Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
22. december 2020

Koronavakcína

Pochádza očkovanie aj z potratených detí?

Legitímny odpor proti potratom sa v boji proti pandémii premieňa aj na odmietanie očkovania. Do akej miery je tento prístup opodstatnený?

Pochádza očkovanie aj z potratených detí?

Ilustračné FOTO TASR/AP

Populárnym „argumentom“ proti očkovaniu voči COVID-19 je aj tvrdenie, že na výrobu vakcín bol použitý biologický materiál z detí usmrtených umelým potratom. Aké sú teda fakty? Stoja vakcíny na potratoch? Áno aj nie.

Bunkové línie

Pozrime sa najprv do odbornej literatúry a povedzme si, ako sa vakcíny vyrábajú a prečo existuje spojitosť medzi vakcínami a potratmi.

„Pre potreby produkcie vakcín a pre potreby výskumu sú bunkové kultúry navrhnuté tak, aby obsahovali len jeden konkrétny kmeň buniek. Pre životnosť bunkovej línie, schopnosť buniek sa rozmnožovať platí vo väčšine prípadov tzv. Hayflickov limit, pomenovaný po Leonardovi Hayflickovi. Ten zistil, že populácia normálnych buniek sa rozmnožuje len do určitej generácie (50-krát pri zdravých bunkách) a potom bunky odumierajú. Neplatí to však pre všetky bunky a ich línie, niektoré bunkové línie môžu byť imortalizované. To znamená, že bunky boli mutované tak, aby bola umožnená ich reprodukcia po neobmedzenú dobu,“ píše sa v štúdii slovenských vedcov Tkanivové kultúry používané pre výrobu súčasných vakcín.

„Nesmrteľné“ bunkové línie sú zvlášť vhodné na to, aby sa v nich pri vývoji vakcín namnožil vírus, ktorý je neskôr upravený resp. oslabený tak, aby na jednej strane nespôsobil nákazu a nedokázal sa v tele človeka množiť a zároveň dokázal vyvolať imunitnú reakciu, ktorá vytvorí účinnú obranu proti vírusu v plnej sile.

Jedným z postupov na úpravu vírusu pre vakcínu je napríklad jeho opakovaná kultivácia na bunkových kultúrach pri oveľa nižšej teplote, než je normálna telesná teplota. Vírus sa prispôsobí prostrediu, aby sa mohol replikovať pri nižších teplotách. Tým však stráca svoju pôvodnú schopnosť rastu pri normálnej telesnej teplote ľudského tela. Takto pripravený vakcinálny kmeň stráca svoju infekciozitu (nie na 100 %), ale zároveň si zachováva schopnosť naštartovať imunitnú reakciu.

Vychádzajúc zo spomenutej štúdie môžeme povedať, že existuje niekoľko bunkových línií, ktoré sa využívali či využívajú pri vývoji vakcín. Pre potreby tohto textu sa zameriame na bunkové línie MRC-5 a HEK 293, ktoré sú spojené s vývojom vakcíny Oxford/AstraZeneca.

MRC-5: V septembri 1966 vo Veľkej Británii získali vedci z Medical Research Council pľúcne bunky z tela umelo potrateného chlapca v 14. týždni tehotenstva. 27-ročnej fyzicky zdravej žene bol potrat umožnený pre psychiatrickú diagnózu. Tkanivová kultúra, ktorá takto vznikla, bola nazvaná MRC-5 (Medical Research Council 5). Má rovnaký počet chromozómov ako normálne ľudské bunky a dlhodobo si zachováva pôvodné vlastnosti – bunky sú schopné 42–46 delení pred ich úmrtím. MRC-5 bunková línia je bežne využívaná vo vývoji vakcín.

HEK 293: Tieto bunky boli získané transformáciou ľudských embryonálnych obličkových buniek s upravenou DNA adenovírusom 5 v laboratóriu Alexa Van der Eba v holandskom Leidene a prvý raz boli popísané v r. 1977. HEK bunky boli získané z embryonálnych obličkových buniek od zdravého potrateného dieťaťa v roku 1973. Údaje o rodičoch nie sú známe. Táto bunková línia je v súčasnosti jednou z najpoužívanejších pri výrobe vírusových vakcín.

Obe spomenuté bunkové kultúry, ktoré boli súčasťou vývoja vakcíny Oxford/AstraZeneca voči COVID-19, slúžia len v tej fáze vývoja, kedy dochádza k úprave a oslabovaniu samotného vírusu. Súčasťou očkovacej látky je z tohto procesu len tento oslabený vírus, bunková kultúra pôvodne pochádzajúca z potratených detí jej súčasťou nie je.

Zároveň ide o bunky, ktoré sú niekoľkonásobne v laboratóriách replikované, teda klonované. Teda na vývoj vakcín nie je potrebné získavať nové bunky z potratených detí.

mRNA vakcíny

Medzi vakcínami, s ktorými Slovensko podľa očkovacieho plánu ministerstva zdravotníctva počíta, sú aj tie od firiem BioNTech/Pfizer, Moderna a v prvom štvrťroku 2021 aj vakcína od firmy Curevac.

Všetky tieto tri sú typu mRNA. Sú vytvorené synteticky, neobsahujú žiadnu časť získanú zo živého vírusu. Preto nie sú pri ich vývoji potrebné ani bunkové kultúry, v ktorých by bol vírus pri úprave opakovane kultivovaný. Nie je teda potrebné používať akékoľvek živé bunky získané z ľudského tela.

Spoločnosti Pfizer a Moderna však použili na jeden z potvrdzujúcich laboratórnych testov svojich výrobkov kontaminovanú bunkovú líniu.

Inzercia

Etika

Napriek tomu, že pre vývoj vakcín nie sú potrebné stále nové a nové bunky z tiel potratených detí a bunkové línie používané pri vývoji vakcín nepochádzajú priamo z potratov, v mnohých ľuďoch to vyvoláva oprávnené otázky o morálnosti očkovania, ak kdesi v historickom reťazci poslúžil na prípravu vakcíny aj potrat.

Popri vedeckých faktoch tu stojí aj stanovisko Katolíckej cirkvi a dokument, ktorý čerstvo – 21. decembra – vydal Vatikán a nesie podpisy prefekta Kongregácie pre náuku viery kardinála Luisa Ladariu a sekretára kongregácie Mons. Giacoma Morandiho. Pápež František dokument schválil pri minulotýždňovej audiencii 17. decembra.

Nóta o morálnosti použitia niektorých vakcín proti COVID-19 reaguje nielen na fakt, že pri vývoji konkrétnej vakcíny boli použité bunky pôvodne pochádzajúce z potratov, ale aj na mnohé protirečivé vyhlásenia a odporúčania, ktoré v poslednom období zazneli z úst niektorých biskupov či katolíckych združení.

V duchu predchádzajúcich postojov Katolíckej cirkvi k očkovaniu samotnému, ale aj k problematike využitia potratov v procese vývoja vakcín hovorí tento dokument, že morálna zodpovednosť za spoluprácu na zle potratu je rôzna u rôznych osôb. Napríklad „v podnikoch používajúcich bunkové zložky nedovoleného pôvodu nie je zodpovednosť tých, čo rozhodujú o zameraní produkcie rovnaká ako zodpovednosť tých, čo nemajú žiadnu rozhodujúcu moc“.

„V tomto zmysle, keď nie sú k dispozícii eticky bezchybné vakcíny proti COVID-19 (napríklad v krajinách, kde nie sú dané k dispozícii lekárom a pacientom vakcíny bez etických problémov alebo v ktorých je ich distribúcia sťažená pre osobitné podmienky skladovania a prepravy, alebo keď sa v tej istej krajine distribuujú rozličné typy vakcíny, ale zo strany zdravotníckych autorít sa občanom nedovoľuje vybrať si vakcínu, ktorou sa dajú zaočkovať), je morálne akceptovateľné použiť vakcíny proti COVID-19, u ktorých sa použili bunkové línie z umelo potratených plodov v ich výskumnom a výrobnom procese.“

Slovenské očkovacie plány nateraz nehovoria nič o tom, že by si človek mohol vybrať konkrétny typ vakcíny, ktorým bude v prípade záujmu zaočkovaný. Ak teda príde na rad a dostane vakcínu Oxford/AstraZeneca, neponesie na tomto fakte žiadnu morálnu vinu.

Ochrana pred bezprostredným nebezpečenstvom, ktorým COVID-19 nesporne je, dovoľuje v prípade núdze využiť aj prostriedky, s ktorými je spojené zlo spáchané v minulosti. To však v žiadnom prípade nesmie zakladať legitimizáciu potratov. Katolícka cirkev zároveň vyzýva farmaceutické spoločnosti, aby pri vývoji nových liekov dbali na eticky čisté postupy.

Cirkev nabáda aj na samotnú morálnosť vakcinácie.

„Morálnosť vakcinácie závisí nielen od povinnosti starať sa o vlastné zdravie, ale aj od povinnosti dbať o spoločné dobro. Pri absencii iných prostriedkov na zastavenie epidémie alebo aj len na jej predídenie, toto spoločné dobro môže odporúčať vakcináciu, predovšetkým na ochranu tých najslabších a najviac vystavených nebezpečenstvu. Tí, ktorí popri tom všetkom z dôvodov svedomia, odmietajú vakcíny vyprodukované s bunkovými líniami pochádzajúcimi z potratených plodov, musia vynaložiť úsilie, aby inými ochrannými prostriedkami a vhodnými spôsobmi správania zabránili tomu, že sa stanú prenášačmi infekčného činiteľa. Osobitným spôsobom sa musia vyhnúť každému riziku pre zdravie tých, ktorí nemôžu byť zaočkovaní z klinických alebo iných dôvodov a ktorí sú tými najzraniteľnejšími.“

Na vydanie dokumentu k očkovaniu voči COVID-19 zareagoval aj hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara. Vo vyhlásení upozorňuje na nebezpečenstvo dezinformácií produkované pseudokresťanskými a pseudokatolíckymi webovými portálmi. Tie sa aktuálne dotýkajú práve celosvetovej a celospoločenskej témy pandémie a rozbiehajúceho sa očkovania.

„Tak ako sme napríklad ľahko schopní rozlíšiť, že tzv. liberálne médiá sa v otázkach viery a náboženstva nedajú pokladať za „bernú mincu“, oveľa menej si dokážeme všimnúť, že weby, ktoré navonok vystupujú kresťansky, ba odhodlane katolícky, môžu byť v skutočnosti takisto nespoľahlivé. Dokonca aj skryte protipápežské alebo protikoncilové a v niektorých prípadoch rovno schizmatické,“ píše Martin Kramara.

Odporúčame