Blog 01. január 2021

Každý z nás bojuje so svojimi démonmi

Alena Zvarová Bašistová
Alena Zvarová Bašistová
Od 1.1.2021 ku klinickému psychológovi bez výmenného lístka
Od 1.1.2021 ku klinickému psychológovi bez výmenného lístka
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Alena Zvarová Bašistová

Každý z nás bojuje so svojimi démonmi

Dnes nebojujeme len s chorobami a vírusmi ale hlavne s tým, čo máme v hlave.

Podľa prieskumov v Slovenskej republike  (napr. epidemiologický výskum a analýzy doc. MUDr. Bražinová) sa počet ľudí, ktorí potrebujú liečbu psychických porúch  odhaduje na cca 850 000 osôb (v case Korony ich počet o niekoľko stoviek, možno aj tisícok bezpochyby stúpol) z čoho je odborná starostlivosť poskytovaná približne iba jednej štvrtine.

V Slovenskej republike trpel v živote na duševné ochorenie  jeden z piatich obyvateľov. Psychické ochorenia začínajú vo včasnom veku a predstavujú tretiu najčastejšiu príčinu invalidizácie. Väčšina ľudí trpiacich na duševné ochorenia sa nelieči. Je to 67% depresií, 80% závislých na alkohole a 84% úzkostných porúch.To spôsobuje ich utrpenie, nižšiu kvalitu života a zhoršenú pracovnú výkonnosť.

Počet ľudí potrebujúcich liečbu pre najčastejšie (úzkostné a depresívne poruchy je podľa odhadu doc. Bražinovej 851 029 skutočných a potenciálnych pacientov). Pomer pacientov ktorí potrebujú liečbu 851 029 a tých, ktorí sa liečia 201 241 je 4,23.

Je teda potrebných 4x viac  psychiatrických ambulancií a pracovísk klinickej psychológie. Čiže 669 x 4 = 2676  ambulancií, pričom teraz je zazmluvnených 669, čiže chýba 2007 ambulancií.  Tento údaj sa týka najčastejších psychických ochorení (depresie a úzkostných porúch). Tu je  medzera 67%. Samozrejme nie všetci sa budú liečiť. Ak by sa však zvýšila dostupnosť a edukácia pacientov, tak odhadujeme že by sa počet neliečených pacientov znížil o polovicu a bolo by potrebných 1000 nových pracovísk (doc. PhDr. Miloš Šlepecký CSc., PhDr. Katarína Jandová PhD., PhDr. Eva Klímová, Mgr. Beata Magurová; Popis súčasného stavu v prevencii a liečení duševných ochorení a návrhy na zlepšenie; Bratislava 24. 6. 2019).

Podľa Slovenskej Komory psychológov účinná liečba existuje, avšak mnohí ľudia buď  o nej nevedia, alebo majú predsudky, prípadne je pre nich starostlivosť nedostupná, a to i vďaka nastaveniu súčasného zdravotného systému a možností poskytovania  psychologických služieb.

Vyššie popísané skutočnosti majú i výrazný negatívny ekonomický dopad (zníženie pracovnej výkonnosti, zvýšenie práceneschopnosti, náklady na vyšetrenie „zastupujúcich“ symptómov, vyššie náklady na liečbu pri neskorej diagnostike alebo klinicky rozvinutom stave a pod.).

Hodnota liekov predpísaných psychiatrami  bola v roku 2017 37 659 577  €. Predpísané lieky inými odborníkmi pre úzkostné poruchy a depresie údaj nemáme. Avšak v prehľade  50-tich najčastejšie predpisovaných liekov je:

5.  Stilnox 10 mg,

23. Neurol 0.5 mg,  

34.  Neurol 0.25 mg,

39.  Oxazepam 10 mg,

45.  Hypnogen

(Zdroj:MZ SR 2017; najčastejšie predpisované lieky platené verejným zdravotným poistením v štvrtom štvrťroku 2017). Jedná sa o lieky na spanie a úzkosť s návykovým potenciálom a nízkym dlhodobým efektom. Odhaduje sa, že len približne 10 % úzkostných a depresívnych porúch sa lieči podľa najnovších poznatkov podľa zásad medicíny založenej na dôkazoch.

Ak by sa len o štvrtinu znížila spotreba liekov a nahradili sa dlhodobo efektívnejšími psychologickými liečebnými postupmi ušetrilo by sa 9 414 894  , ktorými by sa mohli financovať nové pracoviská. Prelomil by sa tak bludný kruh v ktorom sa pacienti liečia farmakologicky v ambulanciách všeobecných lekárov v  38,2% prevažne farmakami v psychiatrických ambulanciách v 45,5% a v ambulanciách klinických psychológov len v 9,5% prípadov.

Ďalšie úspory a zvýšenie účinnosti by  sa dosiahlo používaním psychologickej liečby založenej na dôkazoch, kde pri úzkostných poruchách sú to postupy kognitívne behaviorálnej terapie a u depresie kognitívne behaviorálna terapia, interpersonálna terapia, krátkodobá psychodynamická terapia a poradenstvo. Ostatné postupy, hoci sú uznané ako certifikované majú nižšiu účinnosť a nemali by sa podľa napr. odporúčaní NICE, čo je súbor Anglických odporúčaní používať. Nedostatočná je tiež prevencia (doc. PhDr. Miloš Šlepecký CSc., PhDr. Katarína Jandová PhD., PhDr. Eva Klímová, Mgr. Beata Magurová; Popis súčasného stavu v prevencii a liečení duševných ochorení a návrhy na zlepšenie; Bratislava 24. 6. 2019).

Až do dnešného dňa pacient v prípade potreby návštevy klinického psychológa musel mať odporúčanie všeobecného lekára ku špecialistovi, tzv.„výmenný lístok“. Povinnosť priniesť na vyšetrenie u špecialistu (psychológ) výmenný lístok stanovila novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá platila od začiatku roka 2008. Výnimkou bola iba návšteva gynekológa a zubára, ktorá sa neskôr rozšírila aj na psychiatrov a očných lekárov. Ak nemal pacient odporúčanie od praktického lekára, odborný lekár ho nemusel vyšetriť. Výnimkou boli len akútne stavy ohrozujúce život. Výmenné lístky sa zrušili v apríli 2011. Od apríla 2013 sa znova obnovili výmenné lístky od všeobecných lekárov k špecialistom.

Do platnosti vstúpila novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá hovorila o opätovnom zavedení odporúčaní od všeobecného lekára s niekoľkými výnimkami. Výmenný lístok nie je potrebný k očnému lekárovi, psychiatrovi, gynekológovi, kožnému lekárovi a stomatológovi .Odporúčanie ku špecialistovi (psychológ a iní špecialisti) vypisoval pre pacienta všeobecný lekár alebo iný odborný lekár. Takzvané výmenné lístky boli podmienkou toho, aby bolo ošetrenie hradené zdravotnou poisťovňou. Špecialista totiž musel poisťovni vedieť doložiť, ktorý lekár pacienta poslal na vyšetrenie. Výmenný lístok však neslúžil iba na administratívu. Mal  predovšetkým zorientovať špecialistu v zdravotnom stave pacienta, vyšetreniach ktoré dosiaľ absolvoval, ako aj podozrenie obvodného lekára na možné ochorenie. Správne vyplnený výmenný lístok mal ušetriť čas pacientovi aj špecialistom, zabrániť duplicitným vyšetreniam a urýchliť tak diagnostiku i liečbu.  Avšak výmenné lístky  v praxi boli formálne vypísané, obsahovali text „žiadam o odborné vyšetrenie“ a boli opatrené pečiatkou.

Preto som po niekoľkomesačnej spolupráci so zástupcami Slovenskej Komory psychológov a zástupcami ministerstva zdravotníctva SR  a MPSVR SR cca pred rokom podala ešte ako predsedníčka výboru NRSR pre sociálne veci pozmeňujúci návrh v rámci zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý od dnes 1.1.2021 nadobudol účinnosť (článok týkajúci sa práce výmenného lístku) a ktorým sa zrušuje povinnosť tzv. výmenného lístku pri návšteve klinického psychológa. Podľa Slovenskej komory psychológov asi tretina pacientov s psychickou poruchou/ záťažovým stavom s dopadom na psychický stav kvôli doteraz platnej a účinnej povinnosti výmenného lístku k špecialistovi - psychológovi, nevyhľadá odbornú psychologickú pomoc a uprednostní samoliečbu, prípadne svoj problém nerieši. Zrušením tejto povinnosti sa zníži administratívna záťaž a prispeje k včasnej diagnostike a motivácii k liečbe pacientov.

Pevne verím, že to mnohým ľuďom pomôže a zbavia sa tak jednak nálepkovania, strachu z odsúdenia okolia, či predsudkov voči nim samotným aj voči psychológom, či iným pomáhajúcim profesiám. Tí často dokážu v mnohých prípadoch pomôcť bez medikamentóznej liečby️.

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk