Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
30. december 2020

Čo je nové o korone

Smrtiaci vysoký tlak, zatvorené reštaurácie a tajomné tváre pod rúškami

Dnes aj o tom, prečo je zatváranie hraníc najmenej účinným opatrením proti šíreniu infekcií.

Smrtiaci vysoký tlak, zatvorené reštaurácie a tajomné tváre pod rúškami

Ilustračné FOTO TASR - Pavol Zachar

Diskusia o tom, či máme otvárať/zatvárať školy či reštaurácie, sa na Slovensku premietla aj do neraz nemiestnych verejných škriepok premiéra Igora Matoviča s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom.

Jeden z výskumov sa pozrel na to, aký vplyv na zníženie R-faktora – teda koľko ľudí môže potenciálne nakaziť jeden infekčný človek – má obmedzenie niektorých ekonomických či spoločenských aktivít. Tzv. nemedicínske opatrenia totiž patria k zásadným faktorom pri ochoreniach, ktoré sa voľne šíria vzduchom pri osobnom kontakte, teda ako je aj COVID-19.

Obmedzenie zhromaždení a podujatí na maximálne 1 000 osôb malo na zníženie R-faktora účinok 23 % (interval 0 až 40 %); maximálne 100 osôb 34 % (12 až 52 %); do 10 osôb alebo menej: 42 % (17 až 60 %); zatvorenie niektorých vysoko rizikových prevádzok – reštaurácie, bary a pod.) 18 % (-8 až 40 %); zatvorenie prevádzok, ktoré nepredávajú tovary základnej potreby 27 % (-3 až 49 %); spoločné zatvorenie škôl a univerzít: 38 % (16 až 54 %).

Výskumníci však zároveň varujú pred absolutizáciou svojich zistení. Napríklad zatváranie škôl prebiehalo v rôznych krajinách podľa rozličných scenárov, takisto sa líši aj infekčnosť jednotlivých vekových kategórií. Zatvorenie škôl ako signál mohlo takisto druhotne pôsobiť na vyššiu opatrnosť ľudí a prispieť k nižšiemu šíreniu. Táto štúdia takisto nezískala dôkazy o tom, že by na šírenie nákazy malo nejaký efekt zatváranie materských škôl. Na jednotlivé nemedicínske opatrenia treba tiež prihliadať v kontexte iných opatrení a situácie v jednotlivých krajinách či v demografii (hustota obyvateľstva, veľké rodiny vs. osamelo žijúci...).

S rúškami sa nepoznáme

Nespoznali ste v tejto „dobe rúškovej“ na ulici známeho? Nič si z toho nerobte. Je to úplne bežný jav, potvrdený aj vedeckým skúmaním. Už staršie výskumy totiž prišli na to, že človek vníma tváre iných ľudí v celosti, teda nerozpoznáva zvlášť tvar očí, nosa či úst. A aj preto sa mnohým občas prihodilo, že si o úplne cudzom človeku mysleli, že je ich známy – pre celkovú podobnosť v tvári.

No a keďže pri nosení rúšok vidíme z tváre iného človeka iba oči (ak rúško nosí tak, ako sa patri), čoraz častejšie máme problém presne identifikovať, kto oproti nám kráča. Nejde pritom len o samotnú identifikáciu iného človeka ako konkrétnej osoby. Mimika tváre je výraznou súčasťou medziľudskej komunikácie. S nosením rúšok ako nevyhnutnou základnou ochranou pred šírením respiračných chorôb tak prichádzame aj o také drobnosti v komunikácii, ktoré sme predtým mohli vyjadriť napríklad stiskom pier, úsmevom či úškrnom.

Hranice nie sú korzo, ale vírusu je to jedno

Uzatváranie hraníc nemá veľký vplyv na šírenie infekčnej choroby, ako je COVID-19. Zistila to metaanalýza viacerých štúdií, ktoré porovnávali vplyv reštrikcií na situáciu v jednotlivých krajinách.

Prísne obmedzenia mohli pomôcť na začiatku šírenia, keď väčšina krajín ešte nebola nákazou zasiahnutá. Len čo však už vírus cirkuluje v domácej populácii a rastie komunitné šírenie, obmedzenie cestovania má zanedbateľný vplyv na celkový vývoj chorobnosti. Uzatvorenie hraníc je totiž zvyčajne reakciou na nárast prípadov napríklad v susednej krajine. Takéto opatrenie však nereflektuje inkubačný čas ochorenia, a teda fakt, že nákaza už spoza hraníc prenikla.

Naopak, obmedzenia spôsobujú ekonomické škody a odoberajú krajinám zdroje, ktoré mohli byť investované do zdravotnej starostlivosti. Uzavretie hraníc prinášalo celosvetovú stratu 400 miliárd dolárov mesačne.

Jedna zo štúdií, ktorú publikoval časopis Lancet, odhadla vplyv cestovných obmedzení. Autori zistili, že bez obmedzenia pohybu by medzinárodní cestujúci v máji tohto roka prispeli k viac ako 10 % z celkového počtu prípadov COVID-19 v 102 krajinách. Do septembra však príspevok medzinárodných cestujúcich k počtu prípadov vo väčšine krajín výrazne poklesol.

Inzercia

Výrazný prínos z obmedzenia cestovania potvrdila jediná z analyzovaných štúdií – zákaz opustenia mesta Wu-chan mal znížiť prenos infekcie z Číny do iných krajín o takmer 80 percent. V skutočnosti však uzamknutie Wu-chanu šíreniu nákazy vo vnútri Číny a následne do iných krajín nezabránilo. Došlo len k niekoľkodňovému až niekoľkotýždňovému posunu.

Civilizačné choroby sú v spojení s koronou ešte smrteľnejšie

Lieky proti hypertenzii – zvýšenému krvnému tlaku – môžu znížiť počet obetí COVID-19. Pacienti s hypertenziou totiž tvoria významnú časť (asi 30 percent) tých najrizikovejších, ktorí ochoreniu podliehajú.

Ako nádejné sa ukazujú tzv. blokátory vápnikových kanálov (CCB). Retrospektívne klinické skúmanie hospitalizovaných pacientov s COVID-19 s hypertenziou ako jedinou komorbiditou odhalilo, že liečba CCB amlodipín-besylátom bola spojená so zníženou mierou úmrtnosti.

Vývoj nových liekov určených primárne voči COVID-19 je zdĺhavý proces a tak ako v prípade iných liečiv sa odhaduje na roky. Lekári sa preto snažia využívať iné už existujúce a schválené lieky na iné choroby. To platí aj o spomenutom CCB. Neúčinkuje síce priamo na nový koronavírus, ale dokáže výrazne zmierniť hypertenziu, ktorá je spolu s cukrovkou najčastejšou komorbiditou pacientov umierajúcich na COVID-19. Pomáha však len pri samotnej hypertenzii. Ak má pacient viacero rizikových ochorení, účinok CCB sa na úmrtnosti nijako neprejaví.

Podobne má v špecifických prípadoch zachraňujúci účinok remdesivir, pôvodne vyvinutý voči ebole, a favipiravir, liek proti chrípke vyvinutý v Japonsku.

A prečo je hypertenzia taká nebezpečná v súvislosti s nákazou koronavírusom? Lekári totiž identifikovali, že hypertonici majú vyššiu imunologickú reakciu pri strete s týmto ochorením. Jednoducho, imunitné bunky pri boji s ochorením vytvárajú viac zápalových reakcií v snahe vírus eliminovať v porovnaní s pacientmi, ktorí hypertenziou netrpia. Tento jav u nich pozorovali lekári už pred objavením sa nového koronavírusu.

Zvýšenú zápalovú reakciu imunity podporujú dokonca aj niektoré z antihypertenzívnych liekov. Ak sme teda vyššie písali o nádeji z blokátorov vápnikových kanálov, zďaleka to neplatí pre všetky lieky proti vysokému krvnému tlaku.

Ďalšou nádejou môžu byť inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín, v skratke ACEI, ktoré podľa zistení zápalovú reakciu organizmu tlmia. Autori tejto štúdie však odporúčajú, aby boli ich zistenia overené ďalším výskumom väčšieho počtu pacientov vrátane kontrolných skupín.

Odporúčame