Spoločnosť 07. november 2015

Starajú sa o bývalé pornoherečky: Sú to ťažké prípady

Pavol Rábara
Pavol Rábara
Manželia Rút a František zo združenia Pink Cross Slovakia organizujú prednášky bývalých pornoherečiek. A nielen to. 
Manželia Rút a František zo združenia Pink Cross Slovakia organizujú prednášky bývalých pornoherečiek. A nielen to. 
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Pavol Rábara

Starajú sa o bývalé pornoherečky: Sú to ťažké prípady

Pozývajú na Slovensko ženy, ktoré hovoria mladým o tom, že porno je lož. Takýmto zraneným ženám sa vo svojom voľnom čase venujú a pomáhajú im. Navštívili aj dievčatá vo verejných domoch, dali im Bibliu a modlili sa s nimi. (Pre citlivosť témy nás požiadali vynechať fotenie a zverejňovanie priezviska.)

Ako ste sa dostali k tomu, že pomáhate bývalým pornoherečkám?

František: Oslovil nás príbeh bývalej pornoherečky Shelley Lubben z USA, ktorá s manželom založila organizáciu Pink Cross. Keď bola Shelley na dne, sľúbila Bohu, že keď ju z toho vytiahne, tak mu bude slúžiť. Splnila to a začala sa venovať bývalým pornoherečkám.

Rozhodli sme sa, že spustíme niečo podobné na Slovensku. Naša práca sa len rozbieha, pričom sa jej venujeme popri svojom zamestnaní. Pomaly sa dostávame s prednáškami do škôl a už poznáme okruh dievčat, ktoré opustili porno. Snažíme sa im pomáhať, no sú to ťažké prípady.

Z vašich aktivít vidno najviac prednášky bývalých pornoherečiek.

Je to jedna z hlavných činností. Snažíme sa, aby ženy, ktoré odišli z pornopriemyslu, hovorili nahlas, čo sa tam deje. Pre mňa bolo dlho nepredstaviteľné, že by sa to mohlo podariť. Treba si totiž uvedomiť, že taktáto žena nechá za sebou na internete množstvo gigabajtov pornografie. Je dôležité, aby verejnosť počula príbehy z ich úst. Ak chce niekto prestať s pozeraním porna, musí pochopiť, že všetko, čo tam vidí, je falošné.

Ak chce niekto prestať s pozeraním porna, musí pochopiť, že všetko, čo tam vidí, je falošné.

Ďalšou vašou aktivitou je starostlivosť o tieto ženy. V čom spočíva?

Keď takúto ženu stretnete, potrebuje reálnu pomoc. Je na tom zle psychicky, finančne, často aj zdravotne. Môže mať samovražedné sklony. Na pomoc týmto ženám však potrebujete spolupracovníkov a peniaze.

O koho sa aktuálne staráte?

Máme Johanku a Nasťu, ktoré žijú v Česku, a Poľku Katku. Plus ešte bývalú prostitútku Ľudmilu zo Slovenska. Momentálne by sme ani viac nezvládli.

Ako ste ich našli?

Rút: Katke dali kontakt na nás Američania. Johanka nám tiež sama napísala, Nasťu sme kontaktovali my. Treba povedať, že keď nás Johana spoznala, už bola desať rokov mimo pornopriemyslu. Ale aj tak jej ešte chvíľu trvalo, kým spravila prvú prednášku.

Museli ste ich presvedčiť, aby išli niečo verejne povedať?

František: Vôbec sme ich nepresviedčali. Žena je citová bytosť a keď musí žiť s tým, že na internete je o nej veľa takýchto filmov, tak jej to nerobí dobre. Mnohé sa za to hanbia a najradšej by to zmazali, ale cesta späť je nemožná. Často im pomôže, že o tom začnú rozprávať pravdu. Nemusíte ju teda presviedčať, spraví to dobrovoľne, lebo vie, že je to správne. Chcú tiež varovať ostatných, aby do toho nešli.

Bývalá prostitútka Ľudmila a exherečka Nasťa


Johana sa vám teda sama ozvala, ako to bolo so zvyšnými ženami?

Rút: Nasťu sme vyhľadali my, lebo sa o nej intenzívne písalo v novinách.

Čo sa o nej písalo?

František: Nasťa pochádza z Krymu. Na Ukrajine jej však hrozilo za natáčanie porna väzenie, tak ušla do Čiech. Avšak ukrajinská vláda sa ju snažila vyžiadať, čo by znamenalo, že príde o deti. Ľudsko-právne organizácie v Čechách tlačili na úradníkov, aby jej dali azyl. Napokon dostala povolenie na pobyt. Vtedy sa zlomila. Prežívala, že Boh jej pomáha.

Vy ste jej sprostredkovali duchovné veci?

Rút: Áno, veľa sme sa s ňou modlili. Nasťa je akoby duchovné bábätko, no už sa aj sama modlí. A zažíva pekné veci, napríklad mama jej zavolala a prvý raz povedala, že ju má rada. Nasťa totiž otehotnela v 16-tich a mama ju vyhodila z domu.

Ako ste sa dostali k Poľke?

Katka písala do Kanady a niekto jej dal kontakt na nás. Je to ťažký prípad. Má 28 rokov a nemá ani jeden zub. V čase, keď natáčala porno, si dala vytrhnúť boľavý zub. Vytrhli ho však zle, až tak, že jej to poškodilo chrup a postupne jej vytrhali všetky zuby. Bolí ju to, nemôže pracovať, ťažko sa s ňou komunikuje. Prednášku by ešte nezvládna, je úplne rozsypaná.

František: Katka pochádza z úplne rozbitej rodiny. Býva v gete a mala vážne samovražedné sklony. Chcela skočiť z balkóna. Viackrát napísala, že už nemá pre ňu život zmysel, nikto sa o ňu nezaujíma a jediné, čo má, sú bolesti. Modlili sme sa za ňu a aspoň prestala s vyhrážkami samovraždou. Nevieme však nájsť nikoho, kto by sa o ňu v Poľsku zaujímal.

Keď sa takáto žena dostane do kresťanského spoločenstva, môže sa ľahko dostať na okraj. Potrebuje individuálny prístup.

Čo vám napísala ako prvé?

Najprv písala, že nemá na nájomné, tak sme zbierali peniaze cez Facebook.

Rút: Čo sa týka duchovnej pomoci, boli sme s jedným misionárom, ktorý jej povedal, že je možno pod prekliatím. Manželky mužov, ktorí pozerajú porno, zvyknú preklínať tieto ženy. Tento misionár ju viedol, aby robila pokánie, modlil sa za ňu.

Kedy sa ženám venujete?

Najmä cez víkendy. Naposledy sme boli s Katkou u našej kamarátky v Hainburgu. S Nasťou a jej tromi deťmi sme boli zase v ZOO. S Johanou a Nasťou sme boli aj na víkendovkách s evanjelickou cirkvou, ale aj tak boli stále pri mne.

Potrebujú špecifický prístup?

František: Problém je, že aj keď sa takáto žena dostane do kresťanského spoločenstva, môžu sa prejaviť jej zranenia, dostane sa na okraj a ak sa prestanú o ňu zaujímať, môže sa vrátiť späť k pôvodnému životnému štýlu. Poznáme takéto prípady. Preto potrebujú individuálny prístup. Treba nájsť ľudí, ktorí sú ochotní v tejto sfére nezištne pracovať a venovať sa im. Zháňame ich a pomaličky sa nám už formuje tím, v ktorom sú napríklad psychológovia. 

Robíte aj akcie vo verejných domoch. Čo si pod tým predstaviť?

Rozdávali sme tam malé balíčky, v ktorých bola Biblia a kozmetika. Párkrát sme to robili, ale museli sme to zrušiť pre nedostatok peňazí. Rozhodli sme sa pokračovať v tejto aktivite raz ročne – na Vianoce.

Ako to vyzeralo?

Rút: Asi pred dvomi rokmi sme išli do Sadu Janka Kráľa, nemali sme nič dohodnuté. Zazvonili sme a spýtali sa, či sú u nich nejaké dievčatá, chceme im dať darčeky. Vyšli tri dievčatá, ktorým sme dali balíčky, každú som objala a povedala som im, že sa staráme o pornoherečky, ale na Slovensku zatiaľ nepoznáme žiadnu. Vyzerali potešené.

Potom sme na druhý rok išli ja, Johana a ešte jedna kamarátka do ďalších verejných domov. Feri bol náš šofér. V jednom dome sme našli 15 dievčat. Dostali Nový zákon, lak na nechty, rúž a pohľadnicu, na ktorej bolo napísané: Si milovaná, máš väčšiu cenu. Každú sme objali, niektoré sa chceli dokonca až dvakrát. Zopár dievčat sa aj modlilo. Bolo to silné. Dostali od nás kontakt, ale nikto sa zatiaľ neozval. Možno treba chodiť častejšie.

Nemali ste tam žiadny konfikt?

Nie, vôbec. Bodygardi nás vyprevadili a dokonca žartovali, že chcú aj oni darček.

Venuje sa takýmto aktivitám ešte niekto?

František: Robí to ešte jedna žena v Košiciach a mala tú istú skúsenosť, a síce, že bola milo prijatá. U nás sú tieto návštevy až na treťom mieste medzi aktivitami, lebo šanca, že niekoho zasiahnete, je malá a je to finančne náročné. Viem, že v USA sú cirkevné zbory, ktoré to robia pravidelne.

Na internete zháňate peniaze. Čo sú pre vás priority?

Rút: Chceli by sme viac chodiť s prednáškami po školách a pokračovať v starostlivosti o bývalé pornoherečky. Je veľmi hlboké stretávať sa takýmito ženami. Viem, že Ježiš by to robil tiež. Veď sám povedal, že nás budú predchádzať do nebeského kráľovstva.

Foto: pexels.com, flickr.com

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0