Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
06. január 2021

Nemocnice

Korona nám ukázala, prečo má byť zdravotníctvo prioritou každej vlády

Núdzový stav sa v slovenských nemocniciach zrejme neskončí ani po tom, čo sa nám podarí vyrovnať sa s pandémiou koronavírusu.

Korona nám ukázala, prečo má byť zdravotníctvo prioritou každej vlády

Ilustračné FOTO TASR – Pavol Ďurčo

Covidové oddelenia, covidové nemocnice, reprofilizácia zdravotníckych zariadení, zdravotníci na pokraji vyčerpania. Slovné spojenia, ktoré denne počúvame zo správ o dianí v slovenských nemocniciach pri tom, ako stále pribúdajú noví a noví pacienti zasiahnutí nákazou novým koronavírusom. A popri tom pacienti s inými diagnózami. Rovnako vážnymi, rovnako smrteľnými, ktorí takisto potrebujú intenzívnu starostlivosť.

Nie, nemáme problém s priestormi. Logistickými opatreniami sa dajú pomerne jednoducho presúvať lôžka, prístroje, pomôcky. Tie sa dajú aj pomerne jednoducho zaobstarať, kúpiť, hoci aj na dlh. A v čase núdze sa dá privrieť oko aj nad tým, ak by to nebolo za úplne najvýhodnejšiu cenu.

To, čo si nevieme kúpiť, čo sa nedá zohnať z týždňa na týždeň, sú ľudia. Mohli by sme totiž reprofilizovať aj milión metrov štvorcových nemocníc, mať špičkové vybavenie a lôžko pre každého. Bude nám to na nič, ak v nemocniciach budú chýbať tí, ktorí sa o pacientov starajú – lekári a sestry.

Stavovské a odborové organizácie lekárov a sestier už roky upozorňujú na personálnu krízu v zdravotníctve. Doslova desiatky tlačových konferencií a správ vždy na okamih zaujali mediálnu pozornosť, no takmer vždy sa s viac-menej alibistickým stanoviskom aktuálneho vedenia ministerstva zdravotníctva z pozornosti aj rýchlo vytratili.

Koľko ich chýba

Sestier bolo v roku 2018 na Slovensku podľa štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) 31061. Problémom však je, že neexistuje dokonca ani zhoda na tom, koľko sestier v systéme chýba. Len nedávno upozornila Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek na to, že slovenskému zdravotníctvu chýba 12-tisíc sestier.

Nie je to tak dávno, čo sa Komora s ministerstvom prekárali v tom, koľko ich vlastne chýba. V roku 2018 Komora sestier prišla s výpočtom, že chýba 15-tisíc sestier. Vychádzala z metodiky OECD o počte sestier na 1000 obyvateľov. Doplnenie chýbajúcich stavov by malo podľa Komory dostať Slovensko aspoň na priemer krajín Európskej únie. Ministerstvo zdravotníctva naopak – podľa tej istej metodiky – prišlo k číslu 2300, vrátane sestier v ambulanciách. Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský v roku 2017 hovoril o čísle od 6-tisíc do 10-tisíc chýbajúcich sestier. Ministerstvo však zrejme zarátalo aj zdravotníckych asistentov, ktorých administratívne premenovalo na praktické sestry. Tých bolo v roku 2018 viac ako 3300.

A problémom nie je len samotný nedostatok sestier. Zvyšuje sa aj ich priemerný vek.

Podľa ostatných zverejnených údajov Národného centra zdravotníckych informácií v Zdravotníckej ročenke za rok 2018 sa za desať rokov (od roku 2009) zvýšil počet sestier nad 65 rokov z 288 z 784, teda takmer trojnásobne. Sestier medzi 60. a 64. rokom života bolo 2390, podobne ako sestier do 29 rokov (2398). Početne v štatistike dominujú štyridsiatničky a päťdesiatničky. Mierne iné údaje (r. 2018) z vlastného registra má Komora sestier. Nad 65 rokov registruje 1014 sestier. Alarmujúce je však porovnanie s najmladšou vekovou kategóriou 20 až 24-ročných, ktorých je v registri 935. Stredné zdravotnícke školy zaznamenávajú len desiatky žiakov – na úrovni absolventov aj prijatých do 1. ročníka. Absolventov vysokoškolského štúdia ošetrovateľstva bolo v roku 2018 dohromady 723.

Mnohé zo sestier sa však po absolvovaní štúdia vydajú za prácou do zahraničia. Dopyt po ošetrovateľkách či opatrovateľkách v rakúskych a nemeckých domovoch dôchodcov a nemocniciach neutícha a pridávajú sa tak ku skúseným kolegyniam, ktoré často zanechali vysoko odborné pozície v slovenských nemocniciach z nevyhnutnosti lepšieho zárobku a iných pracovných podmienok. A pre tie, ktoré sa necítia dostatočne jazykovo zdatné v nemčine, majú brány otvorené české nemocnice.

Prirodzený úbytok sestier, ktoré už v dôchodkovom veku nechcú pokračovať v práci, sa tak napriek stovkám absolventiek nestačí dopĺňať.

Lekárov bolo v roku 2018 podľa štatistík NCZI 19 178. A aj oni majú problém s priemerným vekom. Lekári sa síce rokmi praxe prirodzene stávajú lepšími odborníkmi, no ani ich výdrž nie je nekonečná. Podiel lekárov nad 65 rokov stúpol za desať rokov podľa citovanej štatistiky z 1174 na 2720, teda viac ako dvojnásobne. Veková štruktúra je mierne priaznivejšia ako pri sestrách, dominujú tridsiatnici a štyridsiatnici. Podľa materiálu, ktorý koncom roka 2019 prerokovala Bezpečnostná rada štátu, chýba na Slovensku takmer 2700 lekárov.

Dôvodom, prečo lekári odchádzajú zo Slovenska, nie je primárne platové ohodnotenie. Podľa prieskumu, ktorý v roku 2018 urobila politická strana Spolu medzi lekármi a študentami medicíny, im oveľa viac prekážajú zlé vybavenie nemocníc, nesprávne kroky vlády v zdravotníctve, nedostatočné a nekvalitné možnosti vzdelávania, korupcia, nekompetentní ľudia v riadiacich pozíciách a zlé zamestnanecké podmienky.

Viac ako v nemocniciach je tento problém zjavný v ambulanciách. Nielen nízky stav, ale aj vysoký priemerný vek všeobecných lekárov a špecialistov predlžuje čakanie na odborné vyšetrenia. V niektorých regiónoch je problém odborné ambulancie vôbec zabezpečiť.

Vysoký priemerný vek zdravotníkov sa ako problém navyše ukazuje aj v súčasnej pandémii. Nielen pravidelným kontaktom s pacientmi, ale aj samotným vekom totiž patria k rizikovej skupine. A to na najbližšie týždne a mesiace neveští nič dobrého.

Lekcia od korony

Pri pohľade na stav nášho zdravotníctva nám ružové okuliare nechala na očiach aj prvá vlna pandémie. Hoci sa na začiatku demonštratívne tlieskalo zdravotníkom z balkónov, fakty boli také, že mnohí prišli do kontaktu s covidovým pacientom len občas a ak to trochu preženieme, dalo by sa povedať, že jarné počty nakazených a hospitalizovaných by kapacitne zvládla aj jedna lepšie vybavená okresná nemocnica.

Čakali sme, že to naše nemocnice nejako zvládnu. Žneme však výsledky dlhodobej ignorácie problémov naprieč vládami za ostatné desaťročia. Ak lekári a sestry roky hovorili, že hrozí kolaps, dnes ten kolaps máme pred očami. V najmenej vhodnej chvíli.

Zdá sa, že celý systém držal roky pohromade už len silou vôle. Zoči-voči pandémii, keď pred nákazou nie sú imúnni ani lekári a sestry, však začína kolabovať. Vôľa už totiž nestačí na to, aby nahradila výpadky chorých, vyčerpaných a už aj mŕtvych zdravotníkov.

Roky sa privierali oči aj nad tým, čomu sa odborne hovorí dodržiavanie personálnych normatívov. Teda napríklad koľko sestier má mať zdravotnícke zariadenie na počet lôžok a počet pacientov. Nemocnice sa tvárili, že normatívy dodržiavajú a ministerstvo sa tvárilo, že toto dodržiavanie kontroluje. Občas sa síce ozvala Komora sestier, že nie je všetko tak, ako sa prezentuje, na čo prišiel prísľub z ministerstva a karávana išla ďalej.

Inzercia

Maľujeme

Otvorene však začali o nedostatku hovoriť aj nemocnice. Asociácia nemocníc Slovenska pomerne jasne pomenovala fakt nedostatku zdravotníkov v roku 2018. Vo viacerých nemocniciach sa rozbehli rekonštrukčné práce, ktoré však v skutočnosti, podľa slov prezidenta Asociácie a riaditeľa bardejovskej nemocnice Mariána Petka, mali len prekryť fakt, že niektoré oddelenia nemajú dosť personálu, aby vykryli služby. Nemocnice stáli pred dilemou, či porušovať zákonník práce a nepustiť zdravotníkov na dovolenku, alebo dočasne uzavrieť oddelenie, odložiť operácie, neprijímať pacientov. V situácii, keď celé oddelenie ťahali dvaja-traja lekári, ktorí sa nonstop striedali v službách, bol výpadok čo len jedného lekára pre chod oddelenia zásadný.

Lekári vs. sestry

Či už sa nám zdajú požiadavky lekárov a sestier oprávnené alebo prehnané, je ich legitímnym právom za ne bojovať. Problémom sektora je však to, že každé povolanie si chráni vlastný piesoček a na verejnosť občas vyplávajú aj vnútorné spory. Ak by sa totiž lekári a sestry zjednotili, bola by to sila, ktorej by boli politici len ťažko odolávali.

Zásadné udalosti sa vo vzťahu lekárov a sestier odohrali v rokoch 2011 a 2012. Lekárske odborové združenie vtedy pod vedením súčasného prezidenta Slovenskej lekárskej komory Mariana Kollára spustilo protest proti transformácii nemocníc na akciové spoločnosti. Ten v novembri a decembri po viacerých aj celonočných rokovaniach medzi Kollárom a vtedajším ministrom zdravotníctva Ivanom Uhliarikom vyvrcholil podávaním hromadných výpovedí. Odborári nakoniec uspeli. Transformácia sa zastavila a ako bonus dostali tzv. mzdový automat – teda každoročné zvyšovanie platov. Kritickú situáciu vtedy v nemocniciach pokrývali sestry.

V roku 2011 sa však zobudili aj sestry. Parlamentu priniesli petíciu s požiadavkami na lepšie platové ohodnotenie. Keďže medzitým padla vláda Ivety Radičovej, platy sestier, rovnako ako výpovede lekárov, sa stali aj témou predvolebnej kampane. Pred marcovými voľbami 2012 na jednej z posledných schôdzí parlamentu poslanci širokou koalično-opozičnou zhodou vyššie platy sestrám schválili.

Sestry sa však netešili dlho. Krátko po voľbách zákon cez generálnu prokuratúru napadla Slovenská lekárska komora a prokuratúra sa obrátila na ústavný súd. Ten platnosť zákona najprv pozastavil a nakoniec rozhodol o jeho protiústavnosti. Konštatoval, že štát nemôže prikazovať zamestnávateľom (nemocniciam), aké platy má dávať svojim zamestnancom (sestrám), ak im na to nezabezpečí peniaze.

Zo schválených vyšších platov tak sestry nevideli ani euro. Chvíľu síce premýšľali, že podobne napadnú zákon o platoch lekárov, no rýchlo od tejto myšlienky upustili. Uvedomovali si totiž, že v nemocniciach sú voči lekárom v podriadenom postavení a takýto krok by im lekári len tak neprepáčili. Ministerstvo zdravotníctva ich neskôr chlácholilo kolektívnymi zmluvami, podľa ktorých mali v štátnych nemocniciach dostávať také platy, ako keby zrušený zákon platil.

V roku 2016 sa – opäť pred voľbami – odhodlali na podobný krok, ako lekári v roku 2011. K hromadným výpovediam. Uprostred zimy stanovali pred úradom vlády. Niekoľko oddelení v niekoľkých nemocniciach na čas obmedzilo prevádzku, politici prisľúbili zásadné riešenia po voľbách a sestry sa nakoniec nechali zlomiť a do nemocníc sa vrátili. Niektorým najodbojnejším sa síce prihodilo, že ich už nemocnica do práce nevzala späť, no celkový výsledok bol pre sestry v podstate nulový. Opäť sa však presvedčili, že s masívnejšou podporou od lekárov počítať nemôžu.

Aj v kuloároch sa vždy viac či menej otvorene hovorilo o tom, že sa to s tými sestrami dáko „zaonačí“ a poslušne sa vrátia na svoje miesto.

Ústrednou postavou protestu z roku 2016 bola šéfka sesterských odborov Monika Kavecká, dnes zároveň poslankyňa najsilnejšieho vládneho zoskupenia OĽANO. Tá je v tejto pozícii, až na zopár sporadických výstupov, prakticky neviditeľná, pokiaľ ide o debatu o postavení sestier v nemocniciach v súčasnej pandemickej situácii. Najvýraznejšie je v debate o nemocniciach opäť Lekárske odborové združenie a najmä jeho predseda Peter Visolajský. Hoci tu treba dodať, že on osobne sestry aj minulosti viackrát podporil a upozornil na ich nedostatok a problémy.

Aby nedošlo k omylu. Nenabádame, aby došlo k prevráteniu odbornej hierarchie v zdravotnej starostlivosti. Aby rozhodovali sestry a asistovali lekári. Na sestrách však stojí podstata každodennej zdravotnej starostlivosti. Viacero zdrojov, o ktorých sme už na Postoji písali hovorí, že porovnania nemocníc s inak podobnými parametrami ukázali výrazne nižšie pooperačné komplikácie a zápaly v závislosti od počtu sestier. Takýto vzťah zistili štúdie pri zástave srdca, krvácaní do tráviaceho ústrojenstva, urinárnych infekciách, no najmä pri zápale pľúc získanom v nemocnici, čo je jedna z najčastejších zdravotných komplikácií.

Riešenia

Riešení sa ponúka hneď niekoľko. V prvom rade zlepšenie pracovných a platových podmienok. To sa dá z aj z politického hľadiska urobiť najrýchlejšie. Udržať zdravotníkov na Slovensku.

Ďalším problémom, ktorý si vyžaduje riešenie je roztrieštenosť riadenia vzdelávania – najmä na lekárskych fakultách. Tie má kompetenčne pod palcom ministerstvo školstva, hoci sa vzdelávajú v nemocniciach, ktoré riadi ministerstvo zdravotníctva. A neraz to vyvoláva aj napätie medzi funkcionármi fakúlt a kliník. Pritom záujem o slovenských absolventov aj záujem zahraničných študentov o štúdium na Slovensku dokazuje, že odborná príprava je u nás na dobrej úrovni. Vzdelávanie je však už problém, ktorého riešenie vyžaduje roky. Najmä lekári totiž po šesťročnom štúdiu potrebujú absolvovať atestácie, a to s minimálnym príjmom. O rezidenčný program, ktorý študentov dotuje, je záujem medzi medikmi malý.

Najproblematickejším, hoci potenciálne rýchlym riešením je nábor zdravotníkov zo zahraničia. Prvý problém spočíva v tom, že by sme prakticky vykrádali zdravotnícky systém iného štátu, povedzme Ukrajiny. Druhým problémom môže byť, že títo zdravotníci by po získaní pracovného povolenia u nás mohli pracovať kdekoľvek v EÚ a ľahko by odišli za lepšími podmienkami.

Aj v tomto však zaostávame. Kým Česká republika, ale aj Poľsko včas reagovali na nedostatok vlastných kapacít uľahčením prístupu pre ukrajinských zdravotníkov, záujemca o prácu u nás musí čeliť viacerým administratívnym aj praktickým prekážkam. Počas prípravy na skúšku nesmie u nás pracovať (ani pod dohľadom), čím zostáva bez príjmu, ktorý potrebuje napríklad na zaplatenie skúšky a potom čelí jazykovému testu, ktorý by mnohokrát nezvládli ani rodení Slováci.

V predchádzajúcom období padol aj návrh na to, aby si študenti medicíny odpracovali náklady, ktoré do vzdelania investoval štát niekoľkoročným záväzkom zostať praxovať na Slovensku. Alebo tieto náklady štátu preplatiť. Návrh sa neujal. Hľadať cestu, ako udržať zdravotníkov na Slovensku je však naďalej povinnosťou politikov. Súčasné dianie nám ukazuje, že je to povinnosť najvyššej priority.

Ak totiž štát má z ústavy povinnosť garantovať zdravotnú starostlivosť, musí nájsť aj ústavné riešenia, ako ju v realite zabezpečiť. A nehovoriť len o výstavbe nemocníc či rekonštrukcii budov, akokoľvek je to dôležité. Ani tá najkrajšia nemocnica na svete nefunguje, ak v nej nie sú zdatní lekári a sestry.

Inak sa núdzový stav v slovenských nemocniciach zrejme neskončí ani po tom, čo sa nám podarí vyrovnať sa s pandémiou koronavírusu.

Odporúčame