roka. Štúdiu na konci decembra publikoval časopis Lancet. Výskum porovnal výskyt smrteľného a kritického priebehu COVID-19 u ľudí s cukrovkou a bez cukrovky.

Tri desatiny percenta nakazených diabetikov malo kritický alebo fatálny priebeh ochorenia (1082 pacientov, z ktorých 963 zomrelo). V populácii bez cukrovky mala takýto priebeh len desatina percenta nakazených. Takmer 90 percent cukrovkárov s ťažkým priebehom alebo smrťou malo nad 60 rokov.

Koronavírus viac ohrozoval diabetikov mužov z chudobnejšieho prostredia alebo v domovoch dôchodcov. Preukázal sa aj negatívny vplyv horšieho predchádzajúceho stavu cukrovky (hospitalizácia za posledných 5 rokov, užívanie väčšieho množstva liekov) a fakt, že pacient bol fajčiar.

Koľko ľudí zabil koronavírus?

Na detailné demografické štatistiky uplynulého roka si ešte budeme musieť počkať. Budeme z nich môcť vyčítať, aký vplyv mala pandémia aj na pacientov s chronickými chorobami.

Denník N však včera priniesol informáciu, že v minulom roku zomrelo o 7-tisíc ľudí viac, ako je slovenský priemer za ostatných 24 rokov. Na úroveň priemernej ročnej úmrtnosti sme sa dostali už v novembri. A v decembri sa pandemická situácia ešte viac zhoršila.

Údaje vychádzajú z registra, ktorý vedie ministerstvo vnútra, a zahŕňajú nielen ľudí, ktorí zomreli na Slovensku, ale úmrtia všetkých slovenských občanov, ktorí zomreli aj v zahraničí. Spresňujúce číslo o počte úmrtí sa očakáva v marci, kedy svoje zistenia zverejní Štatistický úrad. Výrazná odchýlka sa však neočakáva.

Oficiálne štatistiky hovoria o tom, že v minulom roku „na covid“ alebo „s covidom“ zomrelo takmer 3-tisíc ľudí. Nad dlhodobým priemerom teda ostáva zhruba štyritisíc ľudí, ktorí vlani umreli. Do akej miery možno tieto úmrtia pripísať nediagnostikovanému COVID-19, a do akej miery ide o úmrtia na iné ochorenia, zrejme zostane už len v rovine viac či menej odborných dohadov.

Faktorov, s ktorými treba rátať, je totiž niekoľko. Ak napríklad niektorí zomreli vo svojej domácnosti po nákaze koronavírusom bez toho, aby sa predtým dostali do štatistík pozitívnych a po smrti sa nerobila pitva.

U mnohých mohlo dôjsť k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu a nedostalo sa im včasnej pomoci kvôli vyťaženým nemocniciam. Mnohí mohli podceniť prvotné príznaky a zo strachu z nákazy koronavírusom odkladali návštevu lekára. A bez jasných dát môžeme len špekulovať o tom, aký vplyv na celkový zdravotný stav mala psychická záťaž, ktorú mnohí znášali pri strate živobytia. Tak či onak, veľkú časť týchto úmrtí môžeme považovať za sekundárny vplyv pandémie.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame