Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
08. január 2021

Čo je nové o korone

Ako používať Ag testy, ďalší výskum britského vírusu a imunitná pamäť

Pandémiu môžeme potlačiť len so správnymi informáciami. Podstatné sú pre vedcov, pre úrady, ale aj pre imunitný systém.

Ako používať Ag testy, ďalší výskum britského vírusu a imunitná pamäť

Ilustračné FOTO TASR/AP

Už niekoľko týždňov je predmetom intenzívneho záujmu výskumníkov zmutovaný variant koronavírusu, ktorý sa rozšíril z Veľkej Británie. Ďalšie analýzy potvrdzujú, že je omnoho infekčnejší ako doterajšia forma. Vedci z Imperial College v Londýne preskúmali asi 2000 vzoriek novej formy koronavírusu zozbieraných medzi októbrom a decembrom 2020 a analyzovali tiež približne 275-tisíc testov, ktoré sa v krajine urobili koncom minulého roka. Z ich zistení vyplýva, že je nová forma asi o 50 percent infekčnejšia. Zaujímavým zistením bol aj fakt, že hoci sa opatreniami, ktoré prijímala britská vláda, podarilo spomaliť šírenie pôvodnej nákazy, prípadov infekcie novým typom pribúdalo.

Ďalší výskumný tím z London School of Hygiene and Tropical Medicine podobnou analýzou zistil, že nový variant je o 56 percent infekčnejší. Počas výskumu však nenašli žiaden dôkaz, že by nová zmutovaná forma spôsobovala závažnejší priebeh ochorenia COVID-19.

V čom sú antigénové testy lepšie ako PCR

Aj antigénové testy, ktoré sú v porovnaní s PCR testami menej presné, dokážu teoreticky spomaliť šírenie nákazy v populácii. V San Franciscu testovali 3300 dobrovoľníkov oboma typmi testov. Antigénový test potvrdil pozitivitu u 89 percent z 237 ľudí, ktorí mali pozitívny PCR test, a potvrdil všetkých, ktorý mali v tele vysokú hladinu vírusu. PCR testy nepotvrdili pozitivitu u jedného percenta pozitívne testovaných antigénovými testami.

Protiepidemický účinok rýchlych Ag testov spočíva podľa výskumu v tom, že testovaní sa výsledok dozvedia do dvoch hodín a vzápätí dostanú odporúčanie, aby zostali v osobnej karanténe. Vírus sa tak od nich šíri menej ako od ľudí, ktorí čakajú na výsledok PCR testu dva až štyri dni. To všetko, samozrejme, platí v teoretickej rovine za predpokladu, že pozitívne testovaní naozaj karanténu dodržia a minimalizujú riziko šírenia na ďalších ľudí obmedzením svojho pohybu a kontaktov.

Očkovanie pomáha už po prvej dávke

Vakcína na báze mRNA dokáže výrazne zvýšiť ochranu organizmu už do dvoch týždňov po podaní prvej dávky. Po tom, čo vakcína od spoločnosti Moderna získala povolenie amerických úradov, viacero výskumných tímov zverejnilo svoje zistenia zo skúmania tejto vakcíny. Do pokusu bolo zapojených viac ako 30-tisíc dobrovoľníkov. Polovica z nich dostala dve dávky vakcíny a polovica dve dávky placeba v časovom odstupe 28 dní.

Vakcína mala 94-percentnú účinnosť voči symptomatickému ochoreniu COVID-19 a zistenia naznačujú, že už po prvej dávke dokáže poskytnúť ochranu proti asymptomatickému ochoreniu. 30 účastníkov štúdie ochorelo na COVID-19 a malo ťažký priebeh. Všetci však boli zo skupiny, ktorá dostávala placebo.

Asi polovica dobrovoľníkov, ktorí dostali vakcínu, mala po druhej dávke vedľajšie účinky, ako napríklad bolesti hlavy. Závažné vedľajšie účinky boli zriedkavé a vyskytovali sa rovnako často v skupine s placebom ako v skupine s očkovacou látkou. 

Informácie, ktoré nás môžu ochrániť

Už viackrát sme na tomto mieste písali o tom, ako môžu informačné technológie pomôcť pri zvládaní pandémie a znižovať riziko šírenia vírusu. Existuje aj viacero aplikácií, ktoré ich používateľom dokážu vyrátať riziko nákazy podľa činnosti, ktorej sa chcú venovať, miesta a času, kde to chcú robiť, a aj s koľkými ľuďmi sa prípadne plánujú stretnúť.

Tieto aplikácie vychádzajú z aktuálnych informácií o tom, ako sa vyvíja epidemiologická situácia v danom mieste a čase, v ktorom sa človek nachádza a plánuje sa venovať konkrétnej aktivite. Viaceré do svojich modelov zahŕňajú aj používateľské správanie, napríklad dodržiavanie základných hygienických opatrení, ako je pravidelné umývanie rúk či nosenie rúška na verejnosti či v interiéri. Niektoré počítajú aj so zdravotným stavom používateľa, teda či trpí nejakou inou akútnou alebo chronickou chorobou, ktorá môže zvýšiť riziko nákazy a ťažkého priebehu ochorenia. Dokážu napríklad odhadnúť, či je v danom mieste a čase bezpečné ísť cvičiť do fitnescentra alebo radšej zvoliť športovú aktivitu v parku či voľnej prírode a minimalizovať riziko, že sa človek stretne s nakazeným.

Inzercia

Aj pre takéto služby, ktoré pomáhajú systémom verejného zdravotníctva, je dôležité, aby zodpovedné úrady zverejňovali a online zdieľali aktuálne informácie o vývoji epidemiologickej situácie v tom-ktorom regióne či meste. Úspešnosť ochrany závisí aj od samotných používateľov takýchto aplikácií. Ak sa niekto necíti zdravotne v poriadku (a nemusí ísť len o nákazu koronavírusom), nemal by v záujme svojom aj ostatných riskovať účasťou na akýchkoľvek podujatiach či osobných stretnutiach a mal by kontaktovať svojho lekára.

Online veda

Obmedzenie cestovania podľa viacerých zistení prinieslo zlepšenie životného prostredia, najmä v kvalite ovzdušia. Známe sú satelitné snímky z jari, ktoré napríklad nad Čínou či Európou ukazovali, že zastavenie alebo výrazné obmedzenie leteckej dopravy a karanténne opatrenia, ktoré znížili automobilovú dopravu, výrazne „vyčistili“ vzduch, najmä od oxidov dusíka.

Pre vedcov však tieto opatrenia znamenali nielen obmedzenie terénneho výskumu v niektorých vedných odboroch, ale aj možnosti medzinárodných vedeckých a medicínskych kongresov, na ktorých každoročne dochádza k prezentácii a diskusii o najnovších vedeckých poznatkoch a postupoch v liečbe rôznych chorôb.

Pozitívom uplynulého roka bolo, že účasť na virtuálnych medicínskych konferenciách narástla oproti tomu, keď na lekársky kongres museli lekári fyzicky pricestovať. Najmä vďaka tomu, že sa mohli zapojiť aj lekári z chudobnejších krajín, ktorí v minulých rokoch nemali dosť prostriedkov, aby sa na kongresoch zúčastnili. To vytvára potenciál väčšieho rozšírenia najnovších poznatkov.

Negatívom je však to, že sa väčšina účastníkov virtuálnych konferencií sústreďuje na tzv. horúcu vedu – teda zistenia, ktoré sa týkajú najmä pandémie. Mimo záujmu tak ostávajú poznatky v iných odvetviach, ktoré sú pre pokrok v medicíne rovnako dôležité. Chýba však aj priamy kontakt. Prednášky na virtuálnych konferenciách sú viac oficiálne a moderované, v časoch klasických kongresov však debaty medzi odborníkmi prebiehali aj mimo oficiálnych panelov v uvoľnenejšej atmosfére.

Koľko si imunita pamätá?

Imunitná pamäť organizmu po prekonaní ochorenia COVID-19 sa pri rôznych typoch imunitných buniek líši. Najnovšie poznatky hovoria o intervale od troch do ôsmich mesiacov. Táto štúdia sa zamerala na porovnanie pamäťových B buniek, CD4+ T buniek a CD8+ T buniek. Vedci sledovali ich stav od nákazy počas obdobia ôsmich mesiacov v 254 vzorkách zo 188 prípadov ochorenia.

Pamäťové B bunky špecifické pre proteín Spike alebo RBD boli detegované takmer vo všetkých prípadoch COVID-19 bez zjavného polčasu rozpadu 5 až 8 mesiacov po infekcii. Pri T bunkách bol zaznamenaný polčas rozpadu 3 až 5 mesiacov.

Podľa štúdie by sa ďalší výskum mal zamerať na prispôsobenie vakcín, ktoré by viac stabilizovali pamäťové bunky imunitného systému a aktivovali ich už v horných dýchacích cestách a ústnej dutine, čo by mohlo viesť k priebehu COVID-19 na úrovni bežného prechladnutia.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame