Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
31. december 2020

Kolabujúce nemocnice

Blížime sa k štádiu, keď pacienti nad 70 rokov nemusia dostať pľúcnu ventiláciu

Nemocnice sú na hrane svojich možností, o chvíľu ju však prekročia. Fungovať budú ďalej, no na úkor rapídneho zvýšenia počtu úmrtí.

Blížime sa k štádiu, keď pacienti nad 70 rokov nemusia dostať pľúcnu ventiláciu

FOTO TASR/AP

Situácia je kritická. Slovensko v posledný deň roku prekonalo takmer všetky doterajšie pandemické rekordy. Počet zistených pozitívnych z PCR testov, sám osebe rekordný (6315) spolu s antigénovými testami,  prekročil hranicu 10-tisíc (presne 12 269). V nemocniciach leží rekordný počet hospitalizovaných s potvrdeným ochorením Covid-19 (2659), ako aj ventilovaných pacientov (220).

Dokopy sa tak v nemocniciach nachádza už takmer 3000 pacientov (2945). Ďalej stúpa podiel pozitívnych z počtu testovaných, čo naznačuje, že vírus sa ďalej rýchlo šíri. Svedčí to však o tom, že zrejme nešlo o posledný deň, ktorý sa v štatistikách zapíše ako ten, ktorý prepísal doterajšie rekordy. Tých bude ešte niekoľko.

Počet obetí sa zvýšil o 73 ľudí, čo je štvrtý najvyšší prírastok. Len si zrekapitulujme, ako sa počet obetí vyvíjal počas roka: 1. októbra sme evidovali 54 obetí ochorenia Covid-19, 1. novembra ich bolo 219, 1. decembra už 898 a 31. decembra sa nachádzame na čísle 2138. A, žiaľ, analytici z projektu Dáta bez pátosu, ktorých predpovede doteraz zväčša vychádzali, rátajú so zdvojnásobením počtu mŕtvych počas januára.

Zdroj: Dáta bez pátosu

Nemocnice v krízovom režime

Z premiantov pandémie sa už očividne všetkými premennými dostávame na celkom opačnú stranu rebríčka. Situácia v nemocniciach sa zhoršuje natoľko, že sa muselo pristúpiť už len k poskytovaniu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, a to s platnosťou do 31. januára.

Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Peter Stachura nemocnice žiada, aby vyčlenili minimálne 30 percent z voľných nereprofilizovaných lôžok s prívodom kyslíka, a boli tak pripravení na hospitalizáciu zvýšeného počtu pacientov s COVID-19.

Iba pred pár dňami konzílium odborníkov vyzvalo vládu k okamžitému sprísneniu opatrení. Podľa ich predikcií hrozí, že začiatkom januára bude v nemocniciach 4500 covidových pacientov, čo je vysoko nad kapacity slovenského zdravotníctva. Žiadajú zníženie mobility aj počtu výnimiek zo zákazu vychádzania, ktorý od ich uvedenia do praxe pripomína skôr paródiu na tvrdý lockdown.

Tiež prízvukujú, že ak sa nič nespraví, nemocnice začnú kolabovať. Pritom niektoré kolabujú už dnes a ďalšie lavírujú na hrane posledné mesiace.

Šéf rezortu Marek Krajčí konzílium najskôr odbil s tým, že podobné výpočty s ním nekonzultovali (hoci epidemiologička Zuzana Krištúfkova v rozhovore Denníka N hovorí o opaku), a podľa vlastných predpokladov ministerstva situácia nebude taká vážna. Analytici z Inštitútu zdravotných analýz okolo 11. januára očakávajú počet pacientov v rozmedzí 3000 až 3600, aj to je však neudržateľné číslo.

Stačil však iba jeden deň, počas ktorého prišli desivé správy z Nitry. V miestnej nemocnici stúpla úmrtnosť už takým tempom, že nemajú kam ukladať mŕtve telá, preto si musel zarezervovať mraziaci príves. Nehovoriac o slovách majiteľa krematória v Nových Zámkoch, ktorý pre Nový čas povedal, že taký nápor ešte nezažil, a to spopoľňuje telá nepretržite 24 hodín denne. Je zrejme len otázkou času, kým začnú obsah médií zapĺňať podobné správy častejšie.

Aj samotný minister zdravotníctva Marek Krajčí včera nakoniec povedal, že plánuje sprísnenie opatrení, avšak nie hneď, ale až od 4. januára. Premiér pred dnešným mimoriadnym rokovaním vlády však už avizoval, že od polnoci dnešného dňa dôjde minimálne k zákazu návštev.

Nárast počtu pacientov je neudržateľný

Počet ľudí, ktorí musia byť hospitalizovaní kvôli Covidu neustále rastie. Nemocnice tak začínajú čoraz viac narážať na svoje limity. Ako včera vysvetlil Milan Dubaj, riaditeľ fakultnej nemocnice v Nitre, kde je situácia momentálne najvážnejšia, „len za jednu službu bolo cez urgentný Covid príjem ošetrených viac ako 50 pacientov a 30 bolo prijatých.“

Takýto stav u nich trvá už asi týždeň s tým, že pacienti pribúdajú oveľa rýchlejšie ako ubúdajú. To v preklade znamená, že priechodnosť nemocnice sa o chvíľu zastaví. Včera mali reprofilizovaných 220 lôžok no a obsadených už bolo 193. Nitra sa tak v závetrí mraziacich prívesov mení na slovenské Bergamo z prvej vlny.

Ale nejde len o problém Nitry. Ako totiž pre Postoj hovorí šéf lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský, „niektoré nemocnice sú už teraz na hrane, ale keďže to ešte stále vie celoštátny systém nejako zvládnuť vyvažovať, tak sa to ako-tak na hrane zvláda.“ Dodáva, že zakrátko môže byť takáto situácia takmer v každej slovenskej nemocnici.

Zdroj: Dáta bez pátosu

To potvrdzujú aj najnovšie čísla nových prípadov. Rekordné počty pozitívne testovaných predznamenávajú, že nápor na nemocnice sa ani v najbližších týždňoch nespomalí, práve naopak, dôjde k jeho ďalšiemu zvýšeniu.

Čo bude nasledovať po tom, ako nemocnice narazia na svoje limity a dá sa situácia ešte vôbec nejako riešiť? Existuje niekoľko možností.

Poľná nemocnica problém nevyrieši

Tou prvou je obmedzenie chodu nemocníc na maximum. To už v stredu nariadil minister zdravotníctva. „Štandardné realizovanie plánovaných zákrokov v nemocniciach bude v bežnom režime pokračovať len pri onkologických pacientoch alebo tých, ktorým sa v nemocniciach poskytuje dialyzačná alebo biologická liečba. Liečba pri týchto diagnózach pokračuje v štandardnom režime,“ vysvetlil Krajčí.

Týka sa to fakultných, univerzitných a všeobecných okresných nemocníc, ktoré sú v zozname subjektov hospodárskej mobilizácie.

Čo prežívajú pacienti na umelej pľúcnej ventilácii si môžete prečítať v rozhovore s anestéziologičkou Evou Kušíkovou: Ak môžem, nenechávam svojich pacientov, aby umreli sami  Zdieľať

Ministerstvo zdravotníctva zároveň požiadalo nemocnice aby ďalej reprofilizovali lôžka s prívodom kyslíka. To v praxi znamená, že poskytovanie zdravotnej nemocnice bude nižšie ako doteraz, čo môže viesť k ďalším nadmerným úmrtiam, nepriamo spôsobeným koronavírusom.

Ale ani to nemusí stačiť. Aj keby sa reprofilizovali lôžka v celých nemocniciach, bude chýbať personál, ktorý by sa mohol o ľudí na týchto lôžkach postarať. Nehovoriac o tom, že koronavírus neobchádza ani zdravotníkov (aktuálne je ich nakazených už 3100) a v niektorých zariadeniach je dnes nakazená až štvrtina zamestnancov.

Inzercia

Tento prípad by mali riešiť zmeny v pravidlách nariaďovania pracovnej povinnosti, ktoré v stredu schválila vláda. Vďaka nim sa po novom dá nariadiť aj ambulantným lekárom, aby išli vypomáhať do nemocníc. Ako však upozornil lekár Visolajský, v praxi sa tento krok bude realizovať iba veľmi ťažko.

„Dosť by nám to pomohlo, keby do nemocníc prišli pomáhať lekári zo súkromných ambulancií, ale je to dosť zložité zabezpečiť, pretože sú možnosti, ako môžu túto povinnosť obísť,“ vysvetlil.

Zdravotníci sa starajú o pacientov s ochorením Covid-19 na JIS-ke v nemocnici. Foto - TASR/AP

Pritom ani samotní ambulantní lekári s touto zmenou nesúhlasia. Asociácia súkromných lekárov poukazuje totiž na kritický stav ambulantných lekárov, ktorí ochoreli alebo zomreli na Covid-19 v posledných dňoch. Okrem toho podľa nich chýba jasný plán, ako bude zabezpečená ambulantná starostlivosť v prípade povolania ambulantných lekárov do nemocníc. Vláda podľa nej nenavrhla ani to, ako zabrániť vážnemu ohrozeniu zdravia občanov v prípade, ak dôjde k rozvratu ambulantnej starostlivosti.

Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Peter Stachura pre denník Postoj uviedol, že taktiež vyzývajú nemocnice, „aby si ešte raz prešli vnútorné zdroje a využili lekárov, ktorí možno doteraz na covidových oddeleniach nepracovali.“ Tvrdí, že ministerstvo rokuje aj so súkromnými nemocnicami, aby sa viac zapojili do starostlivosti o covidových pacientov. Práve toto označil za kľúčové aj riaditeľ Nitrianskej nemocnice a dlhodobo na to upozorňuje aj Peter Visolajský, ktorý je tiež členom Ústredného krízového štábu.

„Súkromné nemocnice sa doteraz tvárili, že sa ich Covid veľmi netýka. Trochu sa to darí zlepšovať, ale stále sú tam rezervy,“ poukázal.

Dokazujú to aj štatistiky, napríklad z Nitrianskeho kraja, ktorý je momentálne pandémiou najviac postihnutý. Kým vo fakultnej nemocnici v Nitre leží podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií 231 pacientov s Covidom-19, v neďalekej súkromnej nemocnici v Galante patriacej pod finančnú skupinu Penta ich je iba 29 a v Dunajskej Strede 16.

Prakticky vo všetkých krajinách, v ktorých kvôli pandémii začali kolabovať nemocnice, narýchlo zriadili vo výstavných centrách, futbalových štadiónoch či školských telocvičniach provizórne nemocnice, ktorými sa snažili odľahčiť nával pacientov. Podľa Visolajského by niečo také mohlo pomôcť aj u nás.

„Poľná nemocnica je náplasťou, nerieši problém samotný, ale vie trochu odľahčiť nemocnice. No iba za predpokladu že máme personál, ktorý v tej poľnej nemocnici môže pracovať,“ hovorí.

To je však ďalší problém. Práve z tohto dôvodu nevidí zriadenie poľnej nemocnice ako riešenie ani štátny tajomník Stachura. „Znie to síce akčne, ale otázka je, kto v tej poľnej nemocnici bude pracovať. My nemáme ani tak problém s nedostatkom lôžok, ako s nedostatkom personálu,“ hovorí. Slovensko by mohlo tiež požiadať o pomoc krajiny Európskej únie, no tie rovnako zápasia s pandémiou ako my.

Kolaps nemocníc spôsobí prudký nárast úmrtí

Podľa lekára Petra Visolajského sa tak už vo viacerých slovenských nemocniciach začína napĺňať scenár z Bergama, kde počas prvej vlny museli vyberať, komu bude poskytnutá zdravotná starostlivosť a komu nie. „Je to vážne, určite. Ono to neskolabuje tak, že bude závora na dverách nemocnice. Budú fungovať ďalej, len brutálne stúpne počet obetí. To bude ten kolaps,“ hovorí.

„Nebude to viditeľné, nemocnice budú fungovať, budú tam sanitky, ako ste videli v Nitre, a pacienti budú zomierať buď v sanitke alebo doma. A to je smrť udusením, čo je jedna z najhorších smrtí,“ dodáva.

Foto - TASR/AP

V prípade kolapsu nemocníc totiž nebude možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť všetkým a lekári budú musieť selektovať pacientov podľa toho, kto bude mať akú šancu na prežitie. To sa stalo v Taliansku, Španielsku aj vo Veľkej Británii, ktoré si prešli podobným scenárom počas jari.

V Spojenom kráľovstve o tom rozhodovala komisia, aby neniesol bremeno iba jeden lekár, pričom základné pravidlá boli jasné: ľudia nad 70 rokov a ľudia nad 65 rokov s inými vážnymi ochoreniami už na pľúcne ventilátory ani neboli pripájaní.

V Bergame sa zasa stalo to, keďže sa nemocnice najprv naplnili starými ľuďmi, v čase keď prišli mladší pacienti s väčšou perspektívou na prežitie, už neboli kapacity, aby im bola poskytnutá zdravotná starostlivosť.

Zatiaľ nie je známe, či na Slovensku existuje nejaký plán, ako k pacientom pristupovať v prípade, že nemocnice sa naplnia. Ako však v dávnejšom rozhovore pre Postoj uviedol Visolajský, „sú na to oficiálne medzinárodné medicínske postupy. Stanovia sa kritériá, a keď príde pacient do nemocnice, tak sa na ich základe vyhodnotí. Je to pre lekárov aj sestry veľmi zlá situácia, pretože žiadny lekár nechce byť ten, čo takto rozhoduje,“ povedal.

Napriek všetkému, kľúčové nie je vyriešiť nedostatok lekárov a lôžok. Stachura aj Visolajský sa zhodujú v tom, že pandémiu v nemocniciach neporazíme.

„Jediné možné riešenie je znížiť počet infikovaných, a to sa dá naozaj iba tak, že znížime mobilitu a dodržíme sociálne odstupy. To je jediné východisko z tejto katastrofálnej situácie,“ hovorí Visolajský.

S ďalším sprísňovaním opatrení plánuje prísť aj vláda, ako avizoval premiér Igor Matovič na sociálnej sieti. Otázkou však je, či tento krok neprichádza príliš neskoro. Aj súčasná situácia je totiž výsledkom posledných týždňov. A už dnes máme postarané minimálne o najbližšie dva týždne.

Odporúčame