Komentáre a názory 05. november 2015

Voľby budú bez šťavy. A Bugár to nezmení

Jozef Majchrák
Jozef Majchrák
Najväčším problémom dnešnej pravice je to, že nedokáže vzbudiť víťaznú emóciu.
Najväčším problémom dnešnej pravice je to, že nedokáže vzbudiť víťaznú emóciu.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jozef Majchrák

Voľby budú bez šťavy. A Bugár to nezmení

Béla Bugár svojou výzvou ku KDH a Sieti, aby sa spoločne zaviazali k povolebnej spolupráci, poukázal na jeden dôležitý moment. Tí pravicoví voliči, ktorí si v marci nájdu cestu k volebným urnám, pôjdu hlasovať bez chuti. Bez viery, že strany, ktorým napriek všetkému dajú svoj hlas, by mohli vládnuť.

Pre veľký počet z nich to bude tentoraz naozaj len splnenie si občianskej povinnosti, bez víťaznej emócie. Teda bez pocitu, že svojím hlasom majú šancu v krajine niečo zásadné zmeniť. A mnohí voliči práve z tohto dôvodu hlasovať vôbec nepôjdu.

Voliči už neveria

Pravicovým stranám, ktoré na Slovensku dokázali vládnuť len v širších koalíciách, sa totiž v posledných rokoch podarilo premrhať jednu veľkú devízu. Dôveru voličov, že napriek parciálnym nezhodám a konfliktom dokážu po voľbách vždy nájsť spoločnú reč a pri šťastnej konštelácii volebných výsledkov zostaviť koaličnú vládu. Takto bol nakoniec od moci odstavený Vladimír Mečiar a v roku 2010 aj Robert Fico.

Tento fakt – a nie ani tak neatraktívny program, slabí lídri či zlý politický marketing – je dnes tým najväčším problémom oponentov Roberta Fica.

Béla Bugár tomu rozumie, jeho pokus niečo s tým urobiť však už prichádza neskoro. A keby aj so svojou výzvou k Procházkovi a Figeľovi uspel, voliči už šanci na pravicovú vládu neuveria. Dokonca mnohí z nich ju ani nechcú.

Okrem historicky najväčšej rozhádanosti pravicových politikov to má ešte niekoľko ďalších dôvodov.

Vládnutie v širokej koalícii sa na dlhý čas podarilo zdiskreditovať vláde Ivety Radičovej. Napriek viacerým nesporne užitočným krokom a úprimnej snahe premiérky urobiť niečo s korupciou bola táto vláda v permanentnom vnútornom konflikte a koaličnej kríze. Mocensky slabá premiérka nedokázala spory manažovať, nepôsobila dojmom, že má veci pod kontrolou, a občania, ktorí mohli prakticky denne v médiách sledovať koaličné hašterenie, začali z toho byť už poriadne otrávení. Asi len málokto z voličov, ale aj pravicových politikov má chuť si tento model zopakovať.

Ďalším dôvodom je, že pomerne značnú časť „nesmeráckych“ hlasov na seba dnes viaže antisystémová strana Igora Matoviča, ktorej základným politickým princípom je vojna proti všetkým. Výsledkom je také naštrbenie vzťahov, že pre viacerých pravicových politikov je dnes Matovič neprijateľnejším partnerom ako Robert Fico. Dokázal by sa líder Obyčajných ľudí vo vláde správať inak ako počas posledných štyroch rokov? Ako by reagoval na prepad popularity, ktorý by mohol byť spojený s vládnutím? Všetko toto sú veľké neznáme a tým pádom aj veľké riziko.

K dnešnému nelichotivému stavu pravice prispelo aj to, že Radoslav Procházka premrhal značnú časť politického kapitálu, ktorý získal v prezidentských voľbách. Keď po nich zakladal Sieť, hovoril o dvadsaťpercentnej strane a prvé prieskumy naznačovali, že by sa mu to aj mohlo podariť. Potom však Procházka urobil niekoľko politických chýb a dnes v preferenciách súperí s KDH a Mostom.

Práve táto skutočnosť robí Bugárovu iniciatívu na vznik bloku Mostu, Siete a KDH ako vládnej alternatívy voči Smeru matematicky len málo pravdepodobnou. Tieto tri strany jednoducho nebudú mať dosť hlasov, aby samy vytvorili vládu. Do hry by tak museli vstúpiť ďalšie subjekty a sme tam, kde sme boli za Ivety Radičovej. Nehovoriac o tom, že viacerí pravicoví politici dnes už v súvislosti s budúcou vládou poškuľujú po úplne inom partnerovi.

Málo času

Ťažko povedať, či Béla Bugár myslí kriesenie ducha pravicovej spolupráce vážne, alebo ide z jeho strany len o šikovný marketingový ťah. Ale ak by jeho pohnútky predsa len boli úprimné, musí mu byť jasné, že prinavrátenie viery voličov v to, že dnešná rozbitá a rozhádaná pravica by dokázala spolu stabilne a akcieschopne vládnuť, si žiada nadľudský výkon. A len ťažko sa to dá dosiahnuť za tých niekoľko týždňov, ktoré zostávajú do volieb.

Je to niečo podobné, ako vracať do života niekoho, komu sme šesť rokov po lyžičkách podávali arzén.

 

Foto TASR/Pavel Neubauer

 

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0