Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spravodlivosť Komentáre a názory
04. január 2021

Politika

Prečo Lučanského smrť hýbe Slovenskom

Je smutné, že smrť Lučanského sa zneužíva na politický boj. No výdatne tomu pomohli aj chyby, ktoré produkovali zástupcovia vlády.

Prečo Lučanského smrť hýbe Slovenskom

TASR

Na úvod jedna zásadná poznámka: manévre s pečiatkou „AllForMilan“ sú vrcholne nevkusné a neúctivé k pamiatke Jána Kuciaka.

Novinár Ján Kuciak mal čistý profil, skromný majetok a zavraždený bol preto, že pracoval na odhaľovaní vážnych káuz. Milan Lučanský bol policajt s nadštandardnými majetkovými pomermi a zomrel po tom, čo ho začali trestne stíhať jeho bývalí kolegovia pre podozrenia z korupcie.

Tieto dva prípady nemajú takmer nič spoločné. Možno len to, že jeden aj druhý otriasli spoločnosťou. A mnohí ich zneužívali na politické ciele a politické hry.

Trpký koniec

Smrť bývalého policajného prezidenta v cele zasiahla takmer celú slovenskú spoločnosť. Čo je celkom pochopiteľné a správne. Nikto predsa nechcel, aby sa vyšetrovanie a stíhanie policajného exprezidenta skončilo práve takto smutne a nešťastne – správou o samovražde počas prvých týždňov väzby, pri ktorej je veľa pochybností a nezodpovedaných otázok…

Menej správne je to, že smrť Lučanského mobilizuje rôzne skupiny radikálov – a že sa na ich čelo tlačia ľudia ako Fico či Kaliňák. Teda tí, ktorí roky robili strechu pre systém korupcie, rozkrádania štátu a privatizácie polície pre „našich ľudí“.

Chyby úradov

Lenže – vláda si za tento nepríjemný stav môže do veľkej miery sama. Tým, že podcenila udalosti z 9. decembra, po ktorých Lučanský skončil v nemocnici. A ešte viac podcenila pohoršenie verejnosti z tohto incidentu.

V skratke vyzerali udalosti a reakcie kompetentných takto:

- 9. decembra Lučanský utrpel vážne zranenia, po ktorých skončil v špecializovanej nemocnici,

- úrady o ničom neinformovali, čím vytvorili priestor na špekulácie,

- o štyri dni ministerka Kolíková a šéf väzníc odbili pochybnosti o napadnutí alebo o pokuse o samovraždu ako hoaxy a konšpirácie; ministerka vylúčila pokus o samovraždu a opakovala, že zrejme išlo o zakopnutie,

- 29. decembra našli Milana Lučanského obeseného v jeho cele.

Slovom, ministerka Kolíková a jej ľudia zjavne podcenili situáciu. Ich sklony odbíjať kritikov ako „konšpirátorov“ sa im v tomto prípade vypomstili.

Najväčšou chybou ministerky spravodlivosti a ministra vnútra je však to, že prípad vnímali čiernobielo, bez rozlišovania, bez kontextu a bez možných následkov.

Čiernobiela optika nefunguje

Totiž: nie všetci, ktorých zasiahla smrť Lučanského, sú radikáli, dezoláti a ochrancovia korupcie. A nie, profil Milana Lučanského vôbec nebol a nie je jednofarebný, čierny.

Takáto optika je povrchná a nevystihuje dôvody toho, čo sa práve na Slovensku deje.

Po prvé: Milan Lučanský, napriek všetkým podozreniam z úplatkov nebol nijaký mafián ani gauner. Mal za sebou niekoľko konfliktov s mafiou a s dobrými výsledkami pre políciu a spoločnosť. Po roku 2018 z vedenia polície vytlačil bödörovcov a odblokoval vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka (bol aj hosťom redakcie Aktuality na jednej zo spomienok AllForJan). Lučanského zásluhy uznal aj nový generálny prokurátor Maroš Žilinka. Za čo mu patrí rešpekt. Kriticky, no s poďakovaním za všetko dobré, čo pre Slovensko urobil, sa o Lučanskom vyjadril aj Jozef Šátek. 

Hádzať Lučanského do jedného kúta s bödörovcami z vedenia NAKA by bola hrubá chyba.

Po druhé: Lučanský mal podporu v polícii, kde mu stovky policajtov po celom Slovensku zapaľujú sviečky. A mal podporu aj v časti verejnosti. Jeho smrť pohla aj slušnými ľuďmi, ktorí si uvedomili, že nechceli, aby „hon na mafiu“ – ako sa to tu povrchne paušalizuje priamo z úst premiéra – zašiel tak ďaleko a k takému vážnemu koncu.

Inzercia

Nechcú na konci vidieť rakvy, nechcú vidieť vdovy…

Po tretie: za väzobným stíhaním, úrazom a následne za smrťou Lučanského je príliš veľa nezodpovedaných miest. Čo po jeho smrti vyvoláva viac ako znepokojenie.

Rozhodnutie vyšetrovateľov o obvinení a stíhaní Lučanského bolo zrejme v poriadku. Viacerí svedkovia tvrdili, že Lučanský si mal brať podiel z úplatkov pre vyšetrovateľov (celkový objem, ktorý si delili, mal byť 500 tisíc eur). Pri takýchto podozreniach je povinnosť polície a prokuratúry začať stíhanie.

Tvrdšie ako na Kočnera

Pochybnosti však môžeme mať o tvrdosti postupu pri väzobnom stíhaní.

A nič na tom nemení ani fakt, že o väzbe rozhodol „nezávislý súd“. V štáte, kde šéf tajnej služby osobne obieha médiá a zverejňuje, že tajní pracujú na sudcoch, a kde robí NAKA razie s asistenciou vybraných médií, by sme mohli o vyváženom justičnom prostredí celkom úspešne pochybovať. Že?

Bez akéhokoľvek preháňania môžeme povedať, že Lučanský mal podstatne tvrdší režim než Kočner. Na návrh prokuratúry ho umiestnili do Prešova, 400 kilometrov od Bratislavy. Jedna z advokátok, ktorej Lučanský dôveroval, priznala, že práve z tohto dôvodu ho nemohla zastupovať. Prokuratúra tiež nevyhovela neskoršej žiadosti o telefonát s manželkou.

Bernard Slobodník, člen organizovanej zločineckej skupiny bödörovcov, išiel výmenou za udanie kolegov na slobodu. Lučanský, pri ktorom boli podozrenia menej vážne, skončil celkom opustený a v najprísnejšom režime kolúznej väzby, stovky kilometrov od domova.

9. decembra mal byť vážne zranený, s poraneniami hlavy a krku. Oficiálna verzia znela, že po zakopnutí. Neoficiálne verzie hovorili o bitke (čo sa však preverovaním vylúčilo) alebo o pokuse o samovraždu (to vyšetrovanie nevylúčilo, no ani nepotvrdilo).

29. decembra našli Lučanského obeseného. Vo veci sa začalo trestné konanie, ministerka zriadila špeciálnu komisiu, prípadom sa bude zaoberať aj parlamentný výbor.

Ako najpravdepodobnejšia sa javí možnosť, že Lučanský odmietol udávať kolegov a kamarátov, aby tým získal výhody. A odmietol aj pozíciu toho, na koho sa všetko hodí – a kto si to s hanbou odsedí. Zrejme si siahol na život, s dvoma pokusmi, pričom prvý bol neúspešný a viedol k zraneniam hlavy a krku.

No vyšetrovanie by malo byť otvorené všetkým možnostiam. Kým sa jedna po druhej nevyvrátia. Lučanský mohol byť aj zastrašovaný. Vyšetrenie toho, čo sa stalo a prečo sa to stalo, by malo byť prioritou nového generálneho prokurátora Žilinku. A tiež prioritou vlády.

Aj tá je teraz na tenkom ľade.

Hľadá sa pokora

Škoda, že si to neuvedomuje minister Naď, ktorého pobúril únik informácií z lekárskej správy a ktorý sľubuje beztrestnosť tomu, kto mu bude donášať informácie. Odkedy môže minister obrany komukoľvek garantovať beztrestnosť? Za udania? To kde žijeme?

Veď presne toto dnes veľkú časť spoločnosti poburuje – hon na „nepriateľa“, pri ktorom sa strácajú akékoľvek zábrany. A pri ktorom chceme stíhať ešte aj zdravotníkov za úniky z lekárskych správ…

Ak chce vláda pokračovať v očiste Slovenska a v stíhaní korupcie, mala by si pripomenúť priority. A mala by ukazovať nielen tvrdosť a aroganciu, ale aj pokoru. Najmä pri vlastných chybách (jednu z nich ukázala po 9. decembri, keď zľahčovala zranenia Lučanského a pochybnosti vypískala ako „dezinformácie“).

Lebo práve toto je jadro problému. Za vlnou odporu, ktorá sa dvíha po smrti Lučanského, nie je atraktivita Fica ani dôveryhodnosť Kaliňáka. A ani príkladná „čistota“ Lučanského. Do veľkej miery je za ňou arogancia zástupcov vlády, ktorí neváhali kritikov odbíjať ako mafiánov, plošne, bez rozlišovania. Alebo ako konšpirátorov či tupcov.

A akosi im pri tom uniká, že tých, ktorých takto hrubo odpisujú, začína byť väčšina. A čoraz viac nahnevaná.

Odporúčame