Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
11. január 2021

Koronavírus

Vakcín je málo, treba zmeniť očkovaciu stratégiu

Starší ľudia sa na rad dostanú neskôr, ich prednostná vakcinácia by však mohla výrazne znížiť zaťaženosť nemocníc. 

Vakcín je málo, treba zmeniť očkovaciu stratégiu

FOTO TASR/AP

Ešte skôr ako bola vyvinutá prvá vakcína na nový koronavírus, sa rôzne zdravotnícke organizácie, ako aj vedci po celom svete snažili prísť na to, ako celú vakcináciu zrealizovať tak, aby bola v boji s pandémiou čo najefektívnejšia. A aby znížila nápor na nemocnice a počet obetí. 

Od začiatku bolo totiž jasné, že očkovacích látok bude najprv málo a nedostane sa tak na každého. Komu teda vakcínu dať, aby to malo čo najväčší epidemiologický a spoločenský efekt? 

Medzitým už prvé očkovacie látky prišli a každý štát zvolil svoju vlastnú stratégiu. Slovensko však má oproti iným krajinám jednu zásadnú odlišnosť, ktorá môže podľa odborníkov efektivitu stratégie znížiť. Zároveň posledné dni ukazujú, že vakcín je naozaj málo. Problém je v tom, že najviac ohrozené skupiny, teda starší ľudia, nie sú uprednostnení v prvej fáze očkovania. 

Minister zdravotníctva Marek Krajčí včera na svojom facebooku po prvýkrát uviedol konkrétne čísla, v januári tak dostaneme iba 250-tisíc dávok, a keďže každý pacient musí dostať dve dávky, zaočkovať budeme môcť za prvý mesiac iba 125-tisíc ľudí. 

K vakcinácii sa vyjadril tento víkend aj premiér Igor Matovič a v relácii V politike na TA3 uviedol, že za pol roka by mohla byť zaočkovaná asi polovica obyvateľstva. Ak však vakcíny budú prichádzať v takých malých množstvách ako tento mesiac, na konci júna môže byť zaočkovaných maximálne 750-tisíc ľudí, čo je asi 20 percent z obyvateľstva nad 16 rokov. 

To, že očkovanie na Slovensku napreduje pomaly, dokazujú aj štatistiky. Sme na tom síce podobne ako niektorí naši susedia, zaostávame však nielen za Nemeckom či Veľkou Britániou, ale aj za Poľskom či dokonca Rumunskom. 

Ako pomôcť nemocniciam? Očkovaním

Nemocnice sa zároveň plnia covidovými pacientmi a mnohé už teraz pracujú na hranici svojich možností. Aktuálne je kvôli novému koronavírusu 3300 hospitalizovaných. Zlú situáciu ilustruje aj fakt, že fakultné nemocnice v Nitre aj v Trnave si museli prenajať externé chladiace boxy, pretože úmrtnosť sa tak zvýšila, že bežné kapacity už nepostačujú. 

Ako pred časom pre Postoj povedal lekár a šéf lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský, kolaps nemocníc, o ktorého možnom príchode sa dlho rozprávalo, sa prejavuje práve takto. Nemocnice fungujú ďalej, no počet úmrtí sa rapídne zvýši, pretože pacientom nedokážu poskytnúť zdravotnú starostlivosť, ktorú by potrebovali. 

Samotný minister zdravotníctva Marek Krajčí zároveň priznal, že situácia sa bude ešte zhoršovať a už onedlho môžu byť veľké problémy v Banskej Bystrici a Košiciach. 

V takejto situácii je životne dôležité, aby sa podarilo znížiť počet pacientov s vážnym priebehom ochorenia. To sa dá dosiahnuť lockdownom, nie však tým slovenským, ale takým, ako mali napríklad na jar v Španielsku, keď bolo zakázané vyjsť na ulicu a dodržiavanie zákazu kontrolovali policajné hliadky. 

Existuje však aj iný spôsob a tým je vakcinácia. Vďaka nej ľudia jednoducho neochorejú a nemusia teda ísť ani do nemocnice. Keďže však máme vakcín málo, logicky by sme mali najprv zaočkovať tých, ktorí majú najväčšie riziko ťažkého priebehu covidu. 

To, o akú skupinu ide, nie je vôbec ťažké zistiť, stačí sa pozrieť na čísla o úmrtiach spôsobených covidom.

 

Prednosť treba dať starším

Je dávno známe, že najohrozenejšou skupinou sú starší ľudia, a práve oni by sa teda k očkovaniu mali dostať čo najskôr. 

Presne to odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia. V prípade masívneho šírenia infekcie a nedostatku vakcín je podľa organizácie potrebné čo najrýchlejšie zaočkovať kritických zdravotníckych pracovníkov a súbežne s nimi alebo hneď po nich starších obyvateľov. 

V nasledujúcej fáze by podľa ich odporúčaní mali byť zaočkované ďalšie skupiny starších obyvateľov, rizikoví obyvatelia a socioekonomické skupiny, ktoré majú vysoké riziko ťažkého priebehu. 

Inzercia

Následne by mali prísť na rad učitelia, policajti a ďalší zamestnanci kritickej infraštruktúry či vládni predstavitelia. V tomto bode by mali byť zaočkovaní aj zdravotníci, ktorí majú nízke alebo stredné riziko toho, že sa nakazia, a zároveň skupiny, pri ktorých je nemožné, aby dodržiavali sociálne odstupy, čo sú napríklad bezdomovci alebo väzni. 

Veľká Británia, ktorá už zaočkovala takmer dva milióny obyvateľov, sa na staršie obyvateľstvo sústredila na maximum. V prvej fáze okrem zdravotníkov v nemocniciach očkovala aj obyvateľov a pracovníkov domovov sociálnych služieb. 

Ako totiž ukazuje model Európskeho centra na kontrolu chorôb, ak by sme zaočkovali iba ľudí nad 80 rokov, predišli by sme 43 percentám úmrtí. Ak by sa skupina rozšírila na všetkých obyvateľov nad 60 rokov, úmrtia by sa znížili o 90 percent. 

Slovensko však pri zostavovaní očkovacieho plánu zvolilo inú stratégiu. 

V prvej fáze budú zaočkovaní nielen zdravotníci vystavení priamemu kontaktu s pacientmi chorými na covid, ale aj všetci zdravotníci pracujúci s pacientmi a dokonca aj tí, čo s pacientmi neprichádzajú do kontaktu. 

Taktiež sa v tejto fáze dostanú na rad študenti, ktorí počas svojho štúdia prichádzajú do kontaktu s pacientmi. Zaočkovaní budú aj pracovníci domovov sociálnych služieb, nie však ich obyvatelia. V prvej fáze, ešte pred očkovaním seniorov, sa na rad dostanú aj zamestnanci kritickej infraštruktúry, policajti, vojaci, ako aj hasiči. 

Na starších ľudí, ktorých vo veľkej väčšine krajín očkujú medzi prvými, príde rad až v druhej fáze, spolu s ľuďmi, ktorí majú chronické ochorenia.

Riziko vojakov a policajtov nie je také veľké

Tento postup zožal vlnu kritiky od odborníkov a so zhoršujúcou sa pandemickou situáciou je čoraz pálčivejšia. Správne nastavenie očkovacej stratégie a zameranie sa na staršie obyvateľstvo je rozhodujúce aj podľa Visolajského. „Je to ľahko dosiahnuteľný cieľ, zachránili by sme životy a odľahčilo by to aj nemocnice,“ hovorí pre Postoj. 

Štúdia publikovaná v odbornom časopise British Medical Journal, na ktorú na svojom facebooku upozornil analytik Martin Šuster, zároveň dokazuje, že riziko vážneho priebehu je v prípade policajtov či vojakov pomerne nízke. Ide totiž predovšetkým o relatívne mladých a silných ľudí, ktorí covid zväčša prekonajú bez väčších problémov.

V zákulisí sa už o možných zmenách v Národnej očkovacej stratégii, ktorá bola schválená v decembri, hovorí, ministerstvo zdravotníctva však zatiaľ nič nepotvrdilo. 

No aj keď k zmenám v stratégii dôjde, bude potrebné prekopať celý distribučný plán. Policajtov a vojakov je dokopy okolo 35-tisíc, ľudí nad 80 rokov je však podľa údajov Štatistického úradu za rok 2019 takmer 185-tisíc, čo je značne vyššie číslo. 

Títo ľudia zároveň žijú roztrúsení po celom Slovensku, často na dedinách, kam medzimestský autobus zájde iba občas. No a očakávať od 85-ročnej babičky, že precestuje stovku kilometrov kvôli očkovaniu, zrejme nie je veľmi reálne. Zatiaľ sa totiž očkuje iba na pár miestach. 

Stratégia však obsahuje aj plán zriadenia mobilného tímu, ktorý by mal zabezpečiť očkovanie pre imobilných pacientov zahrnutých v druhej fáze. Možno by takýchto tímov mohlo byť viacero. Začať by sa vlastne mohlo očkovaním v domovoch sociálnych služieb, ktoré sú plné rizikových občanov. 

Nejde o to, že by niekto nechcel, aby boli vojaci či policajti, ktorí sú určite vystavení väčšiemu riziku ako bežný občan, očkovaní. No v momentoch, keď máme málo vakcín a kolabujúce nemocnice, je potrebné uprednostniť ten postup, ktorý situáciu čo najskôr zlepší. 

Správna stratégia v konečnom dôsledku zachráni množstvo ľudských životov, a to priamo aj nepriamo. Ak zaočkujeme skupinu ľudí, ktorí zvyknú mať ťažší priebeh a ktorí vo veľkej miere plnia nemocnice, nezachránime iba ich, ale aj ostatných ľudí, ktorým vďaka tomu bude môcť byť poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva