Komentáre a názory 11. november 2015

Keby bolo keby: Kto by bol lepší premiér, Figeľ alebo Procházka?

Jaroslav Daniška
Jaroslav Daniška
Predstavme si malý zázrak: Krátko pred voľbami vypukne korupčný škandál, ktorý poškodí Smer a večer 5. marca sa ukáže, že väčšinu majú opozičné strany.
Predstavme si malý zázrak: Krátko pred voľbami vypukne korupčný škandál, ktorý poškodí Smer a večer 5. marca sa ukáže, že väčšinu majú opozičné strany.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jaroslav Daniška

Keby bolo keby: Kto by bol lepší premiér, Figeľ alebo Procházka?

Samozrejme, ani to nemusí viesť k vytvoreniu koaličnej vlády bez Smeru, ale v tejto glose špekulujeme, takže: Ak by bol korupčný škandál taký veľký, že by nikto s Robertom Ficom vládnuť nechcel, SNS by sa do parlamentu nedostala a vznikla by vláda pravicových a maďarských strán, kto by bol lepší premiér, Ján Figeľ alebo Radoslav Procházka?

Hoci obidvaja o poste premiéra nehovoria (prieskumy verejnej mienky im to nedovolia), v skutočnosti, keby bola situácia normálna, by sa pár mesiacov pred voľbami mali prezentovať ako kandidáti na premiérsky post. Tak si na chvíľku takú situáciu predstavme a položne si otázku: Akí by asi boli premiéri?

Vecnosť kontra politika

Niekoľko rozdielov udrie do očí na prvý pohľad. Dá sa očakávať, že premiér Procházka by sa oveľa viac vyjadroval do fungovania jednotlivých ministerstiev ako premiér Figeľ. Pripomínal by teda tak trochu Ivetu Radičovú a svoju autoritu by využíval (a súčasne vystavoval riziku) na časté usmerňovanie kolegov vo vláde.

Figeľ je v tomto zmysle stará škola. Myslí skôr stranícky, podobne ako kedysi Mikuláš Dzurinda alebo Robert Fico, a keby mal nejaký minister povedzme za Most škandál, tlačil by na Bugára, aby problém riešil. Tento rozdiel je daný už tým, že Procházka myslí viac odborne a vecne, dokáže mať vlastný názor na celý rad otázok, prípadne si ho rýchlo urobiť, zatiaľ čo Figeľ myslí skôr politicky a zodpovednosť odvodzuje od politického mandátu. Dôležitejšia ako odborná diskusia s konkrétnym ministrom by pre neho bola diskusia na koaličnej rade.

Figeľ myslí skôr stranícky, podobne ako kedysi Mikuláš Dzurinda, a keby mal nejaký minister povedzme za Most škandál, tlačil by na Bugára, aby problém riešil.Zdieľať

S tým súvisí aj odvrátená strana týchto kvalít. Voči Figeľovi by boli ambicióznejší ministri častejšie kritickí, aby oslabovali jeho autoritu. Pri Procházkovi by čakali na jeho chybu a o to tvrdšie potom udreli. Ak by si Procházka nedal pozor, zbytočne vysoká angažovanosť by tiež – z logiky veci – viedla k vyšiemu počtu chýb. Pričom vo vláde by to už nefungovalo tak ako v strane, tam ho povestní „chalani“ vždy v podstate poslúchli (alebo odišli), vo vláde by však stranícki rivali postupovali inak.

Faktor Matovič

Kto by dokázal lepšie zvládnuť Matoviča? Každému je jasné, že Igor Matovič by bol koaličný partner, ktorý by bol vypočítateľný iba ak svojou nevypočítateľnosťou. Ak by chcel byť minister, musel by sa ním stať. A to by pre budúceho pravicového premiéra bol najsilnejší tromf. Matovič by mal totiž osobnú zodpovednosť, čo je na rozdiel od politizovania v parlamente merateľná vec, a teda svoje správanie by tomu musel podriadiť, prehnanú kritiku napríklad obmedziť.

Dá sa očakávať, že konflikt Igora Matoviča s premiérom Procházkom by bol omnoho otvorenejší ako jeho obdoba s premiérom Figeľom. Už kvôli pamätnej nahrávke o financovaní prezidentskej kampane, ale nielen kvôli tomu. Voliči Igora Matoviča a Rada Procházku sa v minulosti čiastočne prekrývali a niektorí poslanci Obyčajných ľudí s Procházkom aj otvorene sympatizovali, preto by bol takýto konflikt v záujme Igora Matoviča a jeho strany.

Dá sa očakávať, že konflikt Igora Matoviča s premiérom Procházkom by bol omnoho otvorenejší ako jeho obdoba s premiérom Figeľom. Už kvôli pamätnej nahrávke o financovaní prezidentskej kampane.Zdieľať

Figeľ by bol trpezlivejší a Matovič voči nemu opatrnejší. Matovič by celkom určite Figeľovu autoritu z času na čas oslaboval, pred otvoreným konfliktom by však uprednostňoval aktivitu svojich kresťanských poslancov, ktorí by znervózňovali KDH na ich voličskom území. A keby sa naskytlo čo i len malé podozrenie z korupcie v radoch KDH, nezaváhal by a využil priazeň médií na priamy útok na premiéra a jeho stranu.

Diskusia s Ficom

A napokon, tretia profilová téma: ako by vyzerala koexistencia, či ak chcete konfrontácia budúceho premiéra s vodcom opozície Robertom Ficom? Je jasné, že ak by vznikla pravicová vláda, bola by to koalícia s tesnou väčšinou, opozícia by teda bola silná a jednotná. Každý prejav nejednoty by vládu oslaboval, azda až smrteľne. Rado Procházka by pravdepodobne dokázal na Roberta Fica lepšie mediálne reagovať, v diskusii jeden na jedného by pred ním mal Fico väčší rešpekt, už pre schopnosť pohotovo reagovať. Procházka by však mal slabé miesto (financovanie prezidentskej kampane), čo by poslanec Fico vedel využiť. Aj keď kvôli inej nahrávke z minulosti by musel byť opatrný.

Naopak, Ján Figeľ by asi najviac získal, keby použil Ficovu vlastnú taktiku a priamej konfrontácii s lídrom opozície sa vyhýbal. Naopak, na komunikáciu s opozičným Smerom by využíval tlačovky, kde by mohol spolu s ministrom vnútra či dopravy informovať o analýze niektorých trendov z obdobia Ficovej vlády. Vážnejšie však je, že či už by bol premiérom Figeľ alebo Procházka, pred verejnosťou by boli len takí silní ako ich najslabšie miesto v koalícií.

Keď si to človek predstaví čo i len v teoretickej rovine, nečuduje sa, že pravicovej vláde dnes neveria nielen pravicoví voliči, ale ani pravicoví politici.

Foto: TASR/Martin Baumann

 

 

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0