Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
08. január 2021

Svet v kocke

Pokúsil sa Donald Trump v stredu o puč?

V novej rubrike hodnotia autori Postoja významné udalosti týždňa.

Pokúsil sa Donald Trump v stredu o puč?

Stúpenci amerického prezidenta Donalda Trumpa v okolí budovy Kapitolu vo Washingtone 6. januára 2021. Foto TASR/AP

Každý piatok dopoludnia budeme na tomto mieste prinášať komentovaný prehľad udalostí zo zahraničia. Podieľať sa na ňom budú viacerí autori Postoja, dnes píšu Martin Hanus o Kapitole a Trumpovi, Christian Heitmann o očkovaní v Izraeli, Jozef Majchrák o poľskom škandále a Lukáš Krivošík o správe zo sveta bulváru. 

USA: Narcis porazil sám seba

Za normálnych okolností by bolo jednou zo správ týždňa, že demokrati po víťaznom druhom volebnom kole v Georgii získali senát, a tak sa bude nastupujúcemu americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi vládnuť ľahšie.

Ale všetko prekryli v stredu útok Trumpových demonštrantov na Kapitol, evakuácia kongresmanov, streľba, aktuálne päť mŕtvych vrátane policajta.

Morálna zodpovednosť dosluhujúceho prezidenta na scénach, ktoré moderná Amerika nezažila, je zjavná: už pred niekoľkými týždňami vyhlasoval, že počas schvaľovania výsledkov volieb v Kongrese, čo je inak formálny akt, to bude pred Kapitolom „divoké“, podnecoval dav pred Bielym domom sloganmi o ukradnutých voľbách, ktoré nikdy neuznajú, následne rozvášnený dav vyzval, aby tiahol pred Kapitol. A keď sa to celé vymklo a stovky demonštrantov vnikli do budovy, dosluhujúci prezident najskôr mlčal, potom vyzýval, aby zachovali pokoj a odišli domov. No ani v tej chvíli násilné vtrhnutie jasne neodsúdil, hovoril o patriotoch, ktorí sú právom nahnevaní, že im ukradli voľby.

Otázkou je, či to všetko bolo tragickým vyvrcholením povolebného divadla Donalda Trumpa, ktorý sa len nevie zmieriť s prehrou – a kampaňou o „ukradnutých voľbách“ potreboval nazbierať dostatok peňazí (čo sa mu medzi jeho zmobilizovanými voličmi výdatne darilo) na prezidentskú kampaň „Trump 2024“. Alebo či v tom bol ešte väčší kus bláznovstva a Trump si ako rozmarný rímsky cisár naozaj myslel, že popieraním reality v brutálne vystupňovanom finále presadí svoju vôľu.

Zdá sa, že platí z každého trochu.

Zjavne ide o osobnostnú poruchu, Trump opakovane nedokáže uznať výsledok volieb, v ktorých prehral. Keď ho pred piatimi rokmi v prezidentských primárkach v Iowe porazil jeho dnešný spojenec Ted Cruz, Trump tvrdil, že v skutočnosti vyhral on a Cruz voľby sfalšoval. Ešte aj po tom, čo v roku 2016 vďaka tesným rozdielom v niektorých štátoch porazil Hillary Clintonovú, napodiv nie Clintonová, ale on namietal, že voľby boli sfalšované – Trumpovi sa totiž nepáčilo, že síce zvíťazil v zbore voliteľov a stane sa tak prezidentom, ale demokratka získala celkovo v USA o tri milióny viac hlasov. Preto tvrdil, že milióny hlasov, napríklad v Kalifornii, boli sfalšované a viac Američanov volilo tak jeho, nie Clintonovú.

Trump teda aj po novembrovej porážke postupoval tak, ako mu káže jeho modus operandi. Tentoraz to však zašlo oveľa ďalej. V USA je vcelku normálne, že porazený žiada prepočítanie výsledku v obvodoch, kde to dopadlo tesne, alebo sa domáha nápravy na súde. Trump však spochybňoval všetko: aj výsledky v štátoch, kde boli rozdiely v prospech Bidena nezmazateľné, aj nepriaznivé rozhodnutia súdov, tak sa dostal i do konfliktu s konzervatívnym Najvyšším súdom. Namiesto ústupu svoj útok stupňoval: začiatkom januára chcel od štátneho sekretára v Georgii, aby mu našiel 11780 hlasov, ten namietal, že Trump má zlé čísla a oficiálne výsledky sú korektné.

Pred útokom na Kapitol Trump od viceprezidenta Mikea Penceho požadoval, aby zabránil vymenovaniu Bidena za prezidenta tým, že pri formálnom akte odmietne de facto zarátať volebné výsledky z tých štátov, ktoré Trump neuznáva. Trump ešte Penceovi verejne odkázal, že ak to nespraví, „už ho nebudem mať tak rád“.

Ak by sa na to Pence podujal, išlo by o bezprecedentný krok, ktorý by sa dal označiť aj ako pokus o volebný puč. Pence to okamžite odmietol s tým, že ešte žiaden viceprezident v amerických dejinách neurobil niečo takéto, na čo nemá žiadnu ústavnú autoritu. Trump tak ukázal, že keby všetko záviselo len od neho, nezastavil by sa pred žiadnou prekážkou. Na druhej strane, na skutočné zvrátenie volieb nemal silu, jednak preto, že v systéme bolo veľa poistiek, aj preto, že mnohí republikánski politici aj republikánmi nominovaní sudcovia sa vzopreli jeho vôli.

Od Trumpa, ktorý vnímal posledné mesiace len svoje záujmy a bolo mu ľahostajné, ako jeho povolebná kampaň škodí americkej demokracii a jej inštitúciám, ako aj vlastným republikánom, sa tak v závere znechutene odvracajú aj viacerí z tých najbližších spojencov.

Tento týždeň hanby tak azda prinesie americkým konzervatívcom aj niečo pozitívne: Trump prepálil svoj povolebný pochod natoľko, že svoju kampaň „Trump 2024“ už nebude schopný naštartovať ako kandidát republikánov. Tí konečne dostali šancu vymaniť sa z jeho tieňa a postupne nájsť niekoho, kto o štyri roky vyzve demokratov. Vzhľadom na to, čo Ameriku čaká pod vedením demokratov, je máločo dôležitejšie, než aby z republikánskych radov povstal nový dôveryhodný líder.

Izrael: 150 000 očkovaných denne

Covid-19 si zatiaľ vyžiadal v Izraeli 3500 obetí, v priebehu posledných 10 mesiacov sa nakazilo vyše 450 000 ľudí. Izrael patrí medzi najsilnejšie zasiahnuté štáty v regióne, no oproti iným štátom má podstatne nižšiu smrtnosť, menej než jedno percento prípadov.

Vďačí za to nielen kvalitnému zdravotníctvu, lepšej identifikácii nakazených, ale aj mimoriadnym opatreniam. Na jeseň spustil Izrael tvrdý lockdown, keď sa krajina doslova uzatvorila, počet nakazených išiel prudko nadol, Izraelčania opatrenia trochu uvoľnili, od decembra počet nakazených opäť stúpa, teraz presahuje deväťtisíc prípadov denne. Izraelská vláda sa preto opäť rozhodla sprísniť protipandemické opatrenia vrátane zatvorenia škôl.

Židovský štát však verí, že ide o posledný lockdown a konečne prichádza zlom. Vláda chce ako prvá na svete poraziť pandémiu tým, že do marca zaočkuje 5,5 milióna občanov, teda 60 percent z 9-miliónovej populácie. Už dnes, necelé tri týždne po začiatku očkovania proti Covidu, bolo podaných jeden a pol milióna dávok vakcíny, čo predstavuje na počet obyvateľov celosvetový rekord.

V najlepších dňoch zaočkovali vyše 150 000 (!) občanov denne, no kritici namietajú, že problémy sú na obzore. Podľa dát novín Haaretz počet vakcinácií začiatkom januára poklesol na 70 000 denne, oponenti premiéra Netanyahua sa domnievajú, že sa míňajú zásoby vakcíny. Ministerstvo zdravotníctva správy o nedostatku vakcíny popiera, no odmieta povedať, koľkými vakcínami ministerstvo disponuje.

Izraelské tempo je v každom prípade udivujúce, do konca januára majú dostať prvú dávku vakcíny dva milióny ľudí. Podľa Haaretz disponuje Izrael štyrmi miliónmi dávok vakcíny Biontech-Pfizer. Tieto vakcíny však vyžadujú podanie dvoch dávok, druhá polovica bude preto rezervovaná pre ľudí, ktorí už dostali prvú dávku. Ak bude Izrael ďalej očkovať priemerne stotisíc ľudí denne, prvá polovica vakcín sa minie o necelý týždeň.

Izrael tak očkovanie zatiaľ zvláda podstatne lepšie než hocijaký iný štát, profituje z niekoľkých faktorov – ako relatívne malý štát potrebuje len obmedzený počet vakcín a jeho malá rozloha uľahčuje distribúciu. Oproti európskym štátom tu boli aj ochotnejší si priplatiť si za jednu dávku vakcíny – kým Izrael za ňu zaplatil 30 dolárov, EÚ len 18 dolárov. Úspech si môže pripísať izraelská vláda aj za rýchlosť, keď stavila na účinnosť vakcíny skôr než iní hráči na trhu a objednala si ju už v septembri. Neodškriepiteľnú zásluhu má na tom aj Benjamin Netanyahu, ktorý sa o včasné získanie vakcíny osobne usiloval.

Poľsko: Ako sa celebrity predbehli v rade

U našich severných susedov spustili očkovanie proti Covid-19 podobne ako na Slovensku, už na konci decembra. Hneď v prvých dňoch tejto akcie už stihol vypuknúť aj pomerne veľký škandál.

Tak ako u nás, aj v Poľsku majú byť prvou očkovanou skupinou zdravotníci. Prednostne sa však k vakcíne dostalo aj niekoľko celebrít. Medzi nimi bývalý premiér, dnes europoslanec Leszek Miller, či herci Andrzej Seweryn a Krystyna Janda.

Inzercia

Celá aféra ma trochu nejasné pozadie. Varšavská lekárska univerzita hovorí, že nezávisle od vakcín pre zdravotníkov získala od štátnych hmotných rezerv aj istý počet dávok, ktoré bolo treba spotrebovať do konca roka. Tie vraj využila aj na zaočkovanie osemnástich známych osobností, ktoré majú očkovanie propagovať.

Problém je, že šéf štátnych hmotných rezerv tvrdí, že univerzita žiadne vakcíny navyše nedostala a už vôbec nie pre celebrity. Tiež platí, že napríklad taký Leszek Miller nie je dnes v Poľsku žiaden ťahák pre masy, ale politik, ktorého vláda mala svoju povesť dosť pošramotenú korupciou.

Zaočkované celebrity sa po medializácii okamžite ocitli pod spŕškou kritiky. Konanie Varšavskej lekárskej univerzity označil premiér Morawiecki za škandál a dotknuté známe osobnosti (väčšinou v dôchodkovom veku) si zo strany médií museli vypočuť aj obvinenia z toho, že sa stále nedokázali zbaviť komunistickej mentality. Keď na verejnosti síce radi hovoria o morálke, ale potom vždy vedia nájsť skratku k mäsu pod pultom.

Problém s očkovaním mimo poradia však mal aj jeden regionálny politik PiS. Vládna strana ho za toto predbiehanie v rade už vylúčila.

Na druhej strane, zaznievajú aj hlasy, že očkovanie celebrít je len bezvýznamnou aférkou a rozruch, ktorý sa okolo neho strhol, je dymovou clonou zakrývajúcou skutočný škandál – pomalé tempo očkovania.

Poľský prípad nám však v každom prípade ukazuje, že očkovanie proti Covid-19 má okrem zdravotného a logistického rozmeru aj aspekt spoločenskej solidarity. To v tejto citlivej dobe netreba podceňovať.

Zo sveta bulváru: Kanye a Kim sa rozvádzajú?

Bulvárnou správou týždňa boli špekulácie, že sa schyľuje k rozvodu rapera Kanyeho Westa a celebrity Kim Kardashianovej po šesťročnom manželstve a osemročnom vzťahu. Rodičia štvorice detí vo veku 1,5 až 7 rokov vraj navštevujú poradenstvo a žijú oddelene. Správy v bulvárnych médiách, odvolávajúcich sa na zdroje z okolia páru, sa rozchádzajú: Podľa niektorých Kim ešte o rozvod nepožiadala, podľa iných si však už najala právničku, ktorá rozbehne potrebné kroky...

Kanye West je svetoznámy raper, módny návrhár, podnikateľ, miliardár, provokatér a nekonvenčný umelec, ktorý v roku 2019 prekvapil informáciou, že spoznal Krista a stal sa kresťanom. To by nebolo až také výnimočné – ani medzi celebritami. No v októbri toho roka zverejnil aj album vlastných kresťanských piesní s názvom Jesus Is King. V televíznych talkshow svedčil o svojej viere, spustil tiež sériu náboženských nedeľných hudobných podujatí s názvom Sunday Service. Aj viaceré evanjelikálne osobnosti náboženského života v Spojených štátoch sa o týchto aktivitách vyjadrovali pozitívne a chceli, aby veriaci dali novému obrátenému životu Kanyeho Westa šancu a aby sa za neho modlili.

Kanye zabŕdol aj do politiky. Ešte v roku 2018 chválil Donalda Trumpa, ktorý ho prijal v Oválnej pracovni Bieleho domu. No vlani ohlásil raper svoju vlastnú prezidentskú kandidatúru. Málokto ju bral vážne, pretože sa do volieb zapojil, až keď už viaceré štáty mali po prihlasovacej lehote kandidátov. Navyše, v amerických prezidentských voľbách majú tradične šancu iba kandidáti oboch hlavných strán.

Zaujímavosťou však je, že si za spolukandidáta vybral kresťanského kazateľa a Kanyeho program bol otvorene pro-life. Získal napokon len 60-tisíc hlasov v asi tucte štátov, kde sa stihol včas uchádzať o zvolenie. No možno to bola aj jeho prezidentská kandidatúra, ktorá vzťahu s manželkou Kim nepomohla. Na jednom volebnom stretnutí začal totiž rozprávať, že spolu s manželkou zvažovali potrat svojej najstaršej dcéry. Aj keď so slzami v očiach vyjadril radosť, že to neurobili, otázne bolo, čo si o zverejnení tejto informácie mysleli jeho žena a 7-ročná dcéra.

Kanyeho bizarné verejné výstrelky sú zrejme dôsledkom bipolárnej poruchy, na ktorú umelec trpí. Tá sa prejavuje striedaním stavov mánie a depresie. Ak podá Kim Kardashianová žiadosť o rozvod, pre štyridsiatničku pôjde už o tretie stroskotané manželstvo. Naproti tomu 43-ročný Kanye je ženatý prvýkrát.

Odporúčame