Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Film Spoločnosť
09. január 2021

Klasické rozprávky

Ach, tí bezbožní Česi!

Máme za sebou rozprávkové televízne obdobie a všelikto už nechce istý čas o rozprávkach ani počuť.

Ach, tí bezbožní Česi!

Ale predsa len sa ešte kratučko vráťme k tomuto žánru, a najmä k českým rozprávkam, ktoré majú špičkovú kvalitu a ostávajú preto stále v našej vianočnej klasike. Spomeňme Pyšnú princeznú, Soľ nad zlato, Princeznú so zlatou hviezdou na čele či Tri oriešky pre Popolušku.

K tejto klasike patrí už aj rozprávka o nešikovnom a trochu spupnom anjelovi, ktorý musí ísť k ľuďom a dole na zemi zažíva rôzne veci – Anjel Pána (2005) a pokračovanie Anjel Pána 2 (2016). V prípade druhej časti, tej kontroverznejšej, bol, mimochodom, koproducentom aj náš RTVS.

Za hanobenie kresťanských symbolov a pohoršovanie veriacich bol režisér predvolaný pred cirkevný súd Arcidiecézy pražskej. Zdieľať

Niektorí kritici oba diely označujú ako „katolícke rozprávky“, a niektorí tieto rozprávky aj poradne zvozili. Napríklad český Reflex o prvom Anjelovi Pánovi kruto napísal, že „film neobsahuje jedinú vtipnú scénu a jediný vtipný dialóg".

Ale aj u niektorých ortodoxnejších katolíkov vzbudili filmy pobúrenie. Niektoré kresťanské weby návštevu filmu ani neodporúčali.

V tých rozprávkach je totiž veľa takého českého humoru, ktorý sa nezastaví pred ničím. A ak ste presvedčení, že o veciach neba nemožno žartovať, že sa to nepatrí a že je to nekresťanské, tak je lepšie sa filmu vyhnúť.

Režisér Jiří Strach (47) si zažil s oboma rozprávkami všeličo. Vraj mal byť za hanobenie kresťanských symbolov a pohoršovanie veriacich predvolaný dokonca pred metropolitný cirkevný súd Arcidiecézy pražskej. (Ale ako ma upozornil jeden čitateľ, išlo skôr o úspešne šírenú správu recesistu, a nie o pravdivú udalosť.)

Napriek tomu všetkému mali filmy úspech. Napríklad na dvojku prišlo do kín neuveriteľných 1 300 000 divákov. A jedným z nich bol aj kardinál Duka. 

Jiří Strach je praktizujúci katolík a kardinál Duka sa s ním občas radí. Aj toto Strachovi tí, ktorým kardinál Duka prekáža, občas vyhadzujú na oči. Strach v médiách sebavedomo obhajuje svoju povinnosť byť lojálny k arcibiskupovi pražskému, bez ohľadu kto na tomto stolci sedí.

Prvý diel Anjel Pána mu pomáhal promovať ešte arcibiskup Miloslav Vlk. Druhý diel verejne podporil kardinál Duka, ktorý dokonca osobne prišiel aj na uvádzanie DVD s Anjel Pána 2 a ocenil jeho láskavý nebeský humor.

Sú to síce veci už trochu staré, ale ako to všetko bolo, pripomenul nedávno v českom týždenníku Reflex režisér filmu Jiří Strach. (Reflex pri tejto príležitosti uznal, že sa vo svojej prvej krutej recenzii k Anjel Pána pred rokmi bol trochu vedľa.)

Mimochodom, na obálke Reflexu je Jiří Strach odfotený s krížikom na saku, zopätými rukami a pátričkami okolo dlaní (a v rozhovore často cituje Bibliu). A nie je to vôbec karikatúra. A nie je to ani svätuškárske, je to tak zdravo drzé a sebavedomé.

 Režisér v rozhovore vysvetľuje, ako to teda bolo s kardinálom Dukom a jeho názorom na rozprávku:

„Keď som dokončil Anjel Pána dvojku, pozval som kardinála Duku do kina Mat na takú súkromnú predpremiéru. Bol som nervózny. Sedel v ôsmom rade, ja som naňho pozeral cez škáročku. A keď prišla scéna s Bohdalkou, ako absolvuje skúšku pri nebeskej bráne, uvidel som, ako sa to jeho prelátske brucho s krížom trasie smiechom. A keď vyliezol z kina, hovorí mi: ,Jednu věc bych vám vytkl, Jiří. Tu scénu s pokálením Duchem svatým. Tak to už na mě bylo moc. Ale pak jsem o tom přemýšlel a vzpomněl jsem si, že když jsme volili papeže Františka, seděl jsem v Sixtínské kapli shodou okolností vedle kardinála, který je zároveň kunsthistorikem. A on mi během konkláve vyprávěl o freskách nad námi. Je tam jedna malba, kdy pán Bůh vyhání z ráje Adama a Evu, ktorá je namalovaná tak, že Bůh vystrkuje na Adama a Evu nahou zadnici. A tak si říkám: Když si to mohl dovolit Michelangelo, proč ne nějakej náš malej Strach...‘“

Akoby sa rozmarnému princovi nedarilo dlho dospieť či spamätať sa zo svojej krásy a slávy. Zdieľať

A keď sme už pri tých rozprávkach. Ešte jeden postreh.

Samozrejme, najväčším klenotom vianočnej rozprávkovej série je stále fenomenálna rozprávka Tri oriešky pre Popolušku.

Aj kvôli tejto rozprávke sa vždy pred Vianocami píše v bulvári o hlavných predstaviteľoch Popolušky – teda aj o tom, ako sa vyvíjal súkromný život po natočení filmu.

Pavel Trávniček, ktorý bol idolom mnohých generácií žien, hojne zlyhával, aj ako manžel, aj ako otec. Má za sebou veľa rôznych vzťahov a trikrát sa ženil. Prvé dve manželstvá trvali krátko a jeho bývalé partnerky sa sťažovali, že sa nestaral ani o deti, ktoré splodil. S terajšou mladou manželkou má prelietavý sedemdesiatnik malého syna.

Akoby sa rozmarnému princovi nedarilo dlho dospieť či spamätať sa zo svojej krásy a slávy. Ani medzi hereckou partiou nemá príliš dobré meno, vyzerá to tak, že viac ako rozvíjanie svojho talentu naháňal všelijaké kšeftíky a krásne ženy.

O Libuši Šafránkovej sa toho v bulvári až tak veľa nepíše. S Josefom Abrhámom sú manželmi už 44 rokov. Akurát sa občas pripomenie prastará historka, že Abrhám kedysi žil s Naďou Urbánkovou. No ale pôvabná Popoluška si ho od nej odvábila a dokonca ho – na rozdiel od populárnej speváčky – dostala aj pred oltár. A potom už bulvár príliš v prípade Popolušky nemal ani veľmi o čom písať.

Akoby potom viedla už len taký nudný život, ktorý sa k slávnej herečke ani veľmi nehodí. Hrala síce aj neskôr v kvalitných filmoch či v divadle, ale na bulvár toho veľa nebolo.

Na meno Libuše Šafránkovej som však nedávno narazila v jednej knihe, a to v súvislosti, ktorá ma naozaj prekvapila.

Inzercia

Išlo o knihu básnika Milana Ohniska, ktorú urobil o jednej z najvýraznejších českých televíznych moderátoriek – o Daniele Drtinovej.

Je to knižný rozhovor so samotnou Drtinovou a potom aj s ľuďmi, ktorí sú jej blízki.

Rešpektovaná Drtinová robila v Českej televízii dlhé roky rozhovory najmä s politikmi, ktorí sa jej báli. Ísť na rozhovor k Drtinovej a nepohorieť tam – to sa považovalo za veľké víťazstvo.

Niektorých usvedčila zo lží v priamom prenose. Neskôr stála na čele vzbury proti politickým zásahom do nezávislosti verejnoprávnej televízie (celá vec sa však ukázala veľmi spornou, pretože poslúžila najmä politickému boju).

Dnes je Drtinová jednou z hlavných tvárí internetovej televízie DVTV.

A čo s tým má Šafránková? Vydržte.

Drtinová v knihe hovorí veľa o televíznej žurnalistike, o politikoch, reflektuje aj vzburu v Českej televízii, no ale hovorí aj o svojom zvláštnom spirituálnom živote.

Pochádza z ateistickej rodiny, kde boli komplikované rodinné vzťahy a rôzne temné záležitosti v pozadí. Sama postupne dospievala k zisteniu: „Primárny je svet ducha a hmota je len odvodená. Začala som nadobúdať zvláštnu istotu a z nej čerpať určitý druh moci a sily.“

Ale zároveň sa tej sily začala aj báť, aby ju nepoužívala na ovládanie ľudí, cítila v sebe magnetizmus, na ktorý ľudia reagovali, a vedela, že by vďaka tomu mohla ľudí ľahko manipulovať. „Uvedomovala som si, že môžem všeličo, a bola som tým pokúšaná. V podstate ide o rozdiel medzi tým, čo sa nazýva mágiou a mystikou. ,Mágovia‘ sa nečistou silou vďaka svojim zvláštnym schopnostiam snažia získať všetko pre seba a manipulujú okolím. Na poli mystiky to, naopak, meníš vo vyšší úžitok. A okoliu slúžiš.“

Stretnutie tých dvoch žien má priam mystický charakter, akoby to vymyslel rovno Paulo Coelho. Zdieľať

No a akú rolu v tom všetkom hrá Popoluška alias Libuša Šafránková? Daniela Drtinová prežila hlbokú psychospirituálnu krízu, v ktorej zažila rôzne paranormálne skúsenosti (viac o tom, čo to je psychospirituálna kríza, v jej rozhovore so psychoterapeutom Alanom Jarkovský na DVTV).

V tom ťažkom období zažila „absolútne zlomové a fatálne stretnutie“ s Libušou Šafránkovou. Bolo to koncom roku 2003. V septembri 2004 už bola Daniela Drtinová pokrstená.

Stretnutie tých dvoch žien má priam mystický charakter, akoby to vymyslel rovno Paulo Coelho. To, že má Drtinová vyhľadať pomoc práve u Šafránkovej, sa moderátorka dozvedela vo sne. Herečku pritom poznala iba z jedného zbežného stretnutia kdesi na chodbe televízneho štúdia.

Ale ten sen ju tlačil do toho, aby jej zavolala. A tak to urobila, predstavila sa jej a povedala jej o svojom sne. Šafránková vraj vôbec nebola prekvapená. Trávili potom spolu veľa času, rozoberali snové symboly a spolu zistili, že znamenali „nerozbalenú“ kresťanskú mystickú cestu.

Šafránková doviedla moderátorku aj k tomu, aby sa na katolíckej fare začala pripravovať na krst. Drtinová mala vtedy 33 rokov. A po ňom ju Šafránková doviedla aj k birmovke vo františkánskej farnosti. Odvtedy môžete vidieť Drtinovú každú sobotu v pražskom Kostole sv. Ignáca pri čítaní jedného z liturgických textov.

Ale reťaz išla ďalej. Drtinová potom bola kmotrou pri krste svojmu kolegovi z DVTV Janovi Rozkošnému, autorovi projektu DVTV, ktorý je považovaný v Česku za priekopníka internetovej televízie.

No a potom hovorme ešte niečo o tých bezbožných Čechoch!

Vedia oni aj riadne prekvapiť.

 

 

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame