Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Komentáre a názory
22. december 2020

Pandémia

Začína sa distribúcia vakcín. S ručením obmedzeným

Máločo rozdelí spoločnosť viac ako táto téma. Dôležité bude tlmiť extrémne postoje. A tolerovať, že na vec nebude jednotný názor.

Začína sa distribúcia vakcín. S ručením obmedzeným

TASR

Dnes, deň pred Vianocami, sa začne v krajinách EÚ distribúcia covid-vakcín od konzorcia Pfizef - BionTech. Vlády vo vakcinácii vidia najsilnejšiu zbraň proti pandémii. Veľká časť verejnosti zas vo vakcinačnom programe vidí riziká a stavia sa k nemu s odporom. Platí to aj o lekároch, ktorí majú byť očkovaní ako prví.

Na vakcinačnej kampani, antikampani a polemikách bude nepríjemné to, že oba tábory majú sklon vidieť v druhej strane „nepriateľa ľudstva“. Postoje sú spravidla nekriticky jednoznačné a extrémne. Je to pritom absurdné. Pretože v tejto fáze sa javí ako zodpovedný skôr zdržanlivý, resp. otvorený postoj. 

Bez záruky

Problém je totiž v tom, že dnes o nových covid-vakcínach vieme málo. A nevieme veľa. Dokonca nevieme ani presné odpovede na kľúčové otázky.

Dôvodom je fakt, že nové vakcíny sa vyvíjali a testovali expresne, mimoriadne krátko. Nie roky, ale len mesiace.

Asi najväčšie pochybnosti vyvoláva to, že za prípadné nežiaduce účinky vakcín odmieta ručiť ich výrobca. Vlády sa pri kontraktoch musia zaviazať, že riziká berú na seba a náklady na prípadné žaloby výrobcovi preplatia. Dôvod? Vedenie AstraZeneca napríklad tvrdí, že nemôžu v plnom rozsahu ručiť za niečo, čo nebolo dlhoročne testované: „Toto je unikátna situácia, kde ako spoločnosť nemôžeme niesť riziko, ak o štyri roky vakcína ukáže vedľajšie účinky.“

Vlády naliehali na dostupnosť covid-vakcín bez dlhšieho testovania, preto by mali znášať riziká, tvrdia výrobcovia. Zabúdajú však dodať, že preteky o najrýchlejšie uvedenie vakcíny na trh boli aj v ich obchodnom záujme.

Stav, keď výrobcovia nechcú alebo dokonca nemôžu ručiť za svoje vakcíny, je absurdný a neprijateľný. Pretože nebudú pod tlakom, aby investovali maximum do bezpečnosti produktu, prípadne aby ho okamžite vyradili, ak sa objavia komplikácie.

Napokon, príliš krátke testovanie je jeden z dôvodov, prečo Európska agentúra pre lieky schválila vakcínu Pfizer-BionTech len „na podmienečné použitie“. To by malo byť odborne indikované vo vážnych alebo život ohrozujúcich prípadoch. 

Za týchto okolností by vlastne očkovanie nikde nemalo byť iné ako cielené a dobrovoľné. Bez akýchkoľvek sankcií a nevýhod pre tých, čo odmietnu. Vlády nemôžu ľuďom nanucovať niečo, za čo výrobca nedokáže niesť zodpovednosť a čo liekové agentúry môžu schváliť iba v podmienečnom režime.

Pomer prínosu a rizika

Pri posudzovaní každej vakcíny by mal byť kľúčový pomer prínosu a rizika. Stále platí, že stopercentne bezpečná a stopercentne efektívna vakcína neexistuje. Nič nie je dokonalé a vždy sa pohybujeme v rovine „risk – benefit ratio“.

Doterajšie skúsenosti s vakcínami boli vysoko pozitívne. Takmer všetci z nás prešli viacerými povinnými aj dobrovoľnými očkovaniami. Vakcíny zachránili milióny životov a prispeli k takmer úplnému potlačeniu nebezpečných infekčných ochorení.

Jednoducho: ak v niečom moderná západná medicína dobre funguje, tak v boji s infekciami. Môžeme predpokladať, že aj pri covid-vakcínach by mali byť prínosy násobne vyššie ako riziká.

Zatiaľ je to však iba predpoklad, opretý o krátku fázu klinického testovania. Nie konštatovanie faktu na základe niekoľkoročných skúseností s novými vakcínami (niektoré sú nové nielen generačne, ale aj typovo, napríklad syntetické mRNA očkovacie látky od Pfizeru).

Pri posúdení prínosov a rizík totiž nevieme odpovedať na celkom základné otázky. Konkrétne, nevieme, aká bude efektivita vakcín, resp. ako dlho bude trvať ich imunizačný účinok. Roky? Rok? Alebo len pár mesiacov? Inými slovami, nevieme, ako často bude potrebné opakované očkovanie. Vedci predpokladajú, že jedno očkovanie rozdelené do dvoch dávok by mohlo pokryť jednu sezónu, resp. jeden rok.

Ďalšia vec, o ktorej vieme málo, sú prípadné nežiaduce účinky nových covid-vakcín, hlavne tie zriedkavé ako opuch mozgu, zápal mozgu alebo poškodenie ciev či srdca.

Inzercia

Pravdepodobne budú extrémne zriedkavé. No s dostatočnou vedeckou spoľahlivosťou to určiť nevieme.

A už vôbec nevieme, ako telo zareaguje po piatom očkovacom cykle = po desiatej očkovacej dávke.

Teda: odpoveď na otázku, ako presne vyzerá pomer prínosov a rizík covid-vakcín, zatiaľ nemáme. Riadime sa len staršími skúsenosťami s očkovaním, predpokladmi a radami autorít. Prevažne vedcov a vlád.

V situácii, keď aj veľká časť lekárov odmieta očkovanie novým typom vakcín, môžeme očakávať, že spoločnosť ostane v tejto otázke rozdelená. A ambície preočkovať prevažnú väčšinu populácie sa nenaplnia.

Imunizácia zrejme bude prebiehať oboma spôsobmi súbežne. Pri časti ľudí pravidelným očkovaním. Pri druhej časti prekonaním ochorenia. 

Riešenie a priority

V takom prípade by mal byť očkovací program vlády zameraný predovšetkým na ochranu rizikových skupín. Teda na starších a slabších ľudí. Ak sa to podarí, počet obetí covidu, prípadne urgentných hospitalizácií by mal klesať. Keďže vakcinačný program bude logisticky aj organizačne náročný a s obmedzenými kapacitami (priestorovými aj časovými), vláda by sa mala sústrediť na priority. 

Dobrou správou je, že koronavírus nepredstavuje všeobecnú hrozbu, ale, naopak, veľmi špecifickú. Ohrozuje hlavne seniorov a chronicky chorých. Ani očkovanie teda nemusí byť nutne plošné, ale skôr cielené.

Napokon, práve pri cielenom očkovaní rizikových skupín platí, že pomer prínosov a rizík je priaznivý. Starému človeku pri ochorení covid hrozí hospitalizácia, vážnejšie poškodenie zdravia alebo v krajnom prípade smrť. Riziká vedľajších účinkov očkovania (väčšinou dočasných) by mali byť prijateľnejšie než riziká ochorenia na covid.

Pri mladých, povedzme 20-ročných ľuďoch by zas mal platiť pravý opak. Infekcia novým koronavírusom sa u nich väčšinou prejavuje buď bezpríznakovo, alebo len s veľmi miernymi a krátkymi príznakmi (strata chuti, čuchu). Naliehať na mladších, aby čo najskôr začali s očkovaním proti covidu a aby, hypoteticky, do konca života absolvovali 120 očkovacích dávok, by bolo zvrátené.

Navyše, stále nevieme, či očkovanie spoľahlivo bráni prenosu infekcie (šíreniu vírusu) alebo len chráni zaočkovanú osobu pred ochorením.

Záver: výzvou roka 2021 by mala byť ochrana starších ľudí pred infekciou a dostupnosť vakcín pre tých najohrozenejších. Nie štátne kampane na pravidelné plošné očkovanie planéty.

Aby sme o rok neboli v situácii, že budeme rátať masy mladých zaočkovaných cestovateľov – a popri tom si lámať hlavy, prečo nemocnice ostali zaplnené staršími covid-pacientmi…

Hry „autorít“ na sociálnych inžinierov a liečiteľov sveta môžu mať nevyspytateľný koniec. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.