Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Dnes treba vedieť
06. január 2021, 10:59

Christos raždajetsja

Pravoslávni veriaci slávia narodenie Isusa Christa

Pravoslávni veriaci slávia narodenie Isusa Christa

Metropolita Seraphim počas bohoslužby v Chráme Najsvätejšej Trojice v Piraeuse na predmestí Atén. Foto - TASR/AP

Udalosti posledných mesiacov boli skúškou ľudského charakteru, napísali pravoslávni biskupi vo vianočnom posolstve.

V pravoslávnej cirkvi na Slovensku vrcholí v týchto dňoch 40-dňové obdobie pôstu pred vianočnými sviatkami. Veriaci počas neho dodržiavajú zdržanlivosť od mäsa i mliečnych výrobkov.

Veriaci tejto cirkvi, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, začínajú sláviť Vianoce v stredu 6. januára, keď sa predpoludním koná v pravoslávnych chrámoch svätá liturgia. Podvečer bývajú bohoslužby známe ako Veľké povečerie. Tento rok je však slávenie tohto sviatku iné, dôvodom je zhoršujúca sa situácia v súvislosti s ochorením COVID-19. Od 1. januára do 24. januára je pozastavené verejné slávenia bohoslužieb.

Štedrá večera pravoslávnych pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak.

V nasledujúci deň 7. januára je v pravoslávnej cirkvi veľký sviatok Narodenia Isusa Christa (Ježiša Krista). Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia. Po tomto sviatku v cirkvi nasleduje 8. januára sviatok presvätej Bohorodičky a 9. januára si pravoslávni pripomenú prvomučeníka sv. Štefana.

Pravoslávni v Česku a na Slovensku (s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku) sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.


V mnohých pravoslávnych krajinách biskupi a kňazi 6. januára požehnávajú vodu, s čím je spojený zvyk ponorenia kríža do rieky a jeho následného vylovenia. Foto - TASR/AP  

Zákaz verejných bohoslužieb a vychádzania súvisiaci s pandémiou nového koronavírusu poznačí tento rok aj slávenie Vianoc pravoslávnymi veriacimi. Kostoly ostanú prázdne, koledníci nebudú chodiť od domu k domu. „Bude to mať tento rok úplne iný ráz,“ povedal pre TASR člen Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Milan Gerka.

„Verejné bohoslužby nie sú, bude to smutné. Ľudia možno budú sväté liturgie počúvať. Verím, že duchovný zariadi nejaký spôsob na prenos bohoslužby,“ povedal s tým, že podľa jeho vedomosti niektoré cirkevné obce dopoludňajšiu vianočnú liturgiu nahrajú a popoludní ju budú prostredníctvom sociálnych sietí vysielať. „My duchovní sa budeme modliť, aby to (pandémia, pozn. TASR) už prešlo, aby sa ľudia dostali do normálnej situácie,“ doplnil.

Inzercia

Aj vianočné posolstvo Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku sa tento rok venovalo pandémii nového koronavírusu. „Udalosti posledných mesiacov sa pre každého z nás stali skúškou – nielen našej viery v Boha a dôvery v Jeho plán spásy a spasiteľné riadenie dejín tohto sveta, ale – a to predovšetkým – skúškou nášho ľudského charakteru,“ uvádza dokument, pričom na veriacich apeluje, aby sa ani v ťažkých časoch z ich životov nevytrácali láskavosť, slušnosť, úctivosť, vernosť, rešpekt a zdvorilosť. Inak sa tieto slová „zaradia medzi archaizmy“.

Vymiznutými sú dnes podľa Gerku zvyky, ktoré sa k sláveniu Vianoc viazali. Ako priblížil, v minulosti sa 6. januára, v predvečer Christovho narodenia, pred tým, ako rodina zasadla k štedrovečernému stolu, chodilo do maštale.

„Ľudia vzali z každého jedla, ktoré bolo neskôr na stole a nakŕmili tým svoj statok, pokropili ho tiež svätenou vodou. Pri odchode vzali z hospodárskej budovy slamu, ktorú dávali pod stôl, lebo aj Christos sa narodil na slame,“ ozrejmil s tým, že na stôl sa, naopak, kládla pšenica, aby bola nasledujúci rok dobrá úroda, pod stôl sa dávala reťaz, aby rodina držala pokope a pod obrus dávali mince, aby bolo dostatok všetkého. Samotná večera bola výhradne pôstna, bez mäsa a mliečnych výrobkov.

Jedlá pozostávali z kapusty, húb, sušených sliviek, jedli sa i „bobaľky“ a tiež med, cesnak a chlieb. Charakteristické pre pravoslávnych veriacich je podľa Gerku i tradičné umývanie sa v potoku pred zasadnutím za štedrovečerný stôl.

Pravoslávne Vianoce, ktoré sa začínajú 7. januára, trvajú sedem dní. „Na druhý deň po Christovom narodení vzdávajú pravoslávni kresťania úctu Matke Spasiteľa - Presvätej Bohorodičke a vždy Panne Márii. Na tretí deň po sviatku si pripomenú pamiatku sv. archidiakona Štefana – prvého mučeníka za Christa. Piaty deň po sviatku Christovho narodenia je liturgicky spojený s oslavou pamiatky betlehemských detí, povraždených na príkaz kráľa Herodesa,“ vysvetlil tajomník tlačového odboru Úradu Metropolitnej rady pravoslávnej cirkvi na Slovensku Vasyľ Kuzmyk.

Úryvok z posolstva Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku

Udalosti posledných mesiacov sa pre každého z nás stali skúškou – nielen našej viery v Boha a dôvery v Jeho plán spásy a spasiteľné riadenie tohto sveta, ale – a to predovšetkým – skúškou nášho ľudského charakteru. Priznajme si s pokorou, že nie všetci sme v tejto skúške obstáli. Dôkazom toho sú rozvrátené rodiny a narušené medzi ľudské vzťahy, ale i atmosféra neistoty a strachu v občianskej spoločnosti.

Láskavosť, slušnosť, úctivosť a vernosť, rešpekt a zdvorilosť – to všetko sú slová, ktoré sa začínajú vytrácať zo súčasného slovníka a pomaly, ale isto sa zaradia medzi archaizmy. Toto by sme nemali dopustiť – a tí silnejší vo viere by namiesto posudzovania a odsudzovania ,menších a slabších´ bratov mali radšej pomôcť svojim blížnym znovu sa postaviť na nohy, a nie ,kopať do ležiaceho´.

(...)

Len prijatím Božej lásky môžeme porozumieť pravému zmyslu nášho života na tejto zemi a udalostiam, ktoré nás stretávajú na našej ceste životom. Materiálne hodnoty, kariéra, sláva, bohatstvo a postavenie, ale i životné ťažkosti, bolesť, utrpenie či samotná smrť získavajú vo svetle Christovej pravdy iný rozmer. Len vo svetle Evanjelia môžeme rozpoznať pravé hodnoty. Rozoznať to, čo je chvíľkové, od toho, čo je nepominuteľné, odlíšiť ligotavé návnady od skutočných hodnôt.

(...)

Keď nesieme svoj kríž, nenesieme ho sami. On Sám nesie nás i náš kríž. Preto priľnime k Nemu ešte silnejšie a dôverujme mu, lebo len viera môže dodať človekovi odvahu, silu a istotu.

 

Dnes treba vedieť

pred 2 hodinami