Pravicový politik sa zmenil viac ako pravicový volič

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Pravicový politik sa zmenil viac ako pravicový volič

Slovenská pravica sa mení najmä vnútorne. O jednej premene sa však nehovorí dostatočne. A je to na škodu pravice.

Sledujem to už dlhší čas a moja obava pomaly rastie: pravicoví politici sa čoraz viac líšia od svojich voličov. Samozrejme, isté rozdiely sú pochopiteľné a aj správne, v niektorých veciach by však politici mali byť so svojimi voličmi zviazaní bližšie. Najmä v dobe, keď sú témy identity a životného štýlu v politike dôležité tak (a občas aj viac) než ideológia.

Ľudia dnes od politikov chcú, aby im rozumeli, aby mysleli a cítili ako oni, voliči. Iste, všeličo sa dá naučiť. Ale sú aj veci, kde voliča oklamať nie je možné. Ponúkam dva také príklady. Myslím si, že obidva majú vplyv na to, že pravica je preferenčne slabšia, než si zaslúži.

Z ktorej si doliny?

Ako dnes vyzerá slovenský pravicový politik? Budem hovoriť o lídroch, preto to personifikujem: ako Radoslav Procházka, Richard Sulík, Ján Figeľ, Daniel Lipšic, prípadne Igor Matovič. Traja z nich sa narodili v Bratislave, štvrtý tu dlhodobo žije. Radoslav Procházka síce žije pri Šamoríne a Ján Figeľ je srdcom východniar, ale jeden je natoľko bratislavský a druhý tak zrastený s politickou triedou, že to nehrá rolu.

Problém je, že pravica nemá voličov iba v Bratislave. Iste, hlavné mesto je pravicová bašta (najmä liberálna), ale nie jediná. Keď sa Bratislavčan zamyslí, kto ho zastupuje v politike, môže si vybrať.

Ale akého poznáte medzi pravicovými politikmi Košičana? Sčítanejším nejaké meno-dve napadnú, ale tí ľudia sú skôr radoví poslanci, nízko v hierarchii strany. Prípadne sú to úplne neznáme mená. Zodpovedá ich postavenie významu Košíc pre pravicu? Asi ťažko.

A kto vám napadne zo Žiliny? Alebo zo Spiša? Zdá sa, že problém sa opakuje. KDH má napríklad jedného poslanca zo Žiliny a jedného z Banskej Bystrice, pritom volebné zisky strany v týchto dvoch mestách a regiónoch sú neporovnateľné.

Smer sa už dlhšie cíti ako strana, ktorá zastupuje Slovensko, ktoré sa začína za Pezinkom a Sencom. A pravica na to nevie reagovať. Zdieľať

Slovensko je krajina dolín a silných regionálnych a miestnych identít, pravica má silné zastúpenie vo viacerých z týchto regiónov, výrazných politikov má však poväčšine z Bratislavy a blízkeho okolia. Na škodu veci.

Tento problém sa nedá jednoducho riešiť, keďže politické talenty nepadajú z neba ani nerastú len tak. Ak však chcú strany zostať regionálne silné, musia na svoje regionálne bašty myslieť. Napokon, aj nedávny úspech Andreja Kisku v prezidentských voľbách ukazuje, že v menších slovenských mestách sú ľudia, ktorí majú vzťah k verejným veciam a vedia zaujať za hranicami svojho mesta či regiónu.

Druhý problém s tým spojený je, že aj bratislavskí politici musia viac myslieť na krajinu a jej témy. Napríklad Richard Sulík bol v roku 2010 politickou hviezdou, pretože dokázal zaujať krajinu a získať vyše 300-tisíc voličov aj vďaka voličom v mestách ako Považská Bystrica. Strana sa však namiesto rómskej otázky viac profilovala na témach ako sexuálne menšiny, a to bol problém. Rómovia totiž voličov v Brezne zaujímali, ale dúhové spory im boli poväčšine cudzie.

Keď sa človek pozrie na rozbiehajúcu sa predvolebnú kampaň, tak vidí, že téma, s ktorou by zaujali v krajine, chýba dnes aj Radovi Procházkovi či Jánovi Figeľovi, o niektorých ďalších ani nehovoriac. Naopak, Smer sa už dlhšie cíti ako strana, ktorá zastupuje Slovensko, ktoré sa začína za Pezinkom a Sencom. A pravica na to nevie reagovať.

Koľko stojí mlieko?

Druhý problém je ešte vážnejší, pretože tu sa rozdiel medzi súčasnou podobou pravice a tou spred desiatich-dvadsiatich rokov zväčšuje. Reč je o príslušnosti pravicových politikov k sociálnej triede. Inými slovami, akí bohatí sú slovenskí pravicoví politici? Nič proti bohatstvu, autor tohto textu na bohatstve automaticky nevidí nič nemravné a bohatí ľudia do politiky patria. Problém je, ak začnú byť nadreprezentovaní.

Na Slovensku to ešte nie je také vážne ako inde – stačí spomenúť Andreja Babiša, ktorý si de facto kúpil českú verejnosť, alebo ukrajinskú politiku, ktorú priamo riadia oligarchovia a poslanci sú dolároví milionári, prípadne Litvu, kde je väčšina poslancov parlamentu tiež eurových milionárov. Slovenský problém vyzerá zatiaľ inak a viac ako o oligarchizácii politiky by sa dalo hovoriť o reprezentatívnosti demokratickej elity.

Zmenila sa doba, ale nezmenili sa pravicoví voliči. Mnohí z nich síce zbohatli, ale nie tak, ako ich politici. Zdieľať

Radoslav Procházka, Richard Sulík či Igor Matovič sú všetko veľmi úspešní a bohatí ľudia s ročnými príjmami ďaleko presahujúcimi poslanecký plat. Procházka je špičkový advokát, Matovič talentovaný reklamno-mediálny podnikateľ, Sulík mal pred vstupom do politiky úspešnú firmu. Zhrnuté a podčiarknuté, sú to ľudia s príjmami rádovo v stovkách tisíc eur ročne.

A to nás už – istým spôsobom – k problému vedie. Nevolia ich totiž iba milionári, ale najmä stredná trieda. V Amerike sa tento rozdiel medzi bohatstvom politika a voliča „maskuje“ americkým snom, osobným príbehom daného politika, ktorý sa prepracoval z okraja spoločnosti na výslnie, čo vysvetľuje nadobudnuté bohatstvo, navyše to ľudí zaujme, prípadne pozitívne motivuje. Lenže naši politici podobné osobné príbehy nemajú, sú bohatí preto, že sú šikovní a úspešní, čo samo osebe na príbeh nestačí.

Navyše, tento trend silnie, rozdiely sa zväčšujú: Dzurinda, Mikloš, Radičová či Hrušovský, ale pred nimi aj Mikloško, Čarnogurský či Moravčík v čase, keď vstupovali do politiky alebo získali vysoký post, jednoducho bohatí neboli. Nie tak ako Igor Matovič alebo dnes aj Ján Figeľ.

Rozumieť svojmu voličovi

Zmenila sa doba, ja viem, ale nezmenili sa pravicoví voliči. Mnohí z nich síce zbohatli, ale nie tak ako ich politici.

Ak teda nechceme posilňovať imidž politiky ako pánskeho huncútstva, ktorý je v našej kultúre mentálne silne zakorenený, treba mu aktívne čeliť. Politik, samozrejme, nemusí vedieť, koľko stojí mlieko, prípadne zvládnuť tento klasický chyták v televíznej debate pred voľbami, a môže pôsobiť sociálne. Autenticky, nie naučene. Napríklad Iveta Radičová v sebe tento rozmer mala.

Aby nevzniklo nedorozumenie, Procházka, Matovič či Sulík a už vôbec Figeľ nepôsobia „bratislavsky arogantne“, a už vôbec nie ako „počiatkovskí“ zbohatlíci. Chýba im však väčšia citlivosť na jazyk a problémy bežných ľudí, ktorí na konci mesiaca nemajú ani na bežné výdavky.

Foto – TASR

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo