Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
06. január 2021

Očkovanie proti Covidu

Aj zdravotníci majú pri vakcíne strach z nepoznaného, postupne ho však strácajú

Vakcinácia proti Covidu medzi zdravotníkmi je v plnom prúde, záujem z ich strany je čoraz väčší. 

Aj zdravotníci majú pri vakcíne strach z nepoznaného, postupne ho však strácajú

FOTO TASR – Radovan Stoklasa

Alena pracuje ako zdravotná sestra v Národnom onkologickom ústave a dobrovoľným očkovaniam, ako napríklad proti chrípke či encefalitíde, sa zvyčajne vyhýba. V prípade koronavírusu je však jej postoj iný.

„Som za minimum očkovaní počas života, ale toto je iné. Už iba z toho hľadiska, že som zdravotníčka a som v kontakte s pacientami. Dám sa zaočkovať kvôli nim a kvôli kolektívnej imunite,“ hovorí pre Postoj táto zdravotná sestra, ktorá si neželá byť menovaná.

Keď začiatkom decembra na Slovensku robili prieskum o záujme o očkovanie proti koronavírusu, 53 percent oslovených uviedlo, že sa určite nechce dať zaočkovať. Hlavným dôvodom bola obava z vedľajších účinkov a nedôvera voči farmaceutickým firmám.

Je začiatok januára, prvé vakcíny k nám už dorazili a rozbieha sa vakcinácia zdravotníkov. Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo správu o tom, že na očkovanie sa zaregistrovalo už viac ako 10-tisíc zdravotníkov a zo strany nemocníc je teda obrovský záujem. Celkový počet zdravotníkov, ktorí by sa mohli prihlásiť však už rezort neuviedol.

Zároveň sa však objavujú správy o tom, ako sa zamestnanci nemocníc očkovať odmietajú, čo vzbudzuje nedôveru voči vakcinácii aj medzi bežným obyvateľstvom.

Riaditeľ Kysuckej nemocnice Martin Šenfeld však pre Postoj hovorí, že ide o počiatočný postoj a počet zamestnancov, ktorí prejavili záujem, každým dňom rastie. „Na začiatku mali ľudia opatrný postoj, pri prvotnom nahlasovaní bolo veľmi málo ľudí, ktorí sa nahlásili, ale postupne si očkovanie získava dôveru.“

Nakazení sa neponáhľajú

Aktuálne sa tak v Kysuckej nemocnici na očkovanie zaregistrovalo asi 40 percent zamestnancov. Šenfeld však vysvetľuje, že mnohí už Covid prekonali. „Možno aj 50 percent bolo reálne nakazených a testy ukazujú, že majú vysokú úroveň protilátok,“ hovorí. Títo ľudia preto zatiaľ o vakcínu záujem nemajú.

Podobne je na tom aj personál v nemocnici v Brezne. Väčšina zamestnancov s očkovaním súhlasí, no tí, čo už ochorenie prekonali, majú menší záujem.

Ako pre Postoj vysvetľuje hovorca nemocnice Karol Vojtko, nejde o to, že by ho odmietali ako také, iba si chcú počkať na také očkovacie látky, ktoré budú preukázateľne zachytávať aj rôzne mutácie Covidu.

„Pozorujeme skôr trend, že očkovať sa ľudia chcú, ale je pre nich dôležité aj čím, ako sa vakcína vyrobila a na akej báze v organizme pôsobí,“ hovorí. Očkovať sa u nich začne vo štvrtok, kedy by sa mala látka podať 60 ľuďom. Hneď, ako sa spustilo medzi zamestnancami nahlasovanie, sa kapacita podľa Vojtka naplnila.

Výrazný odpor voči očkovaniu medzi zdravotníkmi neregistruje ani lekár a šéf lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský, ktorý skôr hovorí o opačnom trende. Z Prešovskej nemocnice mu napríklad volali, pretože im ministerstvo poslalo menej dávok, ako bolo zamestnancov, ktorí sa chceli dať zaočkovať.

Veľký záujem zaznamenali aj vo fakultných nemocniciach v Trnave, Košiciach či Bratislave. Aj v Nitrianskej nemocnici, kde pôsobí Visolajský, bol o vakcináciu veľký záujem.

Na Slovensku sa zatiaľ očkuje iba vakcínou od spoločností Pfizer a BioNTech, čoskoro však prídu aj látky od iných výrobcov. FOTO TASR/AP

Inzercia

„Je to iné, keď ľudia vidia, ako môže Covid prebiehať, čo všetko môže pacientom spôsobiť a aké dlhodobé následky môže zanechať,“ hovorí pre Postoj.

Nitriansky región je aktuálne najviac zasiahnutý pandémiou a tamojšia fakultná nemocnica je plná covidových pacientov. Už to však nie sú iba starší ľudia s predchádzajúcimi ochoreniami, ale aj mladšia generácia a nie je výnimočné vidieť na oddelení ležať aj štyridsiatnikov.

Aj napriek tomu je však skupina zamestnancov, ktorí na očkovanie pozerali s nedôverou, hlavne kvôli možným nežiaducim účinkom. „No keď vidia, že nám, čo sme sa dali zaočkovať v prvých várkach, nič nie je, tak názor menia,“ hovorí Visolajský.

Pri odmietaní vakcinácie tak ide predovšetkým o strach z nepoznaného, ktorý sa postupne vytráca. Existuje však aj skupina ľudí, ktorí očkovanie jednoducho nechcú, a podľa Visolajského netreba očakávať, že názor zmenia, je to jednoducho súčasť života.

Čo plánujú nemocnice robiť so zamestnancami, ktorí sa nezaočkujú? Nič, očkovanie je totiž dobrovoľné a ide o ich slobodné rozhodnutie. Aj naďalej však budú musieť pracovať na covidových oddeleniach, ak to bude potrebné, a je teda pravdepodobné, že skôr či neskôr si ochorením budú musieť prejsť.

Očkujeme pomaly, stratégia má problémy

Samotné očkovanie je však ešte iba na začiatku a väčšina nemocníc s ním v nasledujúcich dňoch iba začne. Ako prvá ho spustila fakultná nemocnica v Nitre a prvý Slovák – Vladimír Krčméry - bol zaočkovaný 26. decembra.

Bolo to v ten istý deň, ako k nám dorazila prvá várka 10-tisíc dávok vakcíny od spoločností Pfizer a BioNTech. Ďalšia zásielka prišla 4. januára.

Ako však upozornil Denník N, doteraz sa nám nepodarilo minúť ani prvú várku a očkovanie ide iba veľmi pomaly. Zatiaľ sa robí asi v ôsmich nemocniciach, no už onedlho by sa malo spustiť 25 očkovacích centier.

Pomalé očkovanie môže byť problémom, Belgicku sa totiž stalo, že v januári dostane iba polovicu z dávok, s ktorými pôvodne krajina počítala. Podľa oficiálnych vyjadrení je to spôsobené práve logistickými problémami.

U nás by sa celý proces mal podľa vyjadrení ministerstva zdravotníctva v najbližších dňoch zrýchliť a už onedlho by mala byť očkovacia stanica v každom okrese. Podľa vakcinačnej stratégie by najprv mali byť očkovaní zdravotníci a hneď po nich vojaci, policajti či hasiči.

To bolo predmetom ostrej kritiky zo strany odborníkov, keďže starší a teda najrizikovejší obyvatelia prídu na rad až neskôr. Práve ich vakcinácia by však mohla výrazne odľahčiť nemocnice.

Odporúčame